I love you...forever

6. října 2008 v 16:34 | Lucia |  I love you...forever

Takže napísala som ďalší príbeh. Dúfam, že sa bude niekomu páčiť ak si ho teda vôbec niekto prečíta.:DJe na pokračovanie ale asi tých častí nebude veľa. Ešte uvidím. Takže ak to niekto číta, prajem pekné čítanie.A hlavne píšte komentáre. Díky:)
A ešte by som zabudla, je to rozprávanie jednej osoby.:D

Nikdy som pre nikoho nebol dosť dobrý. Nemal som žiadnych priateľov. Všetci sa mi len smiali, urážali ma a odsudzovali len preto, že som bol iný. Že som nebol ako všetci ostatní. Ja som to musel znášať celé roky. Tváril som sa, že ma to nezaujíma, ale vnútri to strašne bolelo. No nikdy som to nedával najavo.
Po škole som vždy chodil na jedno miesto, miesto, kam nikto iný nechodil. Len ja.
To miesto bolo v parku. Lavička ukrytá vzadu za veľkými kríkmi, takže o nej skoro nikto nevedel alebo tam ani nikto nechcel chodiť. Nebolo to tam nijak úžasné ale na tomto mieste som sa cítil vždy lepšie. Konečne okolo mňa neboli ľudia, ktorí ma odsudzujú a ja som nemusel počúvať tie ich hlúpe reči o tom aký som...Bol som tu konečne sám.
Vždy som tu rozmýšľal nad všetkým, nad svojím životom a vždy som sa zasnil. Vysnil som si svoj vlastný svet, kde na mňa nebol nikto odporný. Tak sa mi to páčilo. No neskôr som sa zas musel vždy vrátiť do reality, ale ja som bol spokojný aj s tým krátkym časom krásneho snenia.
Chodil som sem každý deň, každý deň som sníval a potom sa zas vracal do tej strašnej reality. Vždy som tu bol sám, nikdy ku mne nikto neprišiel, až na jeden deň. Ten deň, keď si sa tu zjavil ty a všetko si zmenil. Odvtedy už bolo všetko inak, všetko bolo krajšie.

Pamätám si veľmi dobre tento deň, deň, ktorý všetko zmenil. Zas som sedel na svojej lavičke, zasnený do svojho sveta ako vždy a zrazu ku mne niekto prišiel.
"Smiem si prisadnúť?" spýtal si sa. Ja som sa prebral zo snenia, pozrel som na teba ešte nevnímajúc okolie a len som ti prikývol na znak súhlasu. Sadol si si.
Vytiahol si cigarety a zapálil si.
"Dáš si tiež?"ponúkol si ma,no ja som odmietol."nie dík, nefajčím".
Nejaký čas sme tam len mlčky vedľa seba sedeli. Ja som si ťa nejak nechcel moc všímat. No po chvíli si prerušil to ticho a snažil si sa začať konverzáciu.
"Ja som Frank"povedal si a ja som nechápal prečo sa snažíš so mnou baviť, no odpovedal som ti.
"Gerard" len som povedal a pozrel na teba nechápavým pohľadom. Nechápal som, no keď som si ťa potom lepšie prezrel, všimol som si, že si tiež trocha ako ja, trocha iný. Bol si dosť malý, ale strašne krásny.
Zostal som sa na teba pozerať, keď som uvidel tvoje oči. Tie krásne veľké hnedé oči, ktoré ma úplne uchvátili.
Zas si začal niečo rozprávať a ja som ťa počúval. Pozeral som na teba a stále viac som si uvedomoval aký si krásny, krásne dokonalý. Sledoval som ako sa ti pohybujú pery, keď rozprávaš. Máš naozaj krásne pery, ktoré zdobil malý krúžok na boku a taký si mal aj v nose. Čím viac som si ťa obzeral zisťoval som, že máš aj tetovania. Celkom veľa tetovaní, uvidel som toho krásneho škorpiona na krku, na rukách tiež samé zaujmavé tetovania. Bol som v úžase. Si úžasný, a si tu so mnou.
Rozprávali sme sa tam spolu dosť dlho, až som si uvedomil, že sa začína stmievať a ja musím ísť domov. Že ťa musím opustiť.
"Musím už ísť domov" povedal som po chvíli smutným tónom, ale vôbec sa mi od teba nechcelo a nevedel som či ťa ešte niekedy uvidím.
"Aha. OK a čo keby sme sa tu zajtra znova stretli? Ak teda chceš".Navrhol si a ja som zostal strašne šťastný z toho čo si mi práve povedal. Že sa so mnou chceš ešte stretnúť.
Ešte sme sa rozlúčili a šli sme každý domov. Asi prvýkrát som domov prišiel celý natešený, tešil som sa zrazu zo života, aký je skvelý a aký si ty skvelý.
Už som sa nevedel dočkať keď ťa znova uvidím. Celú noc som myslel len na teba, kým som nezaspal. Ráno som nešiel do školy, nechcel som si skaziť tú radosť na teba tým, že zas na mňa bude každý pokrikovať. Vstal som z postele asi o 11 a šiel som sa osprchovať. Zvyšok dňa som pozeral na telku. Potom som si spomenul, že som už dlho nemaloval, tak že niečo namaľujem. Rozhodol som sa, že pôjdem do parku a tam čosi namalujem. Vzal som všetko potrebné a šiel som.
Bolo ešte dosť skoro, tak som vedel že tam ešte určite nebudeš ale dúfal som, že čoskoro prídeš. Sadol som si na lavičku, vytiahol papier a ceruzku a začal som. Začal som malovať teba. Pamätal som si každý kúsok tvojej tváre, takže mi to nerobilo žiadny problém.
Práve som to dokončoval, keď som zas počul tvoj hlas.
"Ahoj"pozdravil si a sadol si ku mne a pritom si sa snažil prehliadnuť si môj výtvor. "Ahoj"pozdravil som ťa tiež a chcel som to schovať.
"Ty maluješ?"spýtal si sa a vzal mi moje dielo z ruky."no tak trocha, ale už som dlho nemaloval." Pozrel som na teba a videl som s akým úžasom na to pozeráš.
"Tto-to je nádherné, máš naozaj talent"povedal si a stále si na to pozeral s tým strašným úžasom. "Môžeš si ho nechať"len si na mňa pozrel strašne šťastný ako malé dieťa, keď dostane svoju vysnenú hračku a poďakoval mi. Bol som veľmi rád, že sa ti páčil.
Potom sme sa zhovárali zas až do večera. Bolo naozaj úžasné, že sme sa mali stále o čom rozprávať a nikdy nezostalo to trápne ticho.
Začali sme sa tam stretávať každý deň a ja som sa do teba postupne zamilovával. Každým dňom som ťa miloval stále viac, ale bál som sa ti to povedať aby som nezničil to naše priateľstvo.

Asi po týždni nášho stretávania som tam na teba zas čakal. Prišiel si a pozval si ma na zmrzlinu. Bolo to krásne. Kúpili sme si zmrzlinu a prechádzali sa spolu po meste. Premýšlal som o tom, že ti už poviem, čo k tebe cítim. No nevedel som ako a tak som sa rozhodol, že ešte nie je tá správna chvíľa. Potom som ale zastal, otočil som sa k tebe a dal ti dlhú a vášnivú pusu, plnú lásky. Cítil som sa úžasne, tak ako ešte nikdy predtým. Naše pery sa po chvíli oddelili...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 raxka raxka | 8. října 2008 v 13:14 | Reagovat

tenhle pribeh je mocky nadherní... prosím dej pokracko...pises nadherne

2 chcemicalbarbie chcemicalbarbie | Web | 5. listopadu 2008 v 18:00 | Reagovat

pises krasne.. :) idem na dalšiu časť, :) ked chces tak si preitaj frerardovku na mojom blogu.:)zatial tam mam len prvu cast a newiem ci mam pokračovat tak ak pozres tak daj konetik plsky..:)

3 duskaa duskaa | 5. prosince 2008 v 22:24 | Reagovat

pekne to je:) som zvedava co sa s toho vyvnie:)

4 Lenusqa MCRfan:)) Lenusqa MCRfan:)) | E-mail | Web | 18. června 2009 v 15:52 | Reagovat

jeeej toto bolo pekné tak ja si idem kuknúť ďalšiu :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama