I have a pain...3

25. listopadu 2008 v 17:15 | Lucia |  I have a pain
Gerard:

Chvíľu som čakal na jeho odpoveď a dúfal, že som mnou nakoniec niekam pôjde. Asi rozmýšlal, čo mi má povedať, lebo mu to celkom trvalo.
"Nie, nečakám. Prečo sa pýtaš?"konečne povedal. A ja som nevedel čo mu odpoviem. Prečo? No, lebo ťa chcem pojebať.
"No či by si so mnou niekam nezašiel. Ešte do nejakého baru...alebo ku mne?" snažil som sa to nejak vymyslieť. Mohol by sa rozhodnúť ísť ku mne. To by si to tam užil. Znova vypadá akoby nad tým dosť rozmýšlal. To musí byť ale namáhavé rozhodnúť sa kam ísť, pousmial som sa v duchu.
"Noo...môžme ísť kam chceš"povedal a tá veta ma dosť potešila. No jasné, že skončíme u mňa milý môj, stále som sa v duchu smial ako nejaký psychopat. No to sa mi tak občas stávalo, keď mám na dosah niečo, čo chcem a viem, že o chvíľu to dostanem.
"Tak poďme ku mne" navrhol som mu. Len kývol hlavou a pohli sme sa konečne z toho miesta smerom ku mne domov.

"Koľko máš vlastne rokov?" spýtal som sa ho po chvíli. Úplne som nato zabudol, dúfam, že už nie je pod zákonom. Nechcem vypadať ako pedofil, ale on ma fakt strašne priťahuje.
"17"odpovedal mi, ale veď to je v pohode. Je odo mňa mladší len o 4 roky, to nie je nič zlé.

Frank:

Zaujímalo by ma teda, prečo sa to pýta. Možno by so mnou niekam chcel ísť. To by bolo úžasné. Čakal som nedočkavo jeho odpoveď, ale snažil som sa to nedať najavo.
"No či by si so mnou niekam nezašiel. Ešte do nejakého baru...alebo ku mne?" povedal nakoniec. Strašne ma to potešilo, že môžem ísť s niekym ako je on do baru, alebo dokonca k nemu. Keby videl do mňa, tak by sa asi poriadne smial na tom, ako veľmi som sa vnútorne tešil, keďže som to nemohol prejaviť pred ním.

"Noo...môžme ísť kam chceš" odpovedal som mu zas po chvíli môjho strašného rozmýšľania. Už si o mne hádam myslí, že som nejaká brzda, keď nad všetkým strašne rozmýšľam. Dúfal som, že nakoniec skončíme uňho. Ani neviem prečo, nikdy som s mužom nič nemal, ale k nemu ma strašne niečo ťahalo. Mal v sebe niečo, čo ma strašne priťahovalo. Neviem, či to tak cíti aj on, ale ja to tak cítim.
"Tak poďme ku mne" navrhol nakoniec a ja som kývol na znak súhlasu. Vybrali sme sa teda smerom k nemu. Vnútri som sa veľmi potešil tomu, že pôjdem k nemu a uvidím kde žije tento úžasný človek. Síce ho ešte moc dlho nepoznám, ale myslím, že je úžasný.
"Koľko máš vlastne rokov?" vyrušil ma po chvíli z môjho rozmýšľania znova jeho hlas. Prečo ho zaujíma koľko mám rokov? Možno sa to pýta len tak a nič tým nemyslel. Normálne mu poviem svoj vek a uvidím potom.
"17" odpovedal som mu a čakal na jeho reakciu.
"To je úžasný vek"povedal nato s úsmevom.
"A ty máš koľko" spýtal som sa aj ja. Nevypadá byť moc starý, ale určite má tak okolo 20.
"Ja mám 21" znova to povedal s úsmevom.

"Už sme tu" zastavili sme pred nejakým domom. Tak tu teda býva? Taký obyčajný trocha väčší domček. No ale ak tam býva sám, tak je dosť veľký pre jednu osobu.
Došli sme k dverám a začal odomykať. Vošiel som hneď za ním dnu a vyzul som sa. Prešiel som do obývačky a obzeral som si to tam. Mal to tam krásne. Steny mal vymalované na modro, úžasný veľký gauč bol asi v strede postavený hneď pred telkou. Popri stene bolo pár skríň a na stenách vyvesené rôzne zaujímavé obrazy. Má to tu fakt pekné.
Zrazu vyšiel za mnou z nejakej izby.

"Dáš si niečo?" spýtal sa a ja som kývol. Stále som si to tam prehliadal, tak som sa mu moc nevenoval.
"A čo by si si dal?" spýtal sa ma. Bolo mi to jedno tak som len povedal, že hocičo. Chvíľu na mňa zamyslene pozeral ale potom sa otočil a šiel asi po niečo do kuchyne. Ja som sa zatial usadil v jeho veľkom a úžasne pohodlnom gauči a čakal naňho.
Potom došiel do izby, v ruke mal fľašu nejakého alkoholu a dva poldecáky v druhej ruke.
"Toto si so mnou dáš?" povedal a nahodil ten jeho sexi úsmev, ktorému by neodolal určite nikto.
"Dám"usmial som sa naňho a on si ku mne prisadol. Začal otvárať fľašu a potom nám nalial.

Pili sme, až zrazu, keď som nám chcel znova naliať, už v trocha pripitom stave som zistil, že tam už nič nieje. Dosť ma to sklamalo, tak som sa naňho otočil.
"Už tu nič nie je. Čo budeme teraz robiť?"a milo som sa naňho usmial.
On mi úsmev opätoval a kým som si to stihol uvedomiť, už mal jazyk v mojej puse a ruky na mojom zadku. Začali sme sa vášnivo bozkávať a nakoniec ma chytil a vyniesol po schodoch do jeho spálne.
Síce sme boli napití, ale ja som si uvedomoval čo by s amalo každú chvíľu udiať a začal som nad tým rozmýšľať. Nevedel som čo robiť. Chcel som ho, ale pritom aj nie. Nikdy som s mužom nespal a aj keď ma Gerard priťahoval, tak som nevedel či ostať alebo utiecť.
Ležali sme už v jeho posteli a on ma pomaly začal vyzliekať. Bol som trocha zmetený a nesvoj, nevedel som čo robiť.
"Gee...ja...ja neviem" povedal som mu a rýchlo som sa posadil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama