All I Want For Christmas Is You - part 1

4. října 2008 v 15:06 | Janhe |  All I want for Christmas is you





Je to už presne rok čo ma manželka opustila pre to, aký som. Vravievala, že som divný, už dlhšie si o mne myslela, že som gay. Toľkokrát mi to povedala, že už som aj ja o sebe začínal pochybovať, líčim sa a už ma Lyn-Z nepriťahovala tak ako kedysi. Raz, keď sme išli spoločne na prechádzku parkom, som videl na lavičke sedieť chalana, nižšieho a s krásnymi, veľkými hnedými očami a s dlhšími hnedými vlasmy, ktoré mu trčali spod zaprášenej zimnej čiapky. Oblečené mal roztrhané a špinavé nohavice a dotrhanú bundu, ale aj cez všetkú špinu, ktorá na ňom bola, bolo vidieť aký je krásny. Zapozeral som sa naňho, on si ma asi nevšimol. Zrazu som ucítil ostrú bolesť, tmu a pri dopade na zem som si udrel hlavu, ktosi ma udrel, bože, ten človek má ranu ako Mike Tysone. Keď som otvoril oči a hlavu, ktorá ma neuveritelne bolela som si šúchal rukou a pozrel sa na osobu, ktorá mi tu bolesť spôsobila. Tá osoba mala čierne vlasy učesané do dvoch copíkov, červenú tvár od hnevu, päste stále privreté a slzy zlosti a sklamania na krajíčku, bola to moja žena, ktorá na mňa začala kričať ,, ja som to vedela, stále som ti to vravela, ale prečo si sa nepriznal skôr, videl si sa ako pozeráš po tom bezdomovcovi?´´ a napodobnila ma, tomu som sa musel pousmiať lebo vyzerala vtipne, ale to som asi nemal pretože sa otočila na podpätku a keď odchádzala ešte stihla zakričať ,, toto som mala urobiť už skôr, je koniec, počuješ? K-O-N-I-E-C´´ a odišla preč. Ja stále sediaci na zemi som sa postavil a pozrel na miesto kde sedel predtým ten bezdomovec, už tam nebol asi sa zlakol tej hysterky chudáčik. Domov som išiel pomaly, neponáhlal som sa, cesta mi trvala asi hodinu. Po príchode domov som našiel lístok s odkazom od Lyn-Z, že jej mám do tretej pobaliť všetky jej veci a tašky nechať pred dverami a nemám ju čakať, ona si po veci príde a už ma v živote nechce vidieť a nikdy v živote o mne nechce už ani počuť. Nič iné mi ani nezostávalo, tak som začal baliť jej veci. ,,Toto bude ešte na dlho´´ povedal som si keď som videl jej skriňu ktorá bola asi 3 krát väčšia od mojej. Ja som vlastne ani skriňu nemal mal som iba pár malých poličiek, ktoré mi Lyn vyhradila zo svojej skrine na tých mojich pár handier čo mám. Pri skladaní jej vecí som si znova spomenul na toho bezdomovca a jeho krásne hnedé oči, ktoré boli ale žial bohu plné strachu z okolitého sveta. Niečo som ucítil, bola to príťažlivosť alebo ľútosť k tomu bezdomovcovi? Práve som pobalil veci Lyn-Z bolo za desať minúť tri, zobral som kufor a dal som ho pred dvere o viac som sa nezaujímal.
Na druhý deň ráno som vstal, spravil zvyčajnú rannú hygienu, osprchoval som sa a šiel som sa obliecť. V pláne som mal ísť do parku, zobrať si plátno a niečo si namalovať. Milujem umenie a najviac zo všetkého maľovanie, myslím, že mi to ide dobre pretože, pár ľudí si už moje obrazy pokupovali za celkom pre mňa výhodné ceny. Lenže, čo si oblečiem? Maľovanie parku mala byť aj zámienka ako sedieť v parku dlhšiu dobu, mať rozhľad o každom a všetkom čo sa v parku mihne a pri tom byť nenápadný. Nakoniec som zvolil čierne obtiahnuté nohavice, čiernu trigovicu, čiernu zimnú bundu, šedo-čierny pásikový šál a na hlavu nasadlil čiapku rovnakého vzoru a farby ako šál. Dnes nebolo tak zima vonku ako predchádzajúce dni a to sa čudujem veď sú dva dni pred Vianocami, ale teraz mi to práve vyhovuje. Hľadal som pekné miesto, ktoré by sa dalo dobre namalovať ale než som sa nazdal ocitol som sa v strede parku pri lavičke kde včera sedel ten bezdomovec, pocítil som mierne sklamanie lebo som tajne dúfal, že tu bude sedieť. V parku som strávil nasledujúce tri hodiny a maloval som okolité prostredie a nejakého cudzieho postaršieho pána ako so svojou vnučkou kŕmia holuby. Keď som obraz dokončil, tak som sa zobral a odišiel domov. Pochytil ma nával smútku a sklamania zo všetkého čo sa v poslednej dobe stalo a z celého môjho pojebaného života, nikdy som nemal štastie ani na lásku ani na priateľov. Potreboval som sa opiť, doma som našiel iba prázdne flaše od rôznych druhov alkoholu, ale ja som aj tak potreboval niečo silné, tak som sa znovu obliekol a išiel do najbližšieho baru. Keď som vošiel dovnútra prekvapilo ma koľko ľudí je vo vnútri. ,,Bože ľudia, dva dni pred Vianocami a vy trávite voľno v takomto pajzli namiesto toho aby ste ho trávili so svojou rodinou, čo by som za to dal ja aby som mal vlastnú rodinu´´ povzdychol som si pre seba a šiel si sadnúť do boxu v tmavom kúte pri vstupných dverách, odkial pekne fúkalo z vonku. Sadol som si za stôl, ktorý vyzeral ako by ho neumývali už najmenej od minuloročných Vianoc, ale nestihol som nad tým dlhšie uvažovať pretože ma prerušila čašníčka, štíhla, vysoká blondínka s hlbokým výstrihom, naozaj pekná ale so mnou to nič nerobilo, tušil som čím to bude. Objednal som si dve flaše vodky. V priebehu hodiny som už nevnímal okolitý svet. Neviem kedy a ako som zaplatil a hlavne netuším ako som sa dostal z baru von. Bola mi strašná zima ale to je posledné čo si pamätám, chlad, tma. Keď som otvoril oči, videl som rozmazane ale bolo mi teplo, konečne. Z bielych stien a ostrého svetla ma neuveriteľne bolela hlava. ,,Kde to som?´´, ,,čo sa stalo?´´ dostal som ťažko zo seba tieto dve otázky ktoré ma strašne zaujímali. Posledné čo si pamätám je tá blonďavá čašníčka, ktorá mi priniesla dve flaše vodky čo som si objednal. ,,Ste v nemocnici pán Way´´ povedala mi zdravotná sestra. ,,Ako som sa sem dostal, kto ma priviezol a prečo som tu?´´ spýtal som sa v očakávaní, že dostanem odpoveď, vtedy sa otvorili dvere a ja som zostal prekvapený. ,,Ahoj´´ pozdravil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 chcemicalbarbie chcemicalbarbie | Web | 24. listopadu 2008 v 15:29 | Reagovat

Jeej,dúfam Že to bude Frankiee:):)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama