Nebezpečné líbanky 4

18. listopadu 2008 v 17:38 | Janhe |  Nebezpečné líbanky


PART 4

,,Frankiéééééééé, niééééééééééé" plakal som od strachu, všetci ľudia utekali čo najdalej od ohnivých padajúcich kusov rôzneho materiálu, len ja som utekal potkýňajúcim sa krokom za Frankiem. Všade vládol chaos, počul som len náreky a výkriky. Na miesto prichádzali policajti ktorí ma nechceli pustiť za Frankiem, mojim Frankiem.
,,Frankiééééé." kričal som cez držiaceho ma policajta a on sa neozýval, spanikáril som ešte viac, stále som na neho kričal a on sa neozýval, prečo mi toto robí? Prečo sa mi neozve? Vedel som, že to nie je možné aby ma počul cez ten chaos ale bál som sa, tak strašne som sa o neho bál.
,,Prosím, mám tam priateľa, on žije, tuším to, viem to, pustite ma za ním prosím, Frankiééééé." lenže ten zasratý olicajt ma nechcel pustiť za mojou láskou.
,,Je mi ľúto pane, toto bol teroristický útok, daľej ísť nemôžete, pre vašu bezpečenosť." chlácholil ma policajt.
,,Pre moju bezpečnosť, ku*va a čo bezpečnosť tých ľudí vo vnútri." hulákal som na neho nasrano.
,,To nechajte na záchranárskych zboroch." ubezpečoval ma policajt, ja som bol naštvatý na policajta a zo zúfalstva som mu jednu uvalil päsťou do tváre.
,,Prepáčte, to som nechcel, mrzí ma to." ospravedlnoval som sa policajtovi, začal som histericky plakať.
,,Frankiééé niééé, toto nie, prosííím, toto sa nemalo stať. Je to moja vina, prečo som ťa tam posielal, prečo som neišiel aspom s tebou, teraz sme mohli byť spolu, ako ked sme si slúbili, že všetko budeme znášať spolu aj chvíle dobre aj zlé." od zúfalstva som padol na kolená k policajtovým nohám. Ten ma zdvihol zo slovami :
,,Pane, robíme všetko čo je v našich silách aby sme zachránili čo najviac ľudí, prosím chodte čo najdalej, je to tu nebezpečné."
Otočil som sa a šiel trochu dalej, v hlave mi stále znelo : ...aby sme zachránili čo najviac ľudí... zasmial som sa sarkasticky ,,čo najviac ľudí, čo najviac ľudí a čo tí ostatný chudáci medzi ktorími môže byť aj moja láska.,,
Pozrel som sa na hodinky prešlo 17 minút od pekla, keď zrazu počuť znova výkriky ľudí a další neuveriteľne silný výbuch, dalšie lietadlo znovu vrazilo do tento krát južnej veže WTC. Ľudia plakali, kričali mená svojich blízkych, prosili Boha o zmilovanie, no nič nepomáhalo. O chvíľu bolo počuť sirény prichádzajúcich pomocných záchranárskych, hasičských a policajných zborov. Cez megafón utišovali ľudí, posúvali ich daľej do bezpečnej zóny a oznamovali im čo sa stalo.
,,Takže vážení, viem, že je to pre Vás samozrejme aj pre nás, pre nás všetkých šok a je to ťažké ale prosím ukľudni te sa a posuňte sa až tamto za tých policajtov čo stoja tam vzadu a pozorne ma počúvajte. Toto bol teroristický útok ktorí nečakal nikto z nás. Bohužial Vám musíme oznámiť, ústredne nám hlásia, že zatial, z lútosťou musím zopakovať, že zatial majú informácie o 6 obetiach tragédie a najmenej o 1000 zranených osobách. Obávame sa, že obetí bude viac, ak konštrukcie veží neudržia náhlu zmenu hmotnosti a tlaku."

Ja som túto informáciu ledva vnímal, bol som vydesený a bál som sa o svoju životnú lásku.
Další výbuch, bola to nálož, aký pohlad sa nám teraz naskytol bol hrozny, desivý a plný bolesti. Ľudia z veží začali vyskakovať z rôznych poschodí, tí čo boli na prízemných poschodiach sa zachránili útekom preč z budov, ale tí čo zostali vo veži vyskakovali z okien a padali ako bábky, kričali a tvrdo dopadali na zem. Niektorí to brali ako oslobodenie z najhoršieho pekla.
Obloha bola nad dvojičkami čierna od hustého dymu, ktorý sa valil z veží v neuveritelnom množstve a nižšie obloha vyzerala ako keby snežilo. Množstvo papierov, črepín skla od ktorého sa odrážali lúče slnečného žiarenia ktoré sa bolestivo zarezávali do všetkého čo žilo. To u ľudí vyvolávalo ešte väčšiu histériu, chaos a strach.
Paní ktorá stála vedľa mňa odpadla, zachytil som ju a prebral ju k životu, zaviedol som ju k najbližšiej fontánke a dal som jej napiť. Obidvaja sme plakali, objal som ju, snažil som sa byť silný a neplakať ale slzy sa mi tisli, skôr rvali z oči, nevládal som ich udržať. Moje oči upútala praskajúca konštrukcia južnej WTC, tá sa z obrovským rachotom rúti k zemi, ľudia znovu začínajú panikáriť a utekajú čo najdalej od nebezpečenstva. Ja som stál na mieste a ani som sa nepohol, všetko som videl ako v spomalenom filme, policajti kývajúci na ústup, kričiaci a utekajúci ľudia, ja stojím presne v strede všetkého a všetko sa mi zdá spomalené. Ľudia do mňa z každej strany tvrdo narážali.
Po necelej pol hodine od pádu južnej veže.
Ja som stále stál na mieste ako prikovaný a utekajúci pán do mňa vrazil tak tvrdo až som spadol, presne vo chvíli môjho pádu sa začala rútiť aj Severná veža, veža v ktorej bol aj Frankie, môj Frankie.....


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klinki

Klik

Komentáře

1 chcemicalbarbie chcemicalbarbie | Web | 24. listopadu 2008 v 15:21 | Reagovat

Nee...:(:( to sa musi nejak zastaviť prosiim nech nezomree:(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama