Říjen 2008

Happy birthday Frankie:)

31. října 2008 v 12:59 About
Tak ako všetci iste dobre vieme, dnes je Halloween a Frankie má narodeniny. Oslavuje nám už 27 rokov. Takže mu želáme všetko najlepšie, nech sa darí a než si to pekne užije:)



I love you...forever 2

18. října 2008 v 14:22 | Lucia |  I love you...forever
Takže mám tu pokračovanie. Trocha mi to asi trvalo ale je to tu:D Je to dosť krátke ale dúfam, že sa bude páčiť. Želám pekné čítanie a prosím komentáre:D:D diky




Bolo mi naozaj úžasne. Potom som sa rozhodol, že to poviem.
,,Frankie, chcel by som ti niečo povedať"dostal som zo seba dosť hamblivo.
,,Ano Gee?"povedal si so záujmom a pozeral na mňa tými tvojimi krásnymi očičkami.
,,No, vieš. Ešte nikomu som nič také nepovedal a k nikomu som ešte nič podobné necítil" pozeral som do zeme ale potom som zdvihol pohľad na teba ,,Milujem ťa Frankie" konečne som zo seba dostal.
Zostal si na mňa pozerať trocha zaskočene, ale potom si sa na mňa nádherne usmial a povedal si tiež tie dve nádherné slová.
,,Aj ja ťa milujem Gee".Znova sme sa pobozkali.
Potom si ma chytil za ruku a šli sme ďalej. Všetci naokolo na nás pozerali ako na nejakých úchylov, no nám to bolo jedno. Boli sme zamilovaní.
Toto bol môj najkrajší deň v živote a ja naň nikdy nezabudnem.
Ostatné dni boli tiež krásne, stále sme boli spolu. Milovali sme sa a chodili ruka v ruke a nikto iný nás nezaujímal. Vďaka tebe som bol konečne šťastný a veril som, že som našiel pravú lásku.

Pamätám si aj na naše prvé milovanie. Bolo to nádherné.
Pozval si ma k sebe domov na večeru. Prišiel som k tebe, otvoril si mi dvere a keď som vošiel dnu, ostal som fakt zaskočený. Po celom byte si mal zapálené sviečky. Aká romantika pomyslel som si.(:D) Hneď som sa na teba vrhol a začali sme sa bozkávať. Po chvíli si to ale prerušil.
,,Poďme sa najskôr navečerať. Načo som to tu pripravoval pre teba celý deň"povedal si s úsmevom. Sadli sme si k stolu a začali jesť. Bolo to vynikajúce.
Rýchlo sme dojedli a šli sme do obývačky pozerať telku. Zvalil som sa na gauč a ty na mňa. Zas sme sa bozkávali a nakoniec sme skončili v spálni. Po chvíli sme na sebe nemali nič a túlili sme sa pod perinou. Najskôr sme sa len bozkávali, chcel som to urobiť s tebou a tak to zo mňa nejak vypadlo...
,,Frankie, chcem to" povedal som ti so vzrušením v hlase. A ty si teda začal. Ešte sme sa chvíľu bozkávali, bozkával si ma po celom tele.
Otočil si ma a potom si do mňa zasunul.Zo začiatku to bolelo, ale po chvíli to prestalo.
Bolo to úžasné, ty si bol úžasný, bol si taký jemný a ohladuplný. Bolo to proste skvelé a hlavne, že to bolo s tebou. S osobou, ktorú milujem.
Urobil si sa a chvíľu po tebe aj ja. Zas sme spolu ležali celí zadýchaní, túlili sme sa k sebe a bozkávali. Po chvíli som od únavy zaspal.
Ráno si ma zobudil krásnym bozkom.
Keď som otvoril oči, uvidel som , že si mi priniesol raňajky rovno do postele. Bol si ku mne taký pozorný, bol si proste skvelý. Nikdy ku mne nebol nikto taký milý ako ty. Preto som ťa vždy miloval a vždy aj budem. S tebou som zažíval tie najkrajšie chvíle svojho života.

Po 3 mesiacoch nášho vzťahu som sa k tebe nasťahoval. Každé ráno raňajky do postele, romantické večere a noci strávené s tebou. Bolo to proste nádherné.
No ako všetci určite dobre vieme nič krásne netrvá večne. Tak ani toto netrvalo.

Začal si chodiť niekam preč a ja som nevedel kam, nič si mi nechcel povedať a tváril si sa, že nič sa nedeje a nič mi netajíš.
Už to trvalo asi mesiac a ja som chcel vedieť pravdu, myslel som si, že ma s niekym podvádzaš. Keď som sa ťa to spýtal odpovedal si ,,Nie to by som ti nikdy nespravil, veď ťa milujem nadovšetko" ale ja som ti neveril. Tak prečo predo mnou niečo tajíš keď ma miluješ?
,,Čo predo mnou tajíš?"spýtal som sa ,,povedz mi to...prosím"pokračoval som, chcel som to naozaj vedieť.
,,Ono to nie je také ľahké Gee" povedal si a pozrel si sa so smútkom v očiach do zeme,,musíme sa rozísť. Už viac nemôžme byť spolu" začali ti slzy stekať po tvári.
Keď som si uvedomil, čo mi to hovoríš, aj mne sa vtisly slzy do očí.
,,Prečo by sme už nemohli byť spolu? Už ma nemiluješ? Našiel si si niekoho lepšieho však?!"kričal som na teba s plačom.


Foto dňa /Frerard/

12. října 2008 v 11:22 Visualization
↑↑↑ podla mňa úúúplne úžasná foto...foto dňa






Zistenie /Frerard/

12. října 2008 v 11:07 Visualization
↑↑↑ v celku zaujímavé krížik a krúžok tak ako namalované oči Frankieho a Geeho k tomu ma privádza jedno malé zistenie, že už môžme jednoducho pochopiť prečo sa Gee podpisuje xoxo g.




Frankie a Gerard s fans

12. října 2008 v 10:03 Visualization
↑↑↑ na tejto foto sú skôr Frankie a Gee ako fanúšikovia, ktorí sa chceli odfotiť s Davidom Bowiem (Geeho obľúbencom)
↑↑↑ mhm, dievča malo štastie...

Maybe once...1

11. října 2008 v 14:56 Maybe once



Frankie

Píp,píp, zapípala sms-ka, tak ako vždy mi napísala Jamia. Jamia je moja priateľka/partnerka, väčšinu sms dostanem od nej alebo ešte od môjho najlepšieho kamaráta Geeho. Okrem nich nemám iných priateľov, jedine známych. Jamia mi napísala :
,, Ahoj zlato, prídi prosímťa dnes o 16.00 ku mne, je to dôležité. Jam"
O 16- stej mi to vyhovuje, pretože o 13.00 musím ešte prísť za Gerardom, aj ten mi niečo chce povedať. Dnes som na roztrhanie.
Je presné poludnie a je presne čas začať sa pripravovať na odchod k Geemu. Dal som si rýchlu sprchu a obliekol som si svoje roztrhané jeansy a červené tričko.
Na Geeho dvere som zaklopal o 13.15m meškám ale on je už zvyknutý, že nikde nechodím na čas. Dvere otvorila Geeho mama ,, ach, ahoj Frankie, gee je hore vo svojej izbe, už ťa čaká, môžeš ísť za ním." Poďakoval som, vybehol som hore schodmy a zaklopal na dvere od Geeho izby. Ozvalo sa tiché ,,ďalej".

Gerard

Dnes je deň kedy chcem Frankiemu po prvý krát vyznať lásku. Ráno som mu zavolal, či by dnes nemohol prísť ku mne. Frankie o mne vedel, že som gay, vedela o tom aj moja rodina, mama, otec a aj brat Mikey. Keď som to rodičom prvý krát povedal, vzali to hrozne a asi mesiac sa so mnou nebavili, ale Mikey môj mladší brat to prijal a vo všetkom ma podporuje. Frankiemu to tiež neprekáža, ale nevie, že som sa zamiloval práve doňho.
Aj keď som bol odhodlaný mal som veľké pochybnosti, pretože Frankie chodil s Jamiou, ale keď som si spomenul na Feeho nevinný úsmev, krásne veľké hnedé oči, peersie v nose a v ústach, ktoré mu tak neuveriteľne pristanú, na jeho tetovanie škorpióna na krku, na jeho polodlhé hnedé vlasy ktoré mu tak rajcovne padali do tváre tak všetky moje pochybnosti opadli. Bolo niečo po dvanástej hodine a to bol najvyšší čas sa pripraviť na Frankieho príchod, obliekol som si čierne obtiahnuté nohavice a čierne tričko, roztrapatil som si vlasy, lebo tak sa mi zdalo, že mi to viac pristane a namaloval som si oči červenými tieňmi a čiernou linkou. Keď som bol hotový a pozeral sa na seba do zrkadla musel som sa pochváliť, vyzeral som dobre, len ešte aby sa to Frankiemu lúbilo.
Bolo 13.00 a Frankie tu ešte nebol ako obvykle, už som si zvykol, že Fee nechodí nikam na čas tak som si sadol za PC a pozrel v správach, čo nové sa deje vo svete. Okolo 13.15 zazvonil zvonček u domových dverí. To je určite Frankie, bol som nepopísateľne nervózny, jemne zaklopal na dvere a ja som mu ponúkol aby vošiel dnu.
,,Ahoj Gee´´ pozdravil ma fee so širokým úsmevom a zo mňa tréma hneď opadla.
,,Ahoj Frankie, počuj neskočíme dnes večer niekam do baru, niečo vypijeme, pokecáme" rozmýšlal som, že keď budem mať v sebe trocha alkoholu, lahšie sa mu zdôverím.
,,Prepáč Gee, ale dnes som už dohodnutý s Jam."
,,Nieee´´ zakričal som o niečo hlasnejšie než som predpokladal.
,,Čo nie,Gee, stalo sa niečo?" spýtal sa ma Frankie.
,,Nie, no nie preto, lebo...." pokúsil som sa vymyslieť na rýchlo nejakú výhovorku aj ked pravdou môjho výkriku bolo moje sklamanie, že to nemôžem Frankovi zdeliť podla môjho plánu. ,,.....lebo, som zabudol, že vlastne ani ja dnes nemôžem." Frankie na mňa stále pozeral výrazom vydesenia, ale keď som mu túto moju chabú výhovorku povedal tak sa upokojil. Ale ja som mal v hlave stále tú jednu a tú istú vec. Keď mu to nepoviem dnes večer tak mu to musím povedať teraz, ale ako? Zrazu Frankie ku mne podišiel a objal ma. ,,Čo sa deje Gee si smutný, zamyslený a bledý, vieš, že mne môžeš povedať všetko." Po tejto vete som sa mu pozrel do očí a pobozkal som ho, v bruchu mi vybuchol ohňostroj hviezdičiek, krásny to pocit, ale tento pocit netrval dlho lebo Frankie sa odtiahol.
,,Prepáč Frankie, viem, že to nebolo správne, ale už dlhšie som ti chcel povedať, že ťa milujem." Fee sa nezmohol na slovo, iba na mňa vydesene pozrel a odišiel.

Frankie

Vstúpil som do izby za Geem, hneď od začiatku vyzeral nervózny, chcel aby som s ním išel večer do baru, ale ja som nemohol kôli Jamii. Zrazu Gee vykríkol ,,Nieee" nechápal som, ale mi to vysvetlil. Gee bol zamyslený a nejaký bledý a smutný, tak som ho objal, bolo mi ľúto ho takto vidieť, mal som o neho starosť, veď je to predsa len môj najlepší kamarát. Gee sa na mňa pozrel a hned na to som ucítil Geeho pery na tých mojich. On ma pobozkal, on ma naozaj pobozkal. Nevedel som čo povedať, bol som zmätený a nahnevaný, prečo to musel urobiť? Ja som vedel, že Gee je gay, ale nemyslel som si, že sa do mňa zamiluje keď mám Jam. Dorazil ma vetou, že mi už dlhšie chcel povedať, že ma miluje. Ešte raz som na neho zmätene pozrel a odišiel som.
O štvrtej som išiel za Jamiou, kde ma čakal další šok. Jamia sa so mnou rozišla, vraj nám to neklape. Ale ja ju milujem a podľa mňa nám vztah fungoval úplne normálne.
To čo sa stalo s Geem a k tomu ešte rozchod s Jamiou som nezvládol, nemal som náladu a nič a na nikoho, chcel som sa zabiť. Rozhodol som sa, že svoj život ukončím skočením z najbližšieho mosta.
Zrazu mi úplne zamrzol mozog, pred sebou na zemi som uvidel ležať nehybné telo v čiernom. Ihneď som rozpoznal Geeho.

Gerard

Frankie odišiel, toto som pokašlal už sa so mnou v živote nebude baviť. Bol som zdrvený a mal som obrovskú chuť sa opiť tak som zašiel do najbližšieho baru a objednal si dve flaše vodky. Onedlho som videl všetko rozmazane a všetko okolo sa točilo. Niekto ma vyniesol z baru a hodil na zem, už som ucítil len silné údery, nárazy a krutú bolesť, potom už len tmu a ticho.
Keď som otvoril oči, ležal som v mäkkej posteli a všade okolo biele steny. Keď sa mi zrak vyostril, pred sebou som zbadal Frankieho červenú, uplakanú tvár. ,,Gee, kto ti to urobil, kto ťa takto zriadil?"
Chcel som sa posadiť a vysvetliť mu to, ale neudržal som sa a spadol som spať na podušku. Hlava ma strašne bolela a keď som sa jej chytil zdravou rukou bola obviazaná. Aj hruď som mal obviazanú, podľa bolesti usudzujem, že mám zlomené rebro a jednu ruku som mal v sádre. Do izby vošla sestrička a vyháňala Frankieho z izby. ,, Pán Way, pred izbou čakajú policajti ohľadom výsluchu." povedal som jej nech ešte chvílu vydržia pretože som chcel dokončiť rozhovor s Frankiem. ,,Gee?" Frankie na mňa pozrel smutným pohľadom ,, Jamia sa so mnou rozišla" dopovedal a začal plakať. Myslel som si, že to bolo kôli mne ,, Frankie rozišli ste sa kôli mne?", ,,nie Gee, ona sa so mnou rozišla, pretože to podla nej medzi nami už nefungovalo. ,,Ozaj Gee" Frankie si zotrel slzy ,, ak chceš idem ku tebe domov, oboznámim tvoju rodinu o tvojom stave a zoberiem ti nejaké hygienické potreby, predsa len to u teba poznám lepšie než ostatní." Súhlasil som, rozlúčili sme sa a Frankie odišiel.

Frankie

Zaviezol som Geeho do nemocnice a čakal som kým sa prebudí. Chudáčik vyzeral hrozne, hlavu mal obviazanú, hrud mal obviazanú a ruku v sádre, bolo mi to lúto a ešte keď si predstavím, že za všetko som mohol ja. Keď sa prebudil, ihned som sa ho opýtal kto mu to spravil aj ked som vedel, že to pravdepodobne nebude vedieť. Gee mi ani nestihol odpovedať a do izby vošla zdravotná sestra s tým, že za Geem prišli policajti na výsluch kôli tomu, že sa jednalo o trestný čín s ublížením na zdraví. Sestrička ma vyháňala, ale Gee nám dal ešte chvílu času tak som mu povedal o mne a Jamii, chudáčik si myslel, že to bolo kôli nemu tak som mu to v skratke vysvetlil a navrhol som mu, že mu z domu prinesiem hygienické potreby a oboznámim o jeho stave jeho rodinu.
Čerstvý vzduch po odchode z nemocnice vo mne vyvolal veľmi čerstvé spomienky na Jam a jej rozchod so mnou a na to čo sa stalo s Geem. Nevnímal som okolie, vnímal som len moje myšlienky keď zrazu zapištanie bŕzd, silný náraz, úder a tma. Zo začiatku som počul len hluk ľudí ktorí sa pravdepodobne okolo mňa zhŕkli, volanie o pomoc a potom už iba ticho.

Gee

Keď Frankie odišiel tak vošli ku mne do izby policajti a vypytovali sa na tých, čo ma takto zmlátili. Povedal som im v akom bare to bolo, že som sa opil a, že ma neskôr schytili dvaja chlapi a, že mi zmizli peniaze čo som mal pri sebe. Policajti spísali zápisnicu, poďakovali a odišli. Chvílu na to som zaspal. Sníval sa mi hrozný sen o Frankiem ako leží na zemi a okolo neho krv, veľa krvi, krv, krv, krv ,,KRV" s týmto hlasným výkrikom som sa prebudil a ťažko predýchaval túto nočnú moru. Vtedy vtrhla do izby sestrička, ktorá ma mala na starosti a oznámila mi hroznú správu. ,,Pána, ktorý Vás priviezol do nemocnice zrazilo auto, už ho previezli do tejto nemocnice kde teraz doktori bojujú o jeho život, pretože mal silné krvácianie a len vdaka ľudom, ktorí mu ihned podali prvú pomoc môžu naši doktori bojovať o jeho život daľej, práve je na operačke" dohovorila a odišla. Ja som nevedel čo robiť, bol som v šoku, plakal som ako malé dievčatko, pretože na nič iné som sa nezmohol. Po približne piatich hodínách, ktoré som preplakal vošla znovu do izby sestrička. Pozrel som sa na ňu vydeseným pohladom.

I love you...forever

6. října 2008 v 16:34 | Lucia |  I love you...forever

Takže napísala som ďalší príbeh. Dúfam, že sa bude niekomu páčiť ak si ho teda vôbec niekto prečíta.:DJe na pokračovanie ale asi tých častí nebude veľa. Ešte uvidím. Takže ak to niekto číta, prajem pekné čítanie.A hlavne píšte komentáre. Díky:)
A ešte by som zabudla, je to rozprávanie jednej osoby.:D

Nikdy som pre nikoho nebol dosť dobrý. Nemal som žiadnych priateľov. Všetci sa mi len smiali, urážali ma a odsudzovali len preto, že som bol iný. Že som nebol ako všetci ostatní. Ja som to musel znášať celé roky. Tváril som sa, že ma to nezaujíma, ale vnútri to strašne bolelo. No nikdy som to nedával najavo.
Po škole som vždy chodil na jedno miesto, miesto, kam nikto iný nechodil. Len ja.
To miesto bolo v parku. Lavička ukrytá vzadu za veľkými kríkmi, takže o nej skoro nikto nevedel alebo tam ani nikto nechcel chodiť. Nebolo to tam nijak úžasné ale na tomto mieste som sa cítil vždy lepšie. Konečne okolo mňa neboli ľudia, ktorí ma odsudzujú a ja som nemusel počúvať tie ich hlúpe reči o tom aký som...Bol som tu konečne sám.
Vždy som tu rozmýšľal nad všetkým, nad svojím životom a vždy som sa zasnil. Vysnil som si svoj vlastný svet, kde na mňa nebol nikto odporný. Tak sa mi to páčilo. No neskôr som sa zas musel vždy vrátiť do reality, ale ja som bol spokojný aj s tým krátkym časom krásneho snenia.
Chodil som sem každý deň, každý deň som sníval a potom sa zas vracal do tej strašnej reality. Vždy som tu bol sám, nikdy ku mne nikto neprišiel, až na jeden deň. Ten deň, keď si sa tu zjavil ty a všetko si zmenil. Odvtedy už bolo všetko inak, všetko bolo krajšie.

Pamätám si veľmi dobre tento deň, deň, ktorý všetko zmenil. Zas som sedel na svojej lavičke, zasnený do svojho sveta ako vždy a zrazu ku mne niekto prišiel.
"Smiem si prisadnúť?" spýtal si sa. Ja som sa prebral zo snenia, pozrel som na teba ešte nevnímajúc okolie a len som ti prikývol na znak súhlasu. Sadol si si.
Vytiahol si cigarety a zapálil si.
"Dáš si tiež?"ponúkol si ma,no ja som odmietol."nie dík, nefajčím".
Nejaký čas sme tam len mlčky vedľa seba sedeli. Ja som si ťa nejak nechcel moc všímat. No po chvíli si prerušil to ticho a snažil si sa začať konverzáciu.
"Ja som Frank"povedal si a ja som nechápal prečo sa snažíš so mnou baviť, no odpovedal som ti.
"Gerard" len som povedal a pozrel na teba nechápavým pohľadom. Nechápal som, no keď som si ťa potom lepšie prezrel, všimol som si, že si tiež trocha ako ja, trocha iný. Bol si dosť malý, ale strašne krásny.
Zostal som sa na teba pozerať, keď som uvidel tvoje oči. Tie krásne veľké hnedé oči, ktoré ma úplne uchvátili.
Zas si začal niečo rozprávať a ja som ťa počúval. Pozeral som na teba a stále viac som si uvedomoval aký si krásny, krásne dokonalý. Sledoval som ako sa ti pohybujú pery, keď rozprávaš. Máš naozaj krásne pery, ktoré zdobil malý krúžok na boku a taký si mal aj v nose. Čím viac som si ťa obzeral zisťoval som, že máš aj tetovania. Celkom veľa tetovaní, uvidel som toho krásneho škorpiona na krku, na rukách tiež samé zaujmavé tetovania. Bol som v úžase. Si úžasný, a si tu so mnou.
Rozprávali sme sa tam spolu dosť dlho, až som si uvedomil, že sa začína stmievať a ja musím ísť domov. Že ťa musím opustiť.
"Musím už ísť domov" povedal som po chvíli smutným tónom, ale vôbec sa mi od teba nechcelo a nevedel som či ťa ešte niekedy uvidím.
"Aha. OK a čo keby sme sa tu zajtra znova stretli? Ak teda chceš".Navrhol si a ja som zostal strašne šťastný z toho čo si mi práve povedal. Že sa so mnou chceš ešte stretnúť.
Ešte sme sa rozlúčili a šli sme každý domov. Asi prvýkrát som domov prišiel celý natešený, tešil som sa zrazu zo života, aký je skvelý a aký si ty skvelý.
Už som sa nevedel dočkať keď ťa znova uvidím. Celú noc som myslel len na teba, kým som nezaspal. Ráno som nešiel do školy, nechcel som si skaziť tú radosť na teba tým, že zas na mňa bude každý pokrikovať. Vstal som z postele asi o 11 a šiel som sa osprchovať. Zvyšok dňa som pozeral na telku. Potom som si spomenul, že som už dlho nemaloval, tak že niečo namaľujem. Rozhodol som sa, že pôjdem do parku a tam čosi namalujem. Vzal som všetko potrebné a šiel som.
Bolo ešte dosť skoro, tak som vedel že tam ešte určite nebudeš ale dúfal som, že čoskoro prídeš. Sadol som si na lavičku, vytiahol papier a ceruzku a začal som. Začal som malovať teba. Pamätal som si každý kúsok tvojej tváre, takže mi to nerobilo žiadny problém.
Práve som to dokončoval, keď som zas počul tvoj hlas.
"Ahoj"pozdravil si a sadol si ku mne a pritom si sa snažil prehliadnuť si môj výtvor. "Ahoj"pozdravil som ťa tiež a chcel som to schovať.
"Ty maluješ?"spýtal si sa a vzal mi moje dielo z ruky."no tak trocha, ale už som dlho nemaloval." Pozrel som na teba a videl som s akým úžasom na to pozeráš.
"Tto-to je nádherné, máš naozaj talent"povedal si a stále si na to pozeral s tým strašným úžasom. "Môžeš si ho nechať"len si na mňa pozrel strašne šťastný ako malé dieťa, keď dostane svoju vysnenú hračku a poďakoval mi. Bol som veľmi rád, že sa ti páčil.
Potom sme sa zhovárali zas až do večera. Bolo naozaj úžasné, že sme sa mali stále o čom rozprávať a nikdy nezostalo to trápne ticho.
Začali sme sa tam stretávať každý deň a ja som sa do teba postupne zamilovával. Každým dňom som ťa miloval stále viac, ale bál som sa ti to povedať aby som nezničil to naše priateľstvo.

Asi po týždni nášho stretávania som tam na teba zas čakal. Prišiel si a pozval si ma na zmrzlinu. Bolo to krásne. Kúpili sme si zmrzlinu a prechádzali sa spolu po meste. Premýšlal som o tom, že ti už poviem, čo k tebe cítim. No nevedel som ako a tak som sa rozhodol, že ešte nie je tá správna chvíľa. Potom som ale zastal, otočil som sa k tebe a dal ti dlhú a vášnivú pusu, plnú lásky. Cítil som sa úžasne, tak ako ešte nikdy predtým. Naše pery sa po chvíli oddelili...

All I Want For Christmas Is You - part 1

4. října 2008 v 15:06 | Janhe |  All I want for Christmas is you





Je to už presne rok čo ma manželka opustila pre to, aký som. Vravievala, že som divný, už dlhšie si o mne myslela, že som gay. Toľkokrát mi to povedala, že už som aj ja o sebe začínal pochybovať, líčim sa a už ma Lyn-Z nepriťahovala tak ako kedysi. Raz, keď sme išli spoločne na prechádzku parkom, som videl na lavičke sedieť chalana, nižšieho a s krásnymi, veľkými hnedými očami a s dlhšími hnedými vlasmy, ktoré mu trčali spod zaprášenej zimnej čiapky. Oblečené mal roztrhané a špinavé nohavice a dotrhanú bundu, ale aj cez všetkú špinu, ktorá na ňom bola, bolo vidieť aký je krásny. Zapozeral som sa naňho, on si ma asi nevšimol. Zrazu som ucítil ostrú bolesť, tmu a pri dopade na zem som si udrel hlavu, ktosi ma udrel, bože, ten človek má ranu ako Mike Tysone. Keď som otvoril oči a hlavu, ktorá ma neuveritelne bolela som si šúchal rukou a pozrel sa na osobu, ktorá mi tu bolesť spôsobila. Tá osoba mala čierne vlasy učesané do dvoch copíkov, červenú tvár od hnevu, päste stále privreté a slzy zlosti a sklamania na krajíčku, bola to moja žena, ktorá na mňa začala kričať ,, ja som to vedela, stále som ti to vravela, ale prečo si sa nepriznal skôr, videl si sa ako pozeráš po tom bezdomovcovi?´´ a napodobnila ma, tomu som sa musel pousmiať lebo vyzerala vtipne, ale to som asi nemal pretože sa otočila na podpätku a keď odchádzala ešte stihla zakričať ,, toto som mala urobiť už skôr, je koniec, počuješ? K-O-N-I-E-C´´ a odišla preč. Ja stále sediaci na zemi som sa postavil a pozrel na miesto kde sedel predtým ten bezdomovec, už tam nebol asi sa zlakol tej hysterky chudáčik. Domov som išiel pomaly, neponáhlal som sa, cesta mi trvala asi hodinu. Po príchode domov som našiel lístok s odkazom od Lyn-Z, že jej mám do tretej pobaliť všetky jej veci a tašky nechať pred dverami a nemám ju čakať, ona si po veci príde a už ma v živote nechce vidieť a nikdy v živote o mne nechce už ani počuť. Nič iné mi ani nezostávalo, tak som začal baliť jej veci. ,,Toto bude ešte na dlho´´ povedal som si keď som videl jej skriňu ktorá bola asi 3 krát väčšia od mojej. Ja som vlastne ani skriňu nemal mal som iba pár malých poličiek, ktoré mi Lyn vyhradila zo svojej skrine na tých mojich pár handier čo mám. Pri skladaní jej vecí som si znova spomenul na toho bezdomovca a jeho krásne hnedé oči, ktoré boli ale žial bohu plné strachu z okolitého sveta. Niečo som ucítil, bola to príťažlivosť alebo ľútosť k tomu bezdomovcovi? Práve som pobalil veci Lyn-Z bolo za desať minúť tri, zobral som kufor a dal som ho pred dvere o viac som sa nezaujímal.
Na druhý deň ráno som vstal, spravil zvyčajnú rannú hygienu, osprchoval som sa a šiel som sa obliecť. V pláne som mal ísť do parku, zobrať si plátno a niečo si namalovať. Milujem umenie a najviac zo všetkého maľovanie, myslím, že mi to ide dobre pretože, pár ľudí si už moje obrazy pokupovali za celkom pre mňa výhodné ceny. Lenže, čo si oblečiem? Maľovanie parku mala byť aj zámienka ako sedieť v parku dlhšiu dobu, mať rozhľad o každom a všetkom čo sa v parku mihne a pri tom byť nenápadný. Nakoniec som zvolil čierne obtiahnuté nohavice, čiernu trigovicu, čiernu zimnú bundu, šedo-čierny pásikový šál a na hlavu nasadlil čiapku rovnakého vzoru a farby ako šál. Dnes nebolo tak zima vonku ako predchádzajúce dni a to sa čudujem veď sú dva dni pred Vianocami, ale teraz mi to práve vyhovuje. Hľadal som pekné miesto, ktoré by sa dalo dobre namalovať ale než som sa nazdal ocitol som sa v strede parku pri lavičke kde včera sedel ten bezdomovec, pocítil som mierne sklamanie lebo som tajne dúfal, že tu bude sedieť. V parku som strávil nasledujúce tri hodiny a maloval som okolité prostredie a nejakého cudzieho postaršieho pána ako so svojou vnučkou kŕmia holuby. Keď som obraz dokončil, tak som sa zobral a odišiel domov. Pochytil ma nával smútku a sklamania zo všetkého čo sa v poslednej dobe stalo a z celého môjho pojebaného života, nikdy som nemal štastie ani na lásku ani na priateľov. Potreboval som sa opiť, doma som našiel iba prázdne flaše od rôznych druhov alkoholu, ale ja som aj tak potreboval niečo silné, tak som sa znovu obliekol a išiel do najbližšieho baru. Keď som vošiel dovnútra prekvapilo ma koľko ľudí je vo vnútri. ,,Bože ľudia, dva dni pred Vianocami a vy trávite voľno v takomto pajzli namiesto toho aby ste ho trávili so svojou rodinou, čo by som za to dal ja aby som mal vlastnú rodinu´´ povzdychol som si pre seba a šiel si sadnúť do boxu v tmavom kúte pri vstupných dverách, odkial pekne fúkalo z vonku. Sadol som si za stôl, ktorý vyzeral ako by ho neumývali už najmenej od minuloročných Vianoc, ale nestihol som nad tým dlhšie uvažovať pretože ma prerušila čašníčka, štíhla, vysoká blondínka s hlbokým výstrihom, naozaj pekná ale so mnou to nič nerobilo, tušil som čím to bude. Objednal som si dve flaše vodky. V priebehu hodiny som už nevnímal okolitý svet. Neviem kedy a ako som zaplatil a hlavne netuším ako som sa dostal z baru von. Bola mi strašná zima ale to je posledné čo si pamätám, chlad, tma. Keď som otvoril oči, videl som rozmazane ale bolo mi teplo, konečne. Z bielych stien a ostrého svetla ma neuveriteľne bolela hlava. ,,Kde to som?´´, ,,čo sa stalo?´´ dostal som ťažko zo seba tieto dve otázky ktoré ma strašne zaujímali. Posledné čo si pamätám je tá blonďavá čašníčka, ktorá mi priniesla dve flaše vodky čo som si objednal. ,,Ste v nemocnici pán Way´´ povedala mi zdravotná sestra. ,,Ako som sa sem dostal, kto ma priviezol a prečo som tu?´´ spýtal som sa v očakávaní, že dostanem odpoveď, vtedy sa otvorili dvere a ja som zostal prekvapený. ,,Ahoj´´ pozdravil.

Frerard stories

4. října 2008 v 14:58 Frerard

(unfinished, Lucia)


(Janhe,finished, 3 parts)


(unfinished, Janhe)


(finished,Janhe, 2 parts)


(finished,Janhe, 11 parts)


(finished,Lucia, 7 parts)


(finished,Lucia)


(unfinished,Janhe+Lucia)


(finished,Lucia, 3 parts)


(finished,Janhe, 5 parts)





Rany srdca

3. října 2008 v 17:53 | Janhe |  One-shot

Tak ahojte, toto je môj prvý zverejnený príbeh, potrebovala som sa vyrozprávať tak čítajte :)


Takto už nedokážem daľej žiť. Nedokážem to, je nemožné aby sme boli spolu a preto chcem zomrieť. Ja ťa milujem a ty nemáš ani tušenia o mojej existencii. Veď ako by si aj mohol keď ty si známa rocková hviezda a ja iba jeden z toho nekonečna fanúšikov. Keď som uvidel prvý krát tvoju fotku na internete zamiloval som sa do teba okamžite a ako nikto nikdy. Zamiloval som sa do tvojeho pohľadu prenikavo zelených očí, do tvojich dlhších čiernych vlasov padajúcich ti do bledej tváre, do tvojich plných pier, ktoré tak strašne túžim bozkávať, do tvojej perfektne formovanej postavy v čiernom oblečení. Tak som ťa miloval, že keď som čítal, že stále požívaš alkohol a máš depresie plakal som za teba. Áno plakal som, trpel som. Ubíjalo ma keď som videl ako sa ničíš, trpel som za teba a za tvoje telo. Neskôr prišli časy keď si sa vschopil prestal si piť a dostal si novú chuť do života, vtedy som bol štastný, ale nebolo to euforijné štastie, lebo v srdci som mal stále bolesť, bolesť ktorá ma išla roztrhnúť zo smútku života bez teba. Každú noc zaspávam s pomyslením na teba a na tvoj rajcovný úsmev. Ty, si mi v živote dodával odvahu žiť, pretože celý môj život sú len útrapy a výsmešky na moju osobu.To, že ťa stále vidím pred sebou ma doteraz držalo pri živote. S nikým nekomunikujem, v hlave mám len teba, áno, som na tebe závyslí a len ty si môj jediný priateľ. Voľný čas trávim na cintoríne, tam je aspom pokoj, priam nadnášajúci, tam voči mne nikto nemá predsudky a ja cítim, že takto by to malo byť už nastálo. Keď som si o mesiac prečítal čerstvo napísaný článok : ,, o tebe a tvojej svadbe???! ´´ tak som si uvedomil, že toto je správna chvíľa pre to, čo som mal urobiť už dávno.
Tak tu teraz sedím, predomnou obálka s tvojou adresou a v nej tento list pre teba. List som s plačom doniesol na poštu a poslal.
Vyšiel som do slnečného dňa, posledné pohľadenie slnečných lúčov, posledné nadýchnutie a v okamihu keď posledná slza môjho nenaplneného a na kúsky roztriežteného srdca dopadla na zem.....ostrá bolesť, tma a ticho, to ticho ktoré som tak miloval. ,,Milujem Ťa Gerard Way.´´..... Forever