Listopad 2008

You are my star...3

30. listopadu 2008 v 17:52 | Lucia |  You are my star
Tak Janhe máš tu ďalšiu:D Dúfam, že aj táto sa ti bude páčiť, ale zdá sa mi taká suchá ale posúď to sama:D Tak čítaj:D


Nakoniec vyšla z haly a šla do svojej limuzíny, ktorá mala ísť do ďalšieho mesta, na ďalší koncert.
Gerard ešte nejakú tu dobu hľadel do dverí, ktorými práve odišla. Nikto z nich neurobil nič.
Ona odišla bez toho, aby sa dozvedela o jeho citoch. On po nejakej tej dobe, keď si uvedomil, že odišla a už sa nevráti, odišiel tiež. Šiel domov, kde bol potom zavretý celé dni a myslel len na jednu jedinú osobu. Rád kreslil a teraz bola jedinou jeho múzou ona. Po celej izbe mal rôzne krezby, na ktorých bola vždy len tá jedna osoba.

Ona pricestovala do ďalšieho mesta. Chystala sa na ďalší koncert.
Bola sklamaná z toho, čo sa udialo. Každý to na nej videl, ale nikto jej nevedel pomôcť. Bola stále smutná. Koncert odohrala len tak. Teraz ju to už netešilo tak ako kedysi. Bola nešťastne zamilovaná a prejavovalo sa to všade, ale hlavne na koncertoch.

Už mal byť posledný koncert. Končilo jej turné a potom sa mala vrátiť naspäť domov.
Koncert začal a prebiehal ako vždy. Snažila sa užiť si tento zatial posledný koncert, bol o niečo lepší ako tie ostatné.
Ako na každom koncerte, hľadela do davu a dúfala, že tam znova uvidí jeho tvár. No nikdy ju tam už nevidela. Ani teraz, veľmi dúfala a stále s nádejou hľadela do toho davu plného jej fanúšikov, ale on tam nikde nebol. Bola sklamaná, ale už sa to snažila nedať na sebe vidieť.

Koncert nakoniec skončil dobre. Čakala ju ešte autogramiáda, ako vždy. Moc sa jej tam nechcelo, ale pritom nechcela sklamať svojich fanúšikov. Šla tam, všetci sa z nej tešili a ona sa snažila tiež. Rozdala pár autogramov a chcela ísť na izbu, aby si odpočinula a potom šla domov.

Ako tak čakala na výťah, niekto na ňu zakričal.
"Úžasný koncert"bol to ten hlas. Ten nádherný hlas osoby, ktorú tak veľmi milovala. Rýchlo sa otočila a dúfala, že sa jej to nezdá. Nezadalo. Stál tam a hľadel na ňu tými jeho nádhernými zelenými očami plnými lásky. Ona naňho hľadela tiež s úžasom. Nečakala, že ho ešte niekedy uvidí, ale jej sny sa naplnili. Znova tam len tak stáli a hľadeli na seba.

Zrazu sa dvere výťahu otvorili, zlakla sa a to prerušilo ich očný kontakt.
"Ideš so mnou?"spýtala sa ho a nastúpila do výťahu. On šiel hneď za ňou.
Hore vystúpili a pozvala ho do izby.
"Už som myslela, že ťa viac neuvidím"začala hovoriť.
"Aj ja, ale musel som ísť na tento koncert. Chcel som ťa ešte vidieť." povedal jej a stále na ňu hladel.
"To som rada" nádherne sa naňho usmiala. Oči mu zažiarili ako hviezdičky, trocha sa aj začervenal.

"Vieš, chcel by som ti niečo povedať" povedal. Trocha hamblivo na ňu pozrel, asi jej to už chcel konečne povedať.
"Áno?"odpovedala so záujmom.
"Noo..."začal hovoriť, ale prerušilo ich klopanie na dvere.
Vstala s šla otvoriť. Boli to chalani z kapely. Prišli za ňou, chceli sa rozlúčiť a pozvali ju ešte na večeru. Po koncerte ide vždy každý domov sám. Oni už mali ísť čoskoro, tak sa vždy musia spolu všetci rozlúčiť, lebo potom idú za svojimi rodinami a nemajú moc času.
Janhe to nemohla odmietnuť, býva to tak vždy a tak to prijala. Gerard zostal trocha sklamaný.
"Prepáč, ale musím ísť s nimi. Ale mohol by si ma tu počkať a potom sa porozprávame." povedala mu dosť smutne.
"Nie, ja už radšej pôjdem. Tak sa možno zas niekedy uvidíme" meral takú dlhú cestu, aby to povedal, ale už nemohol. Vstal a šiel k dverám. Janhe zostala sklamane stáť a rozmýšlala, ako ho donútiť, aby na ňu počkal.
Otvoril dvere, pozdravil a šiel. Ona sa otočila a rýchlo vybehla z izby.
"Počkaj Gee, mohol by si mi dať aspoň tvoje číslo? Zavolám ti, ak ti to nebude vadiť"povedala a došla k nemu. Chvíľu na ňu pozeral.
"Dobre teda, máš nejaký papier?"povedal a znova mal na tvári ten jeho úsmev.
"No napíš mi ho do telefónu" podala mu telefón a on jej tam začal písať svoje číslo.
Potom jej ho podal a rozlúčili sa. On odišiel späť domov a ona šla za chalanmi z kapely na večeru.
Bola smutná, že sa zas nič nestalo, ale aspoň má jeho číslo a bude mu môcť zavolať.
Došla za chalanmi a spoločne si užili večeru. Zabávali sa a dohadovali, kedy sa zas uvidia.
Gee šiel na vlak, domov to mal dosť ďaleko. Bol trocha sklamaný z toho, že jej to už nepovedal, ale raz hádam príde tá správne chvíľa a konečne sa to dozvie.

Večera sa skončila a každý odišiel domov. Janhe zostala ešte na izbe. Bola šťastná, že má aspoň to číslo. Najradšej by mu hneď zavolala, ale ešte je moc skoro. Spomenula si, že jej Gee chcel niečo povedať. Začala nad tým uvažovať, ale nakoniec od únavy zaspala.
Zobudila sa až ráno na to, ako jej zvonil telefón. Hotelová služba, dala si zavolať budík na deviatu.
Vstala a začala si baliť veci. Dole už na ňu čakal Martin, aby ju zaviezol na stanicu. Janhe chodí najradšej vlakom, rozlúčila sa s ním a nastúpila.

Došla domov, do svojho prázdneho bytu. Nečakal ju tam nikto. Bývala sama, priateľa nemala a s rodičmi bývať nechcela. Kto by to povedal. Taká známa osobnosť a býva doma sama.
Doteraz jej to moc neprekážalo, rada bývala sama, ale začínal jej chýbať Gerard. Rozhodla sa, že mu zavolá.
Chytila telefón a vytočila jeho číslo. Položila to. Nevedela, čo mu má povedať. Chviľu hľadela na ten telefón, chcela veľmi počuť aspoň jeho hlas a tak znova vytočila. Tentoraz to už nechala zvoniť.

My love goes in flames

29. listopadu 2008 v 14:35 | Lucia |  One-shot

Noo ďalšia jednorázovka...ten začiatok je taký no, ale hádam sa bude páčiť:)


Volám sa Frank Iero a mám 20 rokov. Pracujem v jednom kníhkupectve, nijak si nesťažujem, baví ma to keďže aj rád čítam a tak sa tam nijak nenudím.
Mám malý byť v Bellevile, v ktorom žijem aj so svojím priateľom. Áno, priateľom, som totiž homosexuál.
Volá sa Gerard a strašne ho milujem. Sme spolu už 2 roky a som s ním šťastný.
Zoznámili sme sa v mojej práci, keď si bol raz kúpiť jednu knihu a ja som sa doňho na prvý pohľad zamiloval. Je to úžasný človek a ja by som ho nevymenil za nič iné.
Rozhodol som sa, že ho požiadam o roku. Chcem mu pripraviť romantickú večeru a požiadam ho o ruku. Verím, alebo skôr dúfam, že povie áno, no ale neviem či to naňho nebude príliš skoro. Pred 2 mesiacmi mu totiž zomrela mama a Gee sa z toho ešte moc nespamätal. Mal ju veľmi rád a strašne ho jej smrť poznačila. Odvtedy zostal trocha uzavretý, moc spolu nekomunikujeme a ja sa bojím, že ho stratím, keď spolu nebudeme komunikovať a on bude len smútiť.
Milujem ho viac ako svoj život a keď ho požiadam o ruku a poviem mu, ako veľmi ho milujem a ako mi na ňom záleží-nie že by to nevedel- možno si to uvedomí, že musí ísť ďalej a bude zas ako predtým, šťastný.
Celý týždeň som rozmýšlal kedy a ako to teda urobím. Myslím, že dnes už je tá správna chvíľa.
Ja som už doma a Gee je ešte v práci, až do večera, takže mám na prípravu celkom dosť času. Musím ísť do obchodu kúpiť potrebné veci a potom to tu preňho pekne všetko nachystám.
Nakúpil som presne to čo som chcel a doma som začal najskôr robiť večeru. Rozhodol som sa, že urobím špagety, tie má Gee moc rád.
Kým sa mi varili špagety, začal som chystať byť tak, aby bolo všetko romantické. V obchode som nakúpil veľa sviečok a ešte aj lupene ruží.

Vzal som sviečky a poukladal som ich po celom byte, po zemi, na poličky a všade možne, aby to tu potom bolo naozaj romantické, keď budú v celom byte svietiť len sviečky. Po zemi ešte od vchodových dverí po kuchynu som urobil z tých lupienkov ruží cestičku a hneď pred vchodovými dverami som z nich ešte urobil veľké srdce. Myslím, že to bolo skutočne romantické, a že sa mu to bude páčiť.
Špagety sa už uvarili a Gee mal každú chvíľu prísť, tak som šiel rýchlo pozapaľovať všetky sviečky.
Zhasol som svetlo a v celom byte žiarili len malé plamienky sviečok. To bola naozaj romantika.
Zašiel som do kuchyne aby som pripravil jedlo na stôl.
Večera už bola na stole položená na tanieroch a ešte som otvoril červené víno, ktoré Gee tak rád pije(:D). Začal som ho rozlievať do pohárov a začul som, ako niekto odomyká. To už bude on. Strašne som sa tešil ako sa zatvári keď to všetko uvidí.

Posadil som sa za stôl a čakal, kým vojde do kuchyne. Počul som len rachot. Chcel som sa ísť pozrieť čo sa deje, ale nechcel som skaziť to prekvapenie, tak som sedel a čakal.
Po dlhšej dobe, konečne už dlho očakávaný Gerard vošiel do kuchyne. Pozrel som sa mu do tváre a čakal som, že uvidím pohľad plný prekvapenia a nadšenia, no to čo som videl ma skutočne sklamalo. Bol strašne opitý a nadával, že čo to je za bordel pred dvermi a prečo sú všade sviečky. Znova sa opil a nepotešil sa môjmu prekvapeniu. Takto zlyhal môj úžasný plán ako ho požiadať o ruku. Bol som neskutočne sklamaný. Rozplakal som sa a vybehol z bytu.
Bolo mi všetko jedno. Potreboval som byť sám a hlavne ďaleko od Geeho, i keď ho veľmi milujem, nemám rád keď pije. Vtedy to nie je ten Gerard, ktorého poznám, ale úplne iný človek.
Kráčal som po ulici ponorený vo svojich myšlienkach. Vôbec som nesledoval cestu. Nevnímal som akým idem smerom ani kde sa práve nachádzam. Stále som plakal a konečne po dlhej dobe som znova začal vnímať. Porozhliadol som sa okolo kde to vlastne som. Zistil som, že som dosť ďaleko od domu. Uvidel som lavičku a sadol som si. Ďalej som plakal a ľutoval všetko, čo som urobil. Aj tak sa opil a nič sa mu na tom nepáčilo.
Nejakú dlhšiu dobu som sedel na tej lavičke a sledoval hviezdy. Stále som myslel na Geeho, na to ako ho veľmi milujem a nechcem stratiť, chcem aby nepil a bol so mnou šťastný. Možno ma už nemiluje. Nie, nato nesmiem myslieť. Určite ma má rád, len občas si potrebuje asi trocha vypiť.
Zrazu som počul sirény. Po ceste prešli hasiči a o chvíľu aj sanitka. Pomyslel som si, že by som nechcel byť ten, ku komu idú, no vtedy som nato vôbec nepomyslel.

O chvíľu som vstal a šiel som domov. Dúfam, že Gee už bude spať a nebudem ho musieť počúvať. Už som z diaľky videl náš dom. Naokolo samí hasiči, sanitky, policajti a okoloidúci, ktorých zaujímalo čo sa to tu deje. V tej chvíli ma to napadlo. Rozbehol som sa ako šialený k nášmu domu a vtedy som to uvidel. V našom okne len samé plamene. A tam niekde si bol aj ty, kým ťa odtial nevytiahli...celého spáleného.
Chcel som ísť dnu a vytiahnuť ťa odtiaľ, no nepustili ma tam. Vraj je to nebezpečné a že už sú tam hasiči a snažia sa ťa vytiahnuť, ale ja na nich seriem. Chcem ti pomôcť, chcem ťa zachrániť.

Viem, že to bola len moja vina. Stále sa zato obviňujem, prečo som to tak vtedy urobil? Mala to byť romantika a nie tvoje utrpenie.

Nakoniec ťa odtiaľ vytiahli. Bol si celý popálený, ale ešte si žil. Rýchlo ťa naložili do sanitky. Ja som utekal za nimi aby som šiel s tebou. Našťastie ma pustili.
Bolo to pre mňa utrpenie vidieť ta celého spáleného. Pozeral si na mňa a ja som stále dookola vravel, aby si mi to odpustil, že je to moja vina.
No ty si z posledných síl povedal "Nie je to tvoja vina, to ja. Prepáč" začali mi znova tiecť slzy. Ako som ťa tam len mohol nechať samého? Opitého v byte plnom sviečok? Viem, že si myslel, že to nebola moja vina, ale ja viem že áno.
"Nie...ty mi to prepáč!" Hovoril som ti pomedzi slzy. Stále si na mňa pozeral a naposledy mi povedal "Milujem ťa".
Boli to tvoje posledné slová, ktoré si mi povedal. Vtedy som už len videl ako si zavrel oči. Píííííííp. Naokolo som počul len ten hnusný zvuk prístrojov, na ktoré si bol napojený.
Vtedy si zomrel. Záchranári sa ťa snažili oživiť, ale márne. Ja som len kričal, aby si mi neodchádzal, no ty si odišiel. Chcel si sa mi určite pomstiť zato, že sa to stalo, lebo to bolo všetko len moja vina. Viem to, nehnevám sa na teba. Je to moja vina. Chcem ale aby si mi to odpustil.
"Aj ja ťa milujem"povedal som ti hľadel som na teba.
Plakal som stále viac a uvedomil som si, že je koniec, že už viac spolu nebudeme a to som ťa chcel požiadať o ruku. Nič som nestihol, nestihol som ti povedať ako veľmi ťa milujem a to, že som chcel byť s tebou dokonca života. Je to len moja vina, že si zomrel.

You are my star...2

28. listopadu 2008 v 16:55 | Lucia |  You are my star
Tak Janhe, máš tu druhú časť. Dúfam, že sa ti bude páčiť. Heh práve som ho dopísala a ako som slúbila musím ho sem hneď dať:D Snažila som sa to tak nádherne aa neboj neni to posledná časť:D Prajem krásne čítanie aaa miluji te:)


Stanovačka...2

27. listopadu 2008 v 17:59 | Lucia |  Stanovačka
Začali sme sa vášnivo bozkávať. Onedlho sme už boli obaja v mojom spacáku a stále sme sa vášnivo bozkávali.
Začal mi rozopínať nohavice a ja som robil to isté. Nohavice sme už mali obaja dole, vyzliekol som mu tričko a ptom aj on mne. Ležali sme tam na sebe len v trenkách a neustále sme sa bozkávali a ošahávali sa navzájom.
Po nejakom čase, keď sme mali obaja už dosť veľký problém, stiahol mi trenky a začal mi ho trieť, potom ho dal do pusy a sal. Mal som ruky v jeho vlasoch a prirážal som mu hlavu, aby sal rýchlejšie. Vzdychal som stále viac až som sa mu nakoniec urobil do pusy a on to všetko prehltol.
Znova sa premiestnil ku mne hore. Ja som to nestihol ani rozdýchať a už som mal jeho jazyk znova v ústach.
Začal som mať znova problém a on mal ten svoj stále. Stiahol som mu trenky a chcel som mu to oplatiť, ale on ma chytil a otočil na brucho. Začal do mňa prirážať. Najskôr to bolelo, no potom to bola slasť. Jednou rukou ma držal za bok a druhou mi ho trel. Neustále prirážal stále viac.
Bolo to neskutočné, celú dobu sme vzdychali a potom sme sa obaja urobili naraz.
Zostali sme ležať vedľa seba nahí a po čase sme únavou zaspali.
Zobudil som sa až ráno a keď som videl, že som nahý a aj Gerard, tak som sa zhrozil nad spomienkou na dnešnú noc. Rýchlo som sa obliekol a nevedel som čo robiť. Gee sa začal pomaly prebúdzať. Pozrel na mňa ešte s polozavretými očami.
"Dobré ránko" začal sa preťahovať a potom otvoril oči úplne.
Všimol si, že je ešte stále nahý a začal hladať trenky, ktoré boli niekde hodené. Po chvíli ich našiel a navliekol si ich.
Ja som ho celý čas len nemo sledoval.
´Spal som so svojim bratom´!neustále mi znelo v hlave. A on vypadal, akoby to nič nebolo. Spomenul som si na všetko a dúfal som, že chalani nič nepočuli a nevedia o tom čo sme v noci robili. Ale boli tiež napití takže myslím, že o ničom nevedia.

"G-Gee, čo-čo sme to v noci robili?" vykoktal som zo seba po chvíli a ani som sa nepohol, len som naňho hľadel a dúfal, že mi povie, že sa nič nedialo, že sa mi to len snívalo. Ale čo to oblečenie, boli sme nahí. Možno som bol námesačný...
"Ty si to nepamätáš?"povedal mi s úsmevom na tvári. Vypadal spokojne a trocha ma desil.
Ja nie som teplý a ešte k tomu som spal so svojím bratom!
Určite to bolo len tým alkoholom, ale prečo som to v noci nezastavil? Ako to,že sa mi to páčilo? Šukal som so svojím bratom! To je zvrátené!
"M-my sme spolu...?"
"spali"dokončil za mňa, keď videl že to asi nedokončím.
"T-to nemyslíš vážne! Ako to?!"stále som tomu nemohol uveriť.
"No začali sme sa bozkávať a potom..."
"Nie, ja viem čo sa dialo! Ale prečo? Ako to, že sa to stalo? Veď si môj brat, môj starší brat, s ktorým som spal!" Kričal som naňho, ale uvedomil som si, že by nás mohli počuť ostatní, tak som stíšil hlas. Začal som plakať, nezvládam to, že som s ním spal.
"Vieš Mikey, je to moja vina. Ja ťa už dlho milujem. Dlho som to tajil a včera, keď som bol opitý, tak som sa konečne odvážil niečo s tým robiť. Dosť ma prekvapilo, že si nenamietal a robil to."povedal a ja som bol šokovanejší ešte viac.



Gee bude taťka:D

27. listopadu 2008 v 17:22 | Lucia |  About

Tak ako už iste všetci viete, Lyn- Gerardova milovaná ženuška je tohotná:D Je to už skoro všade takže som sa aj ja musela pripojiť:D




Komentyyyyy

26. listopadu 2008 v 22:08 | Janhe |  About
Ludzé, už ste začali pomalinky písať viac a viac komentov, ale chcelo by to pridať.. tak podme, podme, neváhajme :D

Nebezpečné líbanky 5

26. listopadu 2008 v 18:14 | Janhe |  Nebezpečné líbanky
Tak túto časť bude rozprávať Frankie... Nebude to moc dlhé.. ale robila som čo som mohla... chápete, ako som už hovorila boli velké behačky okolo stužkovej a tak :) Tááák prajem príjemné čítanie.. :)

Frankie

Keď sme prišli s Geem do Severnej veže, objavili som prekrásne a obrovské hračkárstvo. Tam sa Gee zamiloval do plyšového psíka, ktorého som mu nakoniec kúpil.
Keď sme vyšli z hračkárstva už som sa nemohol dočkať kedy pôjdeme na jedno z najvyšších poschodí budovy. Veľmi som túžil po tom krásnom výhľade. Milujem výšky. Geemu ale bolo zle a tak tam nechcel ísť. Asi som mal sklamaný výraz a Gee si to všimol, pretože ma poslal samého s foťákom a povedal, že ma počká niekde vonku. Sľúbil som mu, že mu výhlad pofotím.
Nastúpil som do výťahu a stlačil som poschodie číslo 100. Na tomto poschodí bolo pár obchodov s textilom, pár kancelárií a chodba na konci ktorej bolo obrovské okno umožnujúce výhľad turistom. Spravil som pár foto aby aj Gee videl tú krásu a aj sám som sa pokochal výhľadom. Čas rýchlo letel a ja som si ani neuvedomoval ako dlho som tu bol. Podišiel som k výťahu a privolal som ho. Keď prišiel a otvorili sa dvete trochu ma prekvapilo, že vo výťahu nikto nebol, aj keď sú vo veži niečo okolo 4-roch výťahov, ale aj tak sa vždy určite niekto nájde kto by ním išiel. Veď tu bolo neskutočne veľa ľudí. Nastúpil som a viac som neriešil obsadenie výtahu. Čísla poschodí sa rýchlo striedali, ešte 3 poschodia a ukážem svojej láske fotky ktoré som spravil pre neho. (fotky výhladu a nie obnaženého Frankieho :D ) V tom sa ale výťah zasekol, počul som výbuchy a výkriky. výťah začal vŕzgať a všetko zhaslo. Bál som sa, nevedel som čo sa deje. Ocitol som sa vo vzduchu pretože výťah sa odtrhol, hlavu som si udrel a strop výťahu a v tom momente som prestal vnímať všetko okolo seba.
__

K vedomiu ma prebrala až ukrutná bolesť. Nevedel som koľko som bol v bezvedomí, vo výťahu bola stále tma a nohy som mal niečim veľmi ťažkým prilahnuté. Bolelo ma celé telo, ale nohy som si necítil. Spomenul som si, že mám vo vačku nohavíc mobil, ťažko som ho nahmatal a dúfal som, že bude v poriadku, ale v to som mohol naozaj iba dúfať pretože môj mobil bol rozbitý.
Niečo teplé mi začalo stekať po tvári, voľnou rukou som si zotrel stekajúcu krv z čela a nahmatal si miesto úrazu. Hlava ma nebolela, ale keď som sa dotkol temena hlavy, myslel som, že mi hlava praskne od bolesti. Na prstoch som ucítil slizkú krv, veľa krvy. Spanikáril som a začal som kričať o pomoc. Kričal som na záchranárov, volal som svoju lásku. Veď predsa ma musí niekto počuť. Nikto sa neozýval a jediné čo som počul bola ozvena môjho prosenia o pomoc, ktorá postupne utíchala. Necítil som si nohy a všetko ma bolelo. Po dlhom čase som sa ukľudnil, ale stále mi stekali slzy po lícach. Bol som hladný, smädný a nemal som pojem o čase. Nevedel som čo sa deje, či zomrem alebo sa zachránim.
Zaspal som, bol som slabý a už som ani nevládal kričať. Chcel som zomrieť, naozaj som už prestal dúfať v záchranu a želal som si radšej aby som zomrel.
Zdalo sa mi akoby som tu bol večnosť.
Konečne som cítil to čo som si želal. Zomieram. Pery som mal popraskané, v ústach som mal sucho a bola mi zima, strašná zima. Hlad a bolesť ma skolili. Konečne vykúpenie, sloboda bez bolesti. Aké krásne je utiecť pred týmto peklom.
Uvidel som svetlo, cítil som sa úžasne, tak slobodne. Na konci svetla som videl svoju lásku, usmieval sa, ale plakal, vyzeral unaveno.
,,Už idem za tebou láska, len mi prosím povedz som mŕtvy?"

I have a pain...3

25. listopadu 2008 v 17:15 | Lucia |  I have a pain
Gerard:

Chvíľu som čakal na jeho odpoveď a dúfal, že som mnou nakoniec niekam pôjde. Asi rozmýšlal, čo mi má povedať, lebo mu to celkom trvalo.
"Nie, nečakám. Prečo sa pýtaš?"konečne povedal. A ja som nevedel čo mu odpoviem. Prečo? No, lebo ťa chcem pojebať.
"No či by si so mnou niekam nezašiel. Ešte do nejakého baru...alebo ku mne?" snažil som sa to nejak vymyslieť. Mohol by sa rozhodnúť ísť ku mne. To by si to tam užil. Znova vypadá akoby nad tým dosť rozmýšlal. To musí byť ale namáhavé rozhodnúť sa kam ísť, pousmial som sa v duchu.
"Noo...môžme ísť kam chceš"povedal a tá veta ma dosť potešila. No jasné, že skončíme u mňa milý môj, stále som sa v duchu smial ako nejaký psychopat. No to sa mi tak občas stávalo, keď mám na dosah niečo, čo chcem a viem, že o chvíľu to dostanem.
"Tak poďme ku mne" navrhol som mu. Len kývol hlavou a pohli sme sa konečne z toho miesta smerom ku mne domov.

"Koľko máš vlastne rokov?" spýtal som sa ho po chvíli. Úplne som nato zabudol, dúfam, že už nie je pod zákonom. Nechcem vypadať ako pedofil, ale on ma fakt strašne priťahuje.
"17"odpovedal mi, ale veď to je v pohode. Je odo mňa mladší len o 4 roky, to nie je nič zlé.

Frank:

Zaujímalo by ma teda, prečo sa to pýta. Možno by so mnou niekam chcel ísť. To by bolo úžasné. Čakal som nedočkavo jeho odpoveď, ale snažil som sa to nedať najavo.
"No či by si so mnou niekam nezašiel. Ešte do nejakého baru...alebo ku mne?" povedal nakoniec. Strašne ma to potešilo, že môžem ísť s niekym ako je on do baru, alebo dokonca k nemu. Keby videl do mňa, tak by sa asi poriadne smial na tom, ako veľmi som sa vnútorne tešil, keďže som to nemohol prejaviť pred ním.

"Noo...môžme ísť kam chceš" odpovedal som mu zas po chvíli môjho strašného rozmýšľania. Už si o mne hádam myslí, že som nejaká brzda, keď nad všetkým strašne rozmýšľam. Dúfal som, že nakoniec skončíme uňho. Ani neviem prečo, nikdy som s mužom nič nemal, ale k nemu ma strašne niečo ťahalo. Mal v sebe niečo, čo ma strašne priťahovalo. Neviem, či to tak cíti aj on, ale ja to tak cítim.
"Tak poďme ku mne" navrhol nakoniec a ja som kývol na znak súhlasu. Vybrali sme sa teda smerom k nemu. Vnútri som sa veľmi potešil tomu, že pôjdem k nemu a uvidím kde žije tento úžasný človek. Síce ho ešte moc dlho nepoznám, ale myslím, že je úžasný.
"Koľko máš vlastne rokov?" vyrušil ma po chvíli z môjho rozmýšľania znova jeho hlas. Prečo ho zaujíma koľko mám rokov? Možno sa to pýta len tak a nič tým nemyslel. Normálne mu poviem svoj vek a uvidím potom.
"17" odpovedal som mu a čakal na jeho reakciu.
"To je úžasný vek"povedal nato s úsmevom.
"A ty máš koľko" spýtal som sa aj ja. Nevypadá byť moc starý, ale určite má tak okolo 20.
"Ja mám 21" znova to povedal s úsmevom.

"Už sme tu" zastavili sme pred nejakým domom. Tak tu teda býva? Taký obyčajný trocha väčší domček. No ale ak tam býva sám, tak je dosť veľký pre jednu osobu.
Došli sme k dverám a začal odomykať. Vošiel som hneď za ním dnu a vyzul som sa. Prešiel som do obývačky a obzeral som si to tam. Mal to tam krásne. Steny mal vymalované na modro, úžasný veľký gauč bol asi v strede postavený hneď pred telkou. Popri stene bolo pár skríň a na stenách vyvesené rôzne zaujímavé obrazy. Má to tu fakt pekné.
Zrazu vyšiel za mnou z nejakej izby.

"Dáš si niečo?" spýtal sa a ja som kývol. Stále som si to tam prehliadal, tak som sa mu moc nevenoval.
"A čo by si si dal?" spýtal sa ma. Bolo mi to jedno tak som len povedal, že hocičo. Chvíľu na mňa zamyslene pozeral ale potom sa otočil a šiel asi po niečo do kuchyne. Ja som sa zatial usadil v jeho veľkom a úžasne pohodlnom gauči a čakal naňho.
Potom došiel do izby, v ruke mal fľašu nejakého alkoholu a dva poldecáky v druhej ruke.
"Toto si so mnou dáš?" povedal a nahodil ten jeho sexi úsmev, ktorému by neodolal určite nikto.
"Dám"usmial som sa naňho a on si ku mne prisadol. Začal otvárať fľašu a potom nám nalial.

Pili sme, až zrazu, keď som nám chcel znova naliať, už v trocha pripitom stave som zistil, že tam už nič nieje. Dosť ma to sklamalo, tak som sa naňho otočil.
"Už tu nič nie je. Čo budeme teraz robiť?"a milo som sa naňho usmial.
On mi úsmev opätoval a kým som si to stihol uvedomiť, už mal jazyk v mojej puse a ruky na mojom zadku. Začali sme sa vášnivo bozkávať a nakoniec ma chytil a vyniesol po schodoch do jeho spálne.
Síce sme boli napití, ale ja som si uvedomoval čo by s amalo každú chvíľu udiať a začal som nad tým rozmýšľať. Nevedel som čo robiť. Chcel som ho, ale pritom aj nie. Nikdy som s mužom nespal a aj keď ma Gerard priťahoval, tak som nevedel či ostať alebo utiecť.
Ležali sme už v jeho posteli a on ma pomaly začal vyzliekať. Bol som trocha zmetený a nesvoj, nevedel som čo robiť.
"Gee...ja...ja neviem" povedal som mu a rýchlo som sa posadil.

I thank that I can be with you

24. listopadu 2008 v 16:14 | Lucia |  One-shot
Taká malá jednorázovka:D Už mám druhú časť aj stanovačky len mi to tu blbne ale čoskoro bude aj tá:D Tak toto už mám napísané dlhšie, len koniec som ešte nemala ale už je to celé, tak dúfam, že sa bude páčiť a nezabudnite na komenty:)




Kráčal som po ulici. Práve sa zotmelo a naokolo už nebolo moc ľudí. Fúkal jemný vánok, ktorý si pohrával s mojimi vlasmi. Šiel som a začal som premýšlať nad svojím životom. Premýšlal som o všetkom, čo som zažil, všetkom čo sa mi stalo. O všetkom dobrom aj zlom. O tom, že som sám, že nemám nikoho.
Ale ja už nechcem byť sám. Potrebujem mať niekoho pri sebe, potrebujem pocítiť, že tu je ešte niekto, kto ma má rád a že nebudem už viac sám. Chcel by som, aby tu bol pre mňa niekto, ku komu by som sa mohol túliť, prebúdzať sa do krásneho rána, pretože by som vedel, že niekto leží vedľa mňa. Niekto kto ma miluje a koho milujem aj ja. Niekto komu by som mohol hovoriť tie dve nádherné slová "milujem ťa".
No nikto taký tu už pre mňa nie je, tak prečo by som tu mal byť ja?
Mal som niekoho takého, koho som miloval, ale ten je už určite na lepšom mieste. Na mieste, kam o chvíľu pôjdem aj ja. Už tu viac nechcem ostať, nemám nato žiadny dôvod. Ukončím už svoj život.
Ako som šiel po ulici, uvidel som vysokú opustenú budovu.

Áno, to je to miesto, kde ukončím svoj život.
Vošiel som dnu, nikto tam nebol. Šiel som po schodoch hore. Bol som zmierený s tým, čo chcem urobiť. Veď som už nemal dôvod tu zostať. Slzy mi stekali po tvári, ale sú už posledné. Vyšiel som úplne hore, na strechu, z ktorej som bol rozhodnutý skočiť.
Vtom som ju uvidel, malú postavu nejakej osoby sediacej na kraji strechy. Bol to nejaký chlapec, vypadal byť taký malý.

Prišiel som k nemu, zastavil som a zostal naňho pozerať. Otočil sa na mňa. V tej chvíli sa mi zastavil svet. Bola tma, naňho dopadalo len mesačné svetlo, v ktorom bol skutočne krásny. Úplne dokonalý. Mal krásne veľké oči, ktorými na mňa pozeral. Tvár mal celú mokrú od sĺz.
Obzrel som si ho viac. Bol naozaj strašne maličký, mal dlhšie tmavé vlasy a oblečený celý v tmavom.
Došlo mi, prečo tam asi sedí. Nechápal som, prečo niekto tak nádherný by chcel ukončiť svoj život.
,,Smiem si sadnúť?"spýtal som sa ho.
,,Prečo si chceš ku mne sadnúť?" nebol veľmi milý ale mňa to nijak neodradilo a sadol som si k nemu. Len na mňa hodil trocha hnusný pohľad a ďalej pozeral dole ako doteraz. Nemohol som z neho spustiť oči a tak som naňho stále pozeral. Bol nádherný.
Po chvíli si to asi všimol a nechápavo na mňa pozrel.
"Ja som Gerard" povedal som mu ale nečakal som, že mi odpovie.
Len na mňa pozeral, ale po chvíli povedal dosť smutne "Frank". Takže Frank, nádherné meno.
"Máš v pláne odtiaľto skočiť?"spýtal som sa ho na to...
"Prečo by som tu asi tak sedel. Nemám žiadny dôvod tu zostať."
"Aj ja som sem prišiel kvôli tomu, ale keď som ťa tu uvidel, radšej by som bol s tebou niekde inde."usmial som sa."Nechcel by si si to rozmyslieť? Veď takého nádherného chlapca ako si ty by bola škoda" dopovedal som mu to a dúfal, že si to naozaj nakoniec rozmyslí.
"Ty si myslíš, že som pekný?" vypadal, že ho to dosť prekvapilo.
"Áno si nádherný a páčiš sa mi"bol skutočne nádherný a ja som mal pocit, že keby odtiaľto nakoniec neskočí, musíme byť spolu. Chcel by som s ním byť stále a stále sa pozerať do tých jeho nádherných očí.
"Nechcel by si so mnou radšej skočiť niekam na kávu alebo na pohárik?"spýtal som sa ho a dúfal, že ma neodmietne.
"Ty mi chceš fakt skaziť môj plán."povedal a nádherne sa pritom smial.
"No ale kávu nepijem, tak môžeme ísť na ten pohárik"milo sa usmial a ja som sa cítil ako v siedmom nebi.

Vstal som a potom aj on. No keď vstával sa mu šmykla noha a zostal vysieť zo strechy. Bol som v strašnom šoku. Konečne som sa tešil, že s niekym budem a jemu sa šmykne a určite to zas nakoniec skončí zle. Pomyslel som si, ale snažil som sa mu pomôcť, aby sa mu nakoniec fakt niečo zlé nestalo.

Po nejakom čase využívania všetkých mojich síl sa mi podarilo ho odtiaľ vytiahnuť.
Konečne stál vedľa mňa a ja som sa mohol presvedčiť, že je fakt skutočne maličký.
"Ďakujem ti, dnes si mi už druhý krát zachránil život"povedal a hodil na mňa krásny veľký úsmev. Cítil som sa s ním naozaj úžasne a musím povedať, že keby odtiaľ skočil alebo nakoniec aj spadol, bola by ho vážne škoda.

"Ale nemáš zač" tiež som sa naňho usmial.
Vybrali sme sa teda niekam preč od tej budovy. Našli sme nejaký malý podnik, kde sme si sadli a dali si pár pohárikov. Celý čas sme sa rozprávali. O našom živote, práci, zistil som, čo ho baví a on zas zistil veľa vecí o mne.

Po nejakom čase, keď sme toho už mali v sebe trocha viac sa ma spýtal.
"Čo by si urobil, keby som odtiaľ nakoniec skočil, alebo spadol?"celkom ma to prekvapilo, no ja som to vedel presne. Urobil by som nakoniec to, kvôli čomu som tam prišiel.
"No škočil by som tiež, za tebou"odpovedal som mu s úsmevom a jemne ho pobozkal. Trocha sa začervenal, pousmial sa a pili sme ďalej.

V tento deň som sa zamiloval. Kto by povedal, že v deň, keď budem chcieť ukončiť svoj život sa nakoniec zamilujem a nájdem svoj dôvod ďalej žiť.
Milujem ho ešte stále a som rád, že to tak vtedy bolo. Keby som sa nerozhodol to vtedy urobiť, asi by som tu už dávno nebol...a asi ani on.

Odvtedy sme sa spolu stretávali každý deň. Boli sme neustále spolu.

Už uplynulo pol roka, my sme stále spolu a veľmi sa milujeme. Máme spoločný byt, každé ráno sa vedľa neho prebúdzam do ďalšieho krásneho dňa, pretože viem, že ho prežijem s ním.
Som vďačný za deň, keď sme sa stretli a nakoniec si navzájom zachránili život.

Další oznam

23. listopadu 2008 v 17:26 | Janhe |  About
Prepáčte, že som ja Janhe nedokončila zatial časti Nebezpečných líbanek a myslím, že ani Lucka zatial nič nepridala ale berte nás z rezervou, mali sme stužkovu tak bolo veľa behačiek okolo toho a potom zábava..Dakujeme a slubujeme, že v najbližších dňoch to napravíme :)

Stanovačka...1

21. listopadu 2008 v 15:42 | Lucia |  Stanovačka

Tak toto je môj prvý Waycest. Nechcela som písať waycesty, keďže mám najradšej Frerardy, ale tka nakoniec som jeden napísala:D Dúfam, že sa bude páčiť. Očakávam komenty a prajem pekné čítanie:)




Z môjho spánku ma prebudil strašný buchot. Pomaly som otvoril oči a pretrel som si ich. Po chvíli som pomaly, ešte ospalo vstal a vyšiel z izby, aby som zistil, kto tu tak skoro robí taký bordel.
No jasné, môj úžasný braček, už všetko chystá na dnešnú stanovačku.
Strašne rád chodí do prírody a na tú stanovačku sa teší už asi 2 týždne, odkedy sme s chalanmi vymysleli, že si urobíme nejaký výletík.
"Dobré ránko Mikey"pozrel na mňa s úsmevom.
"Dobré" povedal som mu otrávene. Bolo dosť skoro a ja väčšinou spím aspoň do obeda, takže som sa necítil nijak sviežo.
"Urobil som raňajky, choď sa najesť a potom sa zbaľ"hovoril stále tým jeho natešeným výrazom, ale tak nebudem mu kaziť radosť. Všetko mal naplánované, už včera si robil zoznam všetkého, čo treba zobrať, tak mu nesmiem narušiť jeho plány.
Toto bude zas víkend, v stane.
"No jasné"odpovedal som mu zas dosť otrávené a šiel som sa do kuchyne najesť.
Gee stále pobehoval po byte a zisťoval, či zbalil všetko potrebné. Po čase som sa na ňom už začal aj zabávať ako dookola len behá a stále si hovorí niečo pre seba.
Najedol som sa a šiel som sa do izby obliecť. Dal som si čierne nohavice, tričko a začal som si baliť veci na tú našu slávnu stanovačku.
O chvíľu mi do izby vtrhol Gee, aby sa presvedčil, či sa balím. Keď uvidel, že tu len nesedím, ale že sa naozaj balím, nahodil znova ten jeho šťastný úsmev. Potom odišiel a asi ďalej chystal veci. Keď som zabalil všetko, čo som myslel, že budem potrebovať, vzal som tašku a šiel dole.
Práve prišiel Bob s Frankom. Len pozdravili a hneď si to zamierili do kuchyne, kde zostali ešte raňajky, ktoré sme nezjedli a po chvíli tam už nič nezostalo.
Potom sme čakali už len na Davida a Jacka, ktorí ešte šli do obchodu kúpiť jedlo,nejaký chlast a pivo.
Zatial sme naložili všetky veci do nášho auta.
Konečne už prišiel Dave s Jackom.
Gee znova kontroloval, či máme všetko.
"Sakra!"skríkol, keď prezeral veci, čo mal v aute Dave.
"Čo sa deje Gee?"spýtal sa ho Frank.
"A kde je jedlo? Však tu je len samý chlast a jedlo nikde!"šialene kričal a stále pozeral do auta akoby dúfal, že sa tam možno to jedlo niekde objaví.
"Noo...to vieš. My sme mysleli, že jedlo máme. A už naň ani nebolo moc miesta"povedal Dave.
"Však môžeme ísť ešte do obchodu kúpiť to jedlo" navrhol som, keď som videl, že Gee asi o chvíľu dostane infarkt. On potrebuje mať všetko pekne naplánované, takže to, že nebolo jedlo zničilo jeho časový plán.
"Dobre"povedal nasrane a došiel k nášmu autu. Šiel som za ním.
Šli sme na dvoch autách, takže sme sa rozdelili. Ja, Gee a Frank sme šli v našom a Dave, Jack a Bob šli druhým autom. Po ceste sme sa zastavili v obchode, aby sme nakúpili to jedlo.Šiel som s Geem do obchodu a ostatní zostali vonku fajčiť. Nabrali sme plný košík jedla a priviezli sme to k autu, kde sme to všetko naložili.
Konečne sme mohli vyraziť na to miesto, na ktoré sa Gee už tak dlho tešil. Už znova vypadal tak šťastne ako ráno.
Autom sme šli prví a hneď za nami Dave a spol.
Cestovali sme asi 2 hodiny. Konečne sme tam dorazili. Zastavili sme autá na kraji a vystúpili.
Bola tú nádherná veľká zelená lúka, okolo začínal les a keď sme sa pozreli hore, všade naokolo úžasné veľké skaly, na ktoré pôjdeme určite zajtra liezť.Vyložili sme z auta potrebné veci a začali stavať stany. Ja som mal stan s Geem, Frank s Bobom a Dave s Jackom, ako inak.

Toto sme si urobili takú chlapskú jazdu, aby sme si oddýchli od všetkého v krásnej prírode. Dave má doma ženu a dcéru,takže ten to potreboval. Jack je homosexuál, Bob má priateľku a ja, Gee a Frank sme zatiaľ sami. No čo, veď zatiaľ si môžeme aspoň užívať.
Dnešný deň sme si tu nijak moc neužili, keďže sa Geeho plány zničili. Museli sme do toho obchodu a preto sme dorazili dosť neskoro.
Kým sme postavali stany s všetko ostatné, začal byť už večer. Dave začal robiť oheň, veľký skaut(:D) a Gee vytiahol z auta pár konzerví párkov a fazule a začal robiť večeru. To bude zase v noci smradu v stane.
Všetci sme sedeli okolo ohníka a čakali na večeru.Frankie zobral zo sebou svoju gitaru, takže nám počas čakania hral a my sme si spievali. Keď bola večera, dali sme si pauzu a navečerali sa. Po večeri sme už všetci len sedeli a spievali si popri ohni hitovky. Jack s Bobom potom skočili do auta a priniesli pár flašiek vodky a pár pív a začali sme piť. Vypili sme toho teda dosť. Myslím, že asi 7 flaší vodky a potom sme to dorazili ešte každý niekoľkými pivami.
Na Franka toho bolo asi moc, lebo mu prišlo zle a bežal do kríku, aby dal zo seba von svoju večeru a možno aj raňajky, lebo tam bol dosť dlho.
Jack zaspal rovno pri ohni a potom Bob aj Dave šli spať. Všetci sme boli dosť napití.Zostal som tam s Geem a dali sme si ešte po pive. Frank sa už vrátil a zaliezol do stanu a potom aj my. Gee si ľahol na svoju stranu a ja na svoju a otočil som sa mu chrbtom. Keďže som bol opitý, tak som hneď zaspal. No dlho som si nepospal. Prebudil som sa nato, že kohosi ruka začala šmátrať v mojom spacáku.Napoly som ešte spal a tak som si nejak neuvedomoval, že som v stane a vedľa mňa leží môj brat, ktorý má momentálne ruku v mojom spacáku a ošaháva ma. Po chvíli som sa ale prebral, uvedomil som si čo sa deje. Rýchlo som sa naňho dosť šokovane otočil a on sa na mňa hneď vrhol.

Waycest stories

21. listopadu 2008 v 14:57 Waycest

(finished,Lucia, 6 parts)


Frerard a Waycest

20. listopadu 2008 v 22:28 | Janhe |  About
Tešte sa :D Onedlhho ja Janhe pridám na blog jednu dvojčasťovú Frerardovku a Lucy pre Vás a vaše teda aj naše zvrátene chúťky napísala Waycest . Jupíííííííííííí :D

Oznam :)

18. listopadu 2008 v 20:11 | Janhe |  About
Vážení a milí !

Ja Janhe a Lucy Vás chceme poprosiť aby ste písali komenty, chodí Vás tu v celku dosť a žiadne komenty skoro... tak prosím potešte nás a píšte vaše názory a komentíky. Budeme Vám velmi vdačné :))

Nebezpečné líbanky 4

18. listopadu 2008 v 17:38 | Janhe |  Nebezpečné líbanky


PART 4

,,Frankiéééééééé, niééééééééééé" plakal som od strachu, všetci ľudia utekali čo najdalej od ohnivých padajúcich kusov rôzneho materiálu, len ja som utekal potkýňajúcim sa krokom za Frankiem. Všade vládol chaos, počul som len náreky a výkriky. Na miesto prichádzali policajti ktorí ma nechceli pustiť za Frankiem, mojim Frankiem.
,,Frankiééééé." kričal som cez držiaceho ma policajta a on sa neozýval, spanikáril som ešte viac, stále som na neho kričal a on sa neozýval, prečo mi toto robí? Prečo sa mi neozve? Vedel som, že to nie je možné aby ma počul cez ten chaos ale bál som sa, tak strašne som sa o neho bál.
,,Prosím, mám tam priateľa, on žije, tuším to, viem to, pustite ma za ním prosím, Frankiééééé." lenže ten zasratý olicajt ma nechcel pustiť za mojou láskou.
,,Je mi ľúto pane, toto bol teroristický útok, daľej ísť nemôžete, pre vašu bezpečenosť." chlácholil ma policajt.
,,Pre moju bezpečnosť, ku*va a čo bezpečnosť tých ľudí vo vnútri." hulákal som na neho nasrano.
,,To nechajte na záchranárskych zboroch." ubezpečoval ma policajt, ja som bol naštvatý na policajta a zo zúfalstva som mu jednu uvalil päsťou do tváre.
,,Prepáčte, to som nechcel, mrzí ma to." ospravedlnoval som sa policajtovi, začal som histericky plakať.
,,Frankiééé niééé, toto nie, prosííím, toto sa nemalo stať. Je to moja vina, prečo som ťa tam posielal, prečo som neišiel aspom s tebou, teraz sme mohli byť spolu, ako ked sme si slúbili, že všetko budeme znášať spolu aj chvíle dobre aj zlé." od zúfalstva som padol na kolená k policajtovým nohám. Ten ma zdvihol zo slovami :
,,Pane, robíme všetko čo je v našich silách aby sme zachránili čo najviac ľudí, prosím chodte čo najdalej, je to tu nebezpečné."
Otočil som sa a šiel trochu dalej, v hlave mi stále znelo : ...aby sme zachránili čo najviac ľudí... zasmial som sa sarkasticky ,,čo najviac ľudí, čo najviac ľudí a čo tí ostatný chudáci medzi ktorími môže byť aj moja láska.,,
Pozrel som sa na hodinky prešlo 17 minút od pekla, keď zrazu počuť znova výkriky ľudí a další neuveriteľne silný výbuch, dalšie lietadlo znovu vrazilo do tento krát južnej veže WTC. Ľudia plakali, kričali mená svojich blízkych, prosili Boha o zmilovanie, no nič nepomáhalo. O chvíľu bolo počuť sirény prichádzajúcich pomocných záchranárskych, hasičských a policajných zborov. Cez megafón utišovali ľudí, posúvali ich daľej do bezpečnej zóny a oznamovali im čo sa stalo.
,,Takže vážení, viem, že je to pre Vás samozrejme aj pre nás, pre nás všetkých šok a je to ťažké ale prosím ukľudni te sa a posuňte sa až tamto za tých policajtov čo stoja tam vzadu a pozorne ma počúvajte. Toto bol teroristický útok ktorí nečakal nikto z nás. Bohužial Vám musíme oznámiť, ústredne nám hlásia, že zatial, z lútosťou musím zopakovať, že zatial majú informácie o 6 obetiach tragédie a najmenej o 1000 zranených osobách. Obávame sa, že obetí bude viac, ak konštrukcie veží neudržia náhlu zmenu hmotnosti a tlaku."

Ja som túto informáciu ledva vnímal, bol som vydesený a bál som sa o svoju životnú lásku.
Další výbuch, bola to nálož, aký pohlad sa nám teraz naskytol bol hrozny, desivý a plný bolesti. Ľudia z veží začali vyskakovať z rôznych poschodí, tí čo boli na prízemných poschodiach sa zachránili útekom preč z budov, ale tí čo zostali vo veži vyskakovali z okien a padali ako bábky, kričali a tvrdo dopadali na zem. Niektorí to brali ako oslobodenie z najhoršieho pekla.
Obloha bola nad dvojičkami čierna od hustého dymu, ktorý sa valil z veží v neuveritelnom množstve a nižšie obloha vyzerala ako keby snežilo. Množstvo papierov, črepín skla od ktorého sa odrážali lúče slnečného žiarenia ktoré sa bolestivo zarezávali do všetkého čo žilo. To u ľudí vyvolávalo ešte väčšiu histériu, chaos a strach.
Paní ktorá stála vedľa mňa odpadla, zachytil som ju a prebral ju k životu, zaviedol som ju k najbližšiej fontánke a dal som jej napiť. Obidvaja sme plakali, objal som ju, snažil som sa byť silný a neplakať ale slzy sa mi tisli, skôr rvali z oči, nevládal som ich udržať. Moje oči upútala praskajúca konštrukcia južnej WTC, tá sa z obrovským rachotom rúti k zemi, ľudia znovu začínajú panikáriť a utekajú čo najdalej od nebezpečenstva. Ja som stál na mieste a ani som sa nepohol, všetko som videl ako v spomalenom filme, policajti kývajúci na ústup, kričiaci a utekajúci ľudia, ja stojím presne v strede všetkého a všetko sa mi zdá spomalené. Ľudia do mňa z každej strany tvrdo narážali.
Po necelej pol hodine od pádu južnej veže.
Ja som stále stál na mieste ako prikovaný a utekajúci pán do mňa vrazil tak tvrdo až som spadol, presne vo chvíli môjho pádu sa začala rútiť aj Severná veža, veža v ktorej bol aj Frankie, môj Frankie.....



Nebezpečné líbanky 3

17. listopadu 2008 v 18:03 | Janhe |  Nebezpečné líbanky
PART 3


,,Na izbe, prečo?" zarazila ma táto trocha nevšedná otázka.
,,Keď príde vaša žena, aby som ju mohol informovať kde sa práve nachádzate."
,,Nie to ste na omyle, ja nemám ženu, ja som tu so svojím priateľom." zavolal som Frankieho ten ku mne prišiel, usmial sa na mňa a pobozkal ma.
Recepčenému sa stiahol úsmev a vyzeral ako keby práve zjedol niečo nechutné, neskôr si uvedomil ako sa zatváril, ospravedlnil sa nám a znovu sa usmial.
Poprial nám pekný pobyt a privolal k nám nosiča batožín ktorý nás zaviedol na našu izbu. Nosič nastrčil ruku ako má už vo zvyku za vykonanú prácu, tak som mu dal 5 dolárov a poslal ho preč. Veru, s Frankiem sme si nežili zle, ja som zarábal slušné prachy ako riaditeľ jednej známej firmy a Frankie zdedil pekný balík po havárii jeho rodičov.
Keď sme sa ubytovali, zavolali sme na recepciu a objednali si večeru teda skôr taký dezert, veľkú misu šlahačky a misu jahôd. Medzitým Frankie napustil plnú vaňu horúcej vody s penou. Keď priniesli jahody so šlahačkou doviezol som vozík do kúpelne kde bol Frankie na moje prekvapenie už vyzlečený a máčal sa v horúcej kúpeli. Tak som sa vyzliekol a šiel k nemu.Frankie zobral jahodu namočil ju do šlahačky a odkusol si pólku z nej, druhú pólku si nechal vloženú v ústach a ústa nechal pootvorené, tak som sa k nemu nahol a jazykom si jahodu zobral. Začali sme sa bozkávať počas toho som naslepo nahmatal ( čo nahmatal, hmm?? :D) jahodu (áno vy úchylaci jahodu :D ) a namočil ju do šlahačky, pery som odlepil od tých Frankových a jahodu som mu vložil do úst. Potom som zobral na prst šlahačku a potrel ňou Frankov nos, v tom momente som zlízal šlahačku z Frankieho nosa a on zavzdychal.

***
O 7:00 ráno zazvonil telefón, zdvihol ho Frankie a ja som sa pretočil unaveno na druhý bok. Nečudo, že som bol unavený po takej búrlivej prebdenej noci.
,,Vy ste si objednali ranný budík o 7:00?"
,,Áno, ďakujem pekne." poďakoval Frankie, zložil slúchadlo a vstal z postele.
Keď som počul šuchot pripravujúceho sa Frankieho na náš skvelý dnešný deň, tak som vstal a šiel sa tiež pripraviť. Dnes musím byť obzvlášť krásny, dnes mám pripravené pre Frankieho jedno veľké prekvapenie. Nachystaný na další výlet sme sa ešte zašli do reštaurácie naraňajkovať. Dali sme si raňajky ako sa k prvej cenovej triede patrí a k tomu kávičku.
Bolo 8:00 keď sme prišli k World Trade Center prezývané ako aj ,,dvojičky,, ktoré sú nedaleko od nášho hotela. S Frankom sme si to namierili najprv do severnej veže, neskôr sme chceli ísť aj do južnej. Našli sme jedno obrovské hračkárstvo a ja som sa už na prvý pohľad zamiloval do jedného plyšového psíka, Frankie to na mne videl tak mi ho okamžite kúpil.
,,Gee, ale teraz keď už máš toho psíka, nie, že sa budeš venovať len jemu a na mňa zabudneš." upozornil ma Frankie so smiechom.
,,No, to sa ešte uvidí, Frankie pozri aké má ten psík krásne oči." ukázal som mu ich a tresol som mu psíkom po hlave. Frankie na mňa ,,urobil,, psie oči a hned som si rozmyslel názor kto má najkrajšie oči, či psík, či Frankie. Samozrejme psík, ale nie robím si srandu, samozrejme, že Frankie.
,,Gee, podme sa pozrieť na sté poschodie aký je odtial krásny výhľad." prosil ma Frankie.
,,Nie Frankie, ja tam nejdem, mám taký divný pocit ale to len z toho, že ma hlava dosť bolí a taká výška by mi teraz neurobila moc dobre, choď sám a porob nejaké pekné zábery s foťákom odtial a ja si to neskôr kuknem."
,,Ale nie Gee bez teba nejdem."
,,Prosím Frankie choď, nekaz si kôli mne zábavu, ja idem dole a počkám ťa pri fontáne pred hlavným vchodom."
Medzitým ako sa frankie kochal pohľadom z výšky, ja som odbehol do zlatníctva ktoré bolo nedaľeko WTC (dvojičiek). Zaplatil som za svoj darček pre Frankieho, keď som si uvedomil, že som ho tu pekne dlho vyberal. Bolo 8:45 tak som vedel, že ma Frankie vonku ešte nebude čakať, predsa je to len sto poschodí kam išiel. Poďakoval som predavačovi, vyšiel som zo zlatníctva, zrazu som zazrel ligot odrážajúceho sa slnka a obrovský tieň. Zazrel som ľudí, ktorí boli ako keby zamrznutý na mieste a ukazujúci niekde na nebesá. __ Výbuch, silný výbuch, ničiace moje uši a rozliehajúci sa až nevedno kam. ___ oslepujúce svetlo a všade samé kúsky roztriešteného skla.
Vtedy som sa uvedomil.
,,Frankiéééééééé, niééééééééééé" ........




List

17. listopadu 2008 v 17:12 | Lucia |  My love thanks letter
Tak nový príbeh:DZačína to listom(určite ste si nevšimli:D) a neviem kolko bude mať častí:Dheh zatial takto teda.prajem pekne čítanie a prosím komenty:)


Milý Gerard.

Ahoj, som Frank Iero a kedysi sme boli kamaráti. Neviem, či si na mňa ešte pamätáš, ale ja som na teba nikdy nezabudol.
Spomínam na naše detské časy, keď sme sa občas spolu hrávali na ihrisku pri tvojom dome. Pamätáš sa? Myslím, že as nie...pretože som ťa asi nikdy nijak extra nezaujímal.

Ja som mal vtedy asi 8 rokov a ty nejak 12, keď sme sa nasťahovali pár domov od vás.
Bol som vtedy strašné sklamaný, že sme sa museli odsťahovať, ale to som vtedy ešte nepoznal teba.

Vždy som bol dosť tichý a plachý. Nemal som ešte žiadnych priateľov, ale potom si za mnou prišiel ty a zoznámili sme sa. Bol som rád, že mám nejakého priateľa.
Už vtedy mi učarila tvoja krásna bledá pleť a tie zelené oči. No to sme boli ešte malí, ešte som si nič neuvedomoval.

Boli sme celkom dobrí kamaráti. Občas sme spolu šli niekam von alebo tak. No po čase, keď sme už boli o niečo starší si si našiel dievča a už si na mňa akosi zabudol. Niekedy sme sa stretli na ulici a povedali si akurát obyčajné "ahoj", to bolo asi všetko. Dosť si mi chýbal, ako kamarát. Ale tak čo som s tým mohol robiť, keďže si sa vtedy zamiloval.

Keď som mal asi 15, uvedomil som si, že sa mi dievčatá vôbec nepáčia.
Jediný, kto sa mi páčil si bol ty, Gerard Way, chlapec od susedov a môj kedysi jediný kamarát. Najúžasnejší chlapec, akého som kedy videl. Čím si bol starší, tým si bol krajší a ja som ťa vždy tajne sledoval z okna a obdivoval tvoju krásu.

Nikdy som ti to nepovedal, bál som sa. No teraz som sa konečne odvážil ti to povedať, teda napísať. Teraz, po tých desiatich rokoch, odkedy som sa odtiaľ odsťahoval a čo som ťa videl naposledy.
Nechcel som tam viac bývať a vídavať ťa, lebo ma dosť bolelo, že ma nikdy nebudeš milovať.

Myslím, že ti je to aj celkom jedno, či ťa miluje nejaký Frank Iero, na ktorého si určite ani nepamätáš. Ale ja som chcel, aby si sa to dozvedel. Dusil som to v sebe tak dlho, že som to už potreboval zo seba dostať von.
Nechcem, aby si mi odpovedal na tento list, aby si za mnou šiel alebo neviem čo ešte by ťa mohlo napadnúť.
Chcel som len aby si to vedel. Teraz to už vieš. Tak to bolo všetko, čo som chcel.
Dúfam, že sa máš dobre. Určite máš svoju rodinu a ste šťastní, tak ti to nechcem nijak skaziť.
Maj sa teda krásne.
Navždy s láskou Frank.

Diplomík

17. listopadu 2008 v 17:07 | Lucia |  About
Ták prvý diplom za bleskovku...moc pekný s mojou láskou:)


Dakujem:)

You are my star...1

17. listopadu 2008 v 12:57 | Lucia |  You are my star
Takže, Janhe, ako som sľúbila. Príbeh venovaný tebe:) Dúfam, že sa ti teda bude páčiť. Takže čítaj..:D


Na stanici práve zastavil vlak. Vlak, na ktorý tu už netrpezlivo čaká veľký dav fanúšikov. Dvere sa pomaly otvoria. Všetci s očakávaním uprene pozerajú na otvárajúce sa dvere vlaku a čakajú, kým konečne vystúpi naša hviezda. Najskôr vystúpi známa SBS, šofér Martin a ja(nepodstatné:D). Zastavili sme pred dverami a čakali kým výjde.
Konečne stojí vo dverách. Dav začína jasať ešte viac než doteraz. Malá postava, oblečená v čiernom zostane stáť vo dverách a s úžasom pozoruje svojich fanúšikov.
Je skutočne nádherná. Dlhšie čierne vlasy jemne padajú do tých jej nádherných tmavohnedých očí. Na tvári sa jej objavil úžasný úsmev, z ktorého určite každého oslepila tá žiarivá belosť. Určite používa bieliacu pastu Signal white (XD).
Jej oblečenie je úžasne zladené do čierna. Vypadá tak dokonalo.
Dav stále jása a všade počuť len jej meno- Janhe! Je všetkými milovaná a každý čaká na jej prvý pohyb.
Náhle spraví nepatrný pohyb hlavou. Jej vlasy nádherne vejú vo vetre a dav je z toho nadšený.
"Janhe, Janhe!" všade počuť len výkriky jej mena. Bolo to naozaj neskutočné vidieť tých ľudí okolo ako nadšene vykrikujú jej meno a pozorujú ju s úžasom.
"Všetkých vás milujem!" zakričala zrazu do davu . Fanúšikovia boli z toho tak nadšení, že niektorí začali plakať a niektorí dokonca odpadli.:D
Po týchto jej nádherných slovách všetci kričali ešte viac, boli vo veľkom vytržení.
SBS-kari už čakajú len nato, kým Janhe vystúpi a budú sa s ňou môcť presunúť do hotela.
Janhe pomaly vystúpi a ide k fanúšikom, samozrejme po červenom koberci. Všade okolo sú zábrany. Koberec smeruje k jej limuzíne. Janhe, ako správna hviezda sa pristavuje pri svojich úžasných fanúšikoch a dáva im autogramy. Niektorí sa s ňou chcú objať alebo chcú pusu, no samozrejme, že im vyhovie, no nie príliš.:D
Kráča ďalej. Pozerá do davu a vtom zastaví. Zostane uchvátene pozerať na jedno miesto v dave. Ihneď sa pozriem na to miesto, kam tak zaujato pozerá. Vtedy som ho uvidela. Stál tam chalan, asi tak 27 ročný, krátke čierne vlasy, nádherná bledá pleť na ktorej mu vynikali jeho zelené oči, ktoré hneď očarili aj mňa. Stál tam a vypadal tak dokonalo, preto určite očaril Janhe hneď pri prvom pohľade.
Stála na tom mieste, kde zastavila a s úžasom naňho neustále hľadela bez akéhokoľvek mihnutia. To isté robil aj on. V tej chvíli to vypadalo akoby sa pre nich zastavil svet, akoby tam stáli len oni dvaja a hľadeli na seba. Všetci naokolo kričali a skákali, no oni od seba celý čas neodtrhli pohľad.
Po chvíli ale Janhe uhla pohľadom. Pozrela na mňa a povedala, aby som ho doviedla za ňou do limuzíny. Ona sa otočila a šla do svojej limuzíny a ja som šla do davu pre tú úžasnú osobu.
Vytiahla som ho z toho šalejúceho davu a ťahala smerom k autu. Vypadal trocha vystrašene. Povedala som mu, že Janhe sa s ním chce stretnúť a spýtala som sa ho ako sa volá.
"Gerard...Gerard Way" odpovedal mi a šli sme ďalej.
Ako sme tak šli k autu, fanúšikovia vypadali dosť pohoršene, že práve on sa s ňou môže stretnúť osobne. Zrazu len BUM. Pozriem naňho, niekto mu hodil do hlavy jablko, chudáčik. Po tomto zostal trocha otrasený, ale ja som ho ťahala ďalej k autu, aby sa mu náhodou niečo nestalo.
Konečne sme došli k limuzíne. Chceli sme nastúpiť, ale zrazu sa pohla a šla preč. V tej chvíli ma napadlo len jedno, že ju uniesli. Neviem prečo, ale s Gerardom sme sa hneď rozbehli za tou limuzínou.

Other stories

17. listopadu 2008 v 12:55 Other stories

(unfinished, Janhe)


(unfinished, Lucia)