You are my star...3

30. listopadu 2008 v 17:52 | Lucia |  You are my star
Tak Janhe máš tu ďalšiu:D Dúfam, že aj táto sa ti bude páčiť, ale zdá sa mi taká suchá ale posúď to sama:D Tak čítaj:D


Nakoniec vyšla z haly a šla do svojej limuzíny, ktorá mala ísť do ďalšieho mesta, na ďalší koncert.
Gerard ešte nejakú tu dobu hľadel do dverí, ktorými práve odišla. Nikto z nich neurobil nič.
Ona odišla bez toho, aby sa dozvedela o jeho citoch. On po nejakej tej dobe, keď si uvedomil, že odišla a už sa nevráti, odišiel tiež. Šiel domov, kde bol potom zavretý celé dni a myslel len na jednu jedinú osobu. Rád kreslil a teraz bola jedinou jeho múzou ona. Po celej izbe mal rôzne krezby, na ktorých bola vždy len tá jedna osoba.

Ona pricestovala do ďalšieho mesta. Chystala sa na ďalší koncert.
Bola sklamaná z toho, čo sa udialo. Každý to na nej videl, ale nikto jej nevedel pomôcť. Bola stále smutná. Koncert odohrala len tak. Teraz ju to už netešilo tak ako kedysi. Bola nešťastne zamilovaná a prejavovalo sa to všade, ale hlavne na koncertoch.

Už mal byť posledný koncert. Končilo jej turné a potom sa mala vrátiť naspäť domov.
Koncert začal a prebiehal ako vždy. Snažila sa užiť si tento zatial posledný koncert, bol o niečo lepší ako tie ostatné.
Ako na každom koncerte, hľadela do davu a dúfala, že tam znova uvidí jeho tvár. No nikdy ju tam už nevidela. Ani teraz, veľmi dúfala a stále s nádejou hľadela do toho davu plného jej fanúšikov, ale on tam nikde nebol. Bola sklamaná, ale už sa to snažila nedať na sebe vidieť.

Koncert nakoniec skončil dobre. Čakala ju ešte autogramiáda, ako vždy. Moc sa jej tam nechcelo, ale pritom nechcela sklamať svojich fanúšikov. Šla tam, všetci sa z nej tešili a ona sa snažila tiež. Rozdala pár autogramov a chcela ísť na izbu, aby si odpočinula a potom šla domov.

Ako tak čakala na výťah, niekto na ňu zakričal.
"Úžasný koncert"bol to ten hlas. Ten nádherný hlas osoby, ktorú tak veľmi milovala. Rýchlo sa otočila a dúfala, že sa jej to nezdá. Nezadalo. Stál tam a hľadel na ňu tými jeho nádhernými zelenými očami plnými lásky. Ona naňho hľadela tiež s úžasom. Nečakala, že ho ešte niekedy uvidí, ale jej sny sa naplnili. Znova tam len tak stáli a hľadeli na seba.

Zrazu sa dvere výťahu otvorili, zlakla sa a to prerušilo ich očný kontakt.
"Ideš so mnou?"spýtala sa ho a nastúpila do výťahu. On šiel hneď za ňou.
Hore vystúpili a pozvala ho do izby.
"Už som myslela, že ťa viac neuvidím"začala hovoriť.
"Aj ja, ale musel som ísť na tento koncert. Chcel som ťa ešte vidieť." povedal jej a stále na ňu hladel.
"To som rada" nádherne sa naňho usmiala. Oči mu zažiarili ako hviezdičky, trocha sa aj začervenal.

"Vieš, chcel by som ti niečo povedať" povedal. Trocha hamblivo na ňu pozrel, asi jej to už chcel konečne povedať.
"Áno?"odpovedala so záujmom.
"Noo..."začal hovoriť, ale prerušilo ich klopanie na dvere.
Vstala s šla otvoriť. Boli to chalani z kapely. Prišli za ňou, chceli sa rozlúčiť a pozvali ju ešte na večeru. Po koncerte ide vždy každý domov sám. Oni už mali ísť čoskoro, tak sa vždy musia spolu všetci rozlúčiť, lebo potom idú za svojimi rodinami a nemajú moc času.
Janhe to nemohla odmietnuť, býva to tak vždy a tak to prijala. Gerard zostal trocha sklamaný.
"Prepáč, ale musím ísť s nimi. Ale mohol by si ma tu počkať a potom sa porozprávame." povedala mu dosť smutne.
"Nie, ja už radšej pôjdem. Tak sa možno zas niekedy uvidíme" meral takú dlhú cestu, aby to povedal, ale už nemohol. Vstal a šiel k dverám. Janhe zostala sklamane stáť a rozmýšlala, ako ho donútiť, aby na ňu počkal.
Otvoril dvere, pozdravil a šiel. Ona sa otočila a rýchlo vybehla z izby.
"Počkaj Gee, mohol by si mi dať aspoň tvoje číslo? Zavolám ti, ak ti to nebude vadiť"povedala a došla k nemu. Chvíľu na ňu pozeral.
"Dobre teda, máš nejaký papier?"povedal a znova mal na tvári ten jeho úsmev.
"No napíš mi ho do telefónu" podala mu telefón a on jej tam začal písať svoje číslo.
Potom jej ho podal a rozlúčili sa. On odišiel späť domov a ona šla za chalanmi z kapely na večeru.
Bola smutná, že sa zas nič nestalo, ale aspoň má jeho číslo a bude mu môcť zavolať.
Došla za chalanmi a spoločne si užili večeru. Zabávali sa a dohadovali, kedy sa zas uvidia.
Gee šiel na vlak, domov to mal dosť ďaleko. Bol trocha sklamaný z toho, že jej to už nepovedal, ale raz hádam príde tá správne chvíľa a konečne sa to dozvie.

Večera sa skončila a každý odišiel domov. Janhe zostala ešte na izbe. Bola šťastná, že má aspoň to číslo. Najradšej by mu hneď zavolala, ale ešte je moc skoro. Spomenula si, že jej Gee chcel niečo povedať. Začala nad tým uvažovať, ale nakoniec od únavy zaspala.
Zobudila sa až ráno na to, ako jej zvonil telefón. Hotelová služba, dala si zavolať budík na deviatu.
Vstala a začala si baliť veci. Dole už na ňu čakal Martin, aby ju zaviezol na stanicu. Janhe chodí najradšej vlakom, rozlúčila sa s ním a nastúpila.

Došla domov, do svojho prázdneho bytu. Nečakal ju tam nikto. Bývala sama, priateľa nemala a s rodičmi bývať nechcela. Kto by to povedal. Taká známa osobnosť a býva doma sama.
Doteraz jej to moc neprekážalo, rada bývala sama, ale začínal jej chýbať Gerard. Rozhodla sa, že mu zavolá.
Chytila telefón a vytočila jeho číslo. Položila to. Nevedela, čo mu má povedať. Chviľu hľadela na ten telefón, chcela veľmi počuť aspoň jeho hlas a tak znova vytočila. Tentoraz to už nechala zvoniť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | E-mail | Web | 30. listopadu 2008 v 18:21 | Reagovat

Volaj, volaj!!A nieže zložíš:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama