Prosinec 2008

You are my star...11

30. prosince 2008 v 15:06 | Lucia |  You are my star
Tak mám novú časť:D No táto bola trocha ťažká, heh bude tam sexuálna scéna:D No nebudem to tu obkecávať. Len ešte dodám, že Janhe si vymyslela (a urobila) svoj obrázok k tomuto príbehu:D Páči sa mi tak ho sem dávam aj s touto časťou:) Ok teda tak čítajte a hlavne komentujte:D


Kývla na znak súhlasu, ale pozerala naňho takým pohľadom, trocha s obavami.
Bála sa, aby sa potom náhodou na ňu nevykašlal, milovala ho a chcela byť len s ním.

On ešte na ňu chvíľu pozeral a potom jej dal pusu. "Milujem ťa" povedal, keď sa ich pery oddelili.
"Aj ja ťa milujem Gee" odpovedala mu Janhe s úsmevom. Začali sa znova vášnivo bozkávať.
Boli len v tom spodnom prádle, takže moc nechýbalo a mohli byť nahí(XD).
Po dlhom a hlavne vášnivom bozkávaní zas Gerard pomaly prechádzal od jej úst stále dole a všade ju bozkával. Potom prešiel zas hore k nej, pozrel na ňu tým jeho neodolateľným pohľadom a rukami prešiel k jej vrchnému dielu spodného prádla(:D). Prešiel rukami dozadu a začal rozopínať. No akosi sa mu to nedarilo.
"Chceš pomôcť?"spýtala sa ho Janhe zo smiechom, keď videla, že mu to asi fakt nepôjde.
"Nie vďaka" odpovedal jej práve v tej chvíli, keď sa mu to konečne podarilo rozopnúť a nahodil víťazný úsmev.
Dal jej to dole a už ju mal pred sebou v skoro celej jej kráse. Pozeral na ňu a znova ju začal bozkávať po celom tele. Neskôr zas prešiel hore k nej a vášnivo sa bozkávali (ten to ale naťahuje:D).
Jej ruky pomaly prešli po jeho chrbte k bokom a potom chytila jeho trenky a pomaly mu ich stiahla. Hodila ich na zem. Uvidela tú jeho pýchu. Waw-pomyslela si, keď uvidela tú veľkosť(:D).
On jej potom tiež dal dole jej posledné oblečenie a hodil ho niekam na zem. Už boli naozaj nahí. Dal jej ešte dlhú pusu a potom už do nej pomaly zasunul. "Ach" vzdychla vzrušením, keď ho ucítila v sebe.
Jeho tempo sa pomaly zrýchlovalo. Celou izbou sa rozliehali len ich vzdychy a občas vo vzdychu jeden povedal meno toho druhého.
Po nejakom tom čase už obaja dosiahli vrchol a padli vedľa seba na postel. Zostali vedľa seba ležať a bolo počuť len ich zrýchlené dýchanie.
Potom sa Gee otočil k Janhe, nádherne sa na ňu usmial a dal jej veľkú pusu. Ona sa naňho tiež usmiala a len tak vedľa seba obaja ďalej ležali a hľadeli na seba. Janhe o chvíľu zaspala , ale Gee na ňu stále zamilovane pozeral. Obdivoval jej krásu a úsmev mu stále neschádzal z tváre.
"Milujem ťa" povedal ticho, nahol sa k nej a dal jej ešte pusu na líce a potom už šiel aj on spať.

Ráno sa Janhe zobudila. Pomaly otvorila oči a keď vedľa seba uvidela nahého spiaceho Gerarda len sa krásne usmiala. Dvihla sa k nemu a dala mu jemnú pusu na tvár.
"Dobré ránko Gee" povedala tichým hlasom, ale on sa začal pomaly prebúdzať. Otvoril oči a hneď sa mu na tvári zjavil úsmev, keď uvidel Janhe.
"Dobré ráno, láska" odpovedal jej ešte trocha rozospatým hlasom. Janhe sa k nemu pritúlila a ďalej spolu len tak ležali bez slov.
"Ako si sa vyspala?" prerušil po chvíli to ticho.
"Vynikajúco" pozrela naňho a krásne sa usmiala. On jej úsmev opätoval a nahol sa k nej. Začali sa vášnivo bozkávať, ale v tom ich vyrušilo klopanie na dvere.
"Ešte spíte? Urobil som raňajky" hovoril Mikey spoza dverí.
"Hneď prídeme" odpovedal mu Gee a začal vstávať z postele. Janhe ho ešte ale stiahla k sebe a dala mu pusu. Usmial sa na ňu a potom šiel smerom ku dverám, ale začul veľký smiech. Otočil sa na Janhe a až keď si všimol jej pohľad, uvedomil si, že je stále nahý.
Začal pobehovať po izbe a hľadať niečo na seba. Janhe sa na ňom stále zabávala a aj on sa na tom smial.
Nakoniec našiel svoje nohavice a navliekol si ich.
"Ty sa mi smeješ?" so smiechom hovoril Janhe a pritom ju začal štekliť. Ona je strašne šteklivá, takže mala veľké záchvaty smiechu a pomedzi toho smiechu sa snažila niečo povedať.
No potom ich z tej veľkej zábavky vyrušilo zvonenie jej telefónu.
Nikde v izbe sa nachádzal ten zvoniaci telefón , ale Janhe nevedela kde je. Vyletela z postele zabalená v prikrývke, pretože bola ešte nahá a začala ho hľadať po izbe. Šla po zvuku a nakoniec ho našla hodený na zemi.
"Prosím" ozvala sa, keď si ho priložila k uchu. Gee sedel na posteli a sledoval ju.
"Dobre" povedala smutne a položila. Zostala smutne stáť na mieste s telefónom v ruke.
"Čo sa deje?" spýtal sa jej Gee, keď videl, že nie je veľmi nadšená z toho telefonátu. Zliezol z postele a šiel k nej.
Ona naňho dvihla svoj smutný pohľad.
"Musím odísť" povedala mu a znova sklonila hlavu.

I have a pain...6

27. prosince 2008 v 16:02 | Lucia |  I have a pain
Tak mám tu ďalšiu časť tohto príbehu. Chcela by som ho aj venovať:) Tak hlavne ho venujem mojej Janhe a aj chemicalbarbie, ktorá číta všetky tieto moje príbehy a necháva mi komentáre, za čo som jej veľmi vďačná:D
Ale venujem ho aj všetkým ostatným, ktorí to budú čítať (ak si to niekto ešte prečíta:D). Dobre, koniec venovaní, tak prajem pekné čítanie a nezabudnite komentovať:)

"Práve odišiel. Niekam sa ponáhľal" povedala mi.
"Ahá...no dobre" povedal som smutným tónom a ona odišla. Tak mi to teda nevyšlo a ja tu musím zostať.
Mal by som Frankiemu nejak oznámiť, že neprídem. Ale veď ja nemám jeho telefón. Ako mu to poviem?
Nemal som žiadnu šancu a tak som sa radšej pustil do práce, aby som nemusel stále myslieť nato, že som už mohol byť s ním, ale musím tu trčať až dokým to nespravím.
V práci som skončil asi po troch hodinách, keď som konečne dokončil to, čo som mal urobiť. Položil som to na stôl v šéfovej kancelárii, v ktorej práve nikto nebol. Bolo mi to jedno, nechal som to tam a šiel som znova do svojej aby som si vzal svoje veci a mohol som ísť konečne domov.
Kráčal som po ulici smerom domov a stále som rozmýšlal nad Frankom. Myslel som nato, či tam na mňa čakal a dúfam, že sa nenahneval keď som neprišiel. Bolo už dosť hodín a on tam už určite nebol, no ja som stále rozmýšlal, či by som sa tam nemal ísť pozrieť, veď čo ak tam na mňa ešte čaká.

Štastné a veselé Vianoce

24. prosince 2008 v 15:58 | Janhe a Lusy |  About
Každému z Vás chceme ja- Janhe a Lusy popriať štastné a veselé vianoce, veľa lásky, zdravia, štastia a rodinnej pohody,nech sa Vám darí a nech dostanete veeeeeeľa veeeľa darčekov a ak ste si napísali pod stromček Gerarda, Mikeyho, Frankieho, Raya alebo Boba tak aj k tomu Vám prajeme aby Ježiško neváhal a priniesol aj tých pod stromček x))) MERRY CHRISTMAS xD

All I want For Christmas Is You - part 5 - The End

24. prosince 2008 v 11:42 | Janhe |  All I want for Christmas is you
Takže dokopala som sa k poslednej časti. Som zvedavá ako zareagujete. Nebudem nič dopredu prezrádzať. Venujem to zas a znova všetkým našim čitateľom. Príjemné čítanie. Bye Bye


Gerard :

,,Auu" zakričal som od bolesti lebo ma strašne pichlo pri srdci, pochytil ma zlý pocit, ale snažil som sa tomu nevenovať pozornosť.
5 hodín a Frankie sa stále nevracal, pokúšal som sa mu dovolať, ale nezdvíhal mi telefón. Začal som sa báť. Spomenul som si na prudkú bolesť ktorá mi pred pár hodinami spôsobila zlú predtuchu. Snažil som sa upokojiť slovami, že to čo si namýšľam je výmysel, že Frankie sa ako vždy nevie rozhodnúť pre správny darček a, že jednoducho nepočul telefón.
Aby som na to nemyslel, zapol som televíziu a prepínal programy. Do uší mi zasiahli 4 slová - New Jersey, lúpež, vražda. Reportérka začala vysielať z miesta činu.
,,Dnes popoludní neznámi zločinci prepadli jednu z najväčších baniek New Jersey. Odniesli si 100 000 dolárov a okradli zajatcov o ich cenné veci. Zločinci boli obzvlášť krutí, čomu svedčia dve zavraždené obete lúpeže a 7 zranených. Ranení boli prevezení do nemocnice. Fotky dvoch zavraždených mužov budú následne zobrazené na televíznych obrazovkách. Akékoľvek ďalšie informácie získate u krajskej polície New Jersey."
Stále som sledoval obrazovku. Na prvej fotografii bol podľa informácii 45 ročný pán. Zatiaľ čo o ňom reportérka prezrádzala informácie ja som bol v napätí a bál som sa chvíle keď na obrazovke uvidím druhú fotku. Tušil som kto na nej bude, ale nechcel a nedokázal som si to priznať.
,,Nie Gerard, nemysli na to je to len tvoj výplod zlej fantázie." upokojoval som sa, ale to mi nepomohlo, pretože na obrazovke sa zobrazila ďalšia fotografia.
,,Tohto mladého 27 ročného muža menom Frank Anthony Iero zavraždil podľa svedkov jeden z páchateľov potom, čo obeť psychicky nevydržala fyzický útok páchateľov na zajatcov. Frank Anthony Iero fyzicky napadol muža následkom čoho bol smrteľne postrelený."
Vypol som televíziu. Sedel som na pohovke neschopný pohybu. Čo robil Frankie v banke? Pohľad mi padol na stôl kde ležali bankovky, ktoré chcel Frankie použiť na kúpu darčekov.
Prudko som sa postavil a bežal som na policajnú stanicu.
,,Frank Anthony Iero, v ktorej nemocenskej márnici leží." vtrhol som na policajnú stanicu bez klopania, a zhúkol som bez pozdravenia na najbližšieho policajta. To ako som nazval to miesto mi bolo hnusné, zimomriavky mi prebehli po celom tele a srdce sa mi pomaly a bolestivo trieštilo na množstvo malých kúskov.
,,Nachádza sa v Newark Beth Izrael Medical Center, v nemocnici sa hláste na jeho meno a úprimnú sústrasť." poďakoval som a rýchlo som nastúpil do auta. Po ceste do nemocnice som si pustil rádio a už som sa neponáhľal. Uvedomil som si, že teraz je to už aj tak zbytočné. V rádiu hrala jedna pesnička, ženská tam spievala o svojej láske a o tom ako ju stratila. Mne sa v tom momente do očí nahrnuli slzy a nedokázal som ich udržať. Plakal som celú cestu. Zastavil som pred nemocnicou a zaparkoval som. Chvíľu som ešte zostal sedieť v aute. Tvár som si zakryl do dlaní a hlavou som sa oprel o zadné operadlo.
,,Kurva, kurva, kurva" začal som mixovať a trieskať do volantu.
,,Prečo, prečo si to urobil, prečo si ma tu nechal, PREČO, Frankie kurva prečo." pevne som schytil volant a oprel som si o neho hlavu. Hystericky som plakal. Nezvládal som to.
Keď som sa trocha upokojil vstúpil som do nemocnice. V odraze skiel som videl moje červené opuchnuté oči, ale v tej chvíli mi to bolo jedno.
,,Frank Anthony Iero." plačlivo som zo seba dostal. Recepčná sa na mňa s úprimnou ľútosťou pozrela.
,,A vy ste? - Je mi ľúto, ale potrebujem to vedieť aby som Vám mohla vydať jeden formulár."
,,Jeho priateľ, Gerard Arthur Way." Odpovedal som jej a na to mi podala papier ktorý som musel vyplniť. Všetky kolónky som vyplnil, boli to len moje a Frankieho údaje. Na ďalšej strane bolo to čoho som sa obával. Pohreb.
Nevedel som čo mám začiarknuť, mám nechať Frankieho spopoľniť, alebo pochovať. Veľmi namáhavo som zaškrtol políčko pochovať. Nechcel som spáliť jeho dokonalosť a ja už mám na cintoríne hrob pre dve telá. Zajednal som ho pre istotu ešte keď som bol s Lyn, práve nám dvom mal patriť. Na náhrobku neboli vyryté zatiaľ žiadne mená.

*** O 3 dni ***

Všetko už bolo pripravené na kar. Ja, Mikey (Alicia ostala doma so Samanthou), mama, otec a pár spoločných mojich a Frankových priateľov s ktorými sa zoznámil časom kým býval u mňa sme sa zišli v kostole. Nebolo to veľa ľudí, pretože Frankie nemal žiadnych priateľov z minulosti a rodina sa o neho nezaujímala. Snažil som sa ich skontaktovať, ale márne. Vstúpil som do kostola a pri oltári sa už vynímala truhla s Frankieho telom. Zúčastnení sa postavili do rady a pomaly prechádzali popri truhle. Vždy sa pri nej zastavili, prežehnali sa a čosi zašepkali. Ja som išiel ako posledný. Mal som zavreté oči. Keď som sa zastavil pomaly som ich otvoril. Frankie vyzeral akoby len spal. Slzy mi stekali po tvári. Chytil som ho za ruku ktorá už nebola horúca ako keď sa ma kedysi dotýkal, už nevyžarovala zo seba to vzrušujúce teplo, ale bola ľadová, ľadová ako toto zimné obdobie. Naposledy som ho pobozkal na rovnako studené pery.
,,Milujem ťa, navždy." zašepkal som a šiel som sa posadiť.
Prišiel farár. Ja, Mikey, otec, Jack, Bob a Ray sme schytili truhlu a nadvihli sme ju. Niesli sme ju až k môjmu a Frankovému spoločnému hrobu. Farár začal svoju modlitbu. Hlavu som mal sklonenú k zemi a ruky som mal spojené. Modlil som sa, nikdy som to nerobil, nebol som veriaci, ale modlil som sa, teraz som to potreboval. V hlave mi prebiehali spomienky na Frankieho. To ako som ho po prvý krát videl v tom parku, ako mi na Vianoce zazvonil pri dverách, na to ako vyšiel zo sprchy iba v uteráku okolo pása, na náš prvý bozk, na našu lásku.
Mikey ku mne podišiel a objal ma. Pevne ma držal a jemne mnou pohupoval. Ja som mu objatie opätoval a plakal som. Aký bude život bez Frankieho? Ako to všetko zvládnem? Tohtoročné Vianoce prežijem v smútku.
Frankie, veď ja potrebujem k svojmu štastiu jedine teba.
Ty si môj život.
Nič iné si nebudem na Vianoce želať, iba teba.

I just want you here tonight,
Holdin on to me so tight
What more can I do
Oh baby all I want for Christmas is you, oh baby
Oh our lives are shinin surrounding everywhere
Where the sounds of children's laughter fills the air
And everyone is singin oh I hear those sleigh bells ringin
Santa wont you bring me the one I really need
Wont you bring back my baby to me

Oh I don't want a lot for Christmas
This is all I'm askin for
I just want to see my baby standing right outside my door
I just want you for my own
More than you could ever know
Make my wish come true
All I want for Christmas is you

THE END

All I want For Christmas Is You - part 4

22. prosince 2008 v 14:27 | Janhe |  All I want for Christmas is you
,,Ahoj" pozdravil ma dotyčný.
,,Ty?" zostával som stále v údive. Pozrel po mne trochu nervózne a vtedy som sa uvedomil. Bol premrznutý od zimy, tvár mal červenú, ošlahanú od mrázu a prsty na rukách mal tak omrznuté až ich mal sfarbené do fialova.
,,Poď sa dnu trochu zohriať." trochu som ustúpil aby mohol vojsť dovnútra. On neváhal a išiel dnu. Usadil som ho na pohovku a ponáhlal som sa ísť uvariť čaj. Keď som čaj priniesol, vopchal som šálku jemu do rúk.
,,Ďakujem." poďakoval mi.
,,Nemáš zač."
,,Mal.." začal ,,mal by som sa predstaviť, volám sa Frank-Frank Iero."
,,Ja som Gerard Way, ale to už asi vieš podla menovky na dverách." usmial som sa naňho a podal som mu ruku. V hlave som mal prá otázok a potreboval som ich vedieť.
,,Ako, prečo?" vyletelo mi z úst ani som si to nestihol uvedomiť. On sa na chvílu zatváril nechápavo, ale potom sa pousmial.
,,Vieš Gerard, viem, že to nechápeš, ja-ja vtedy čo si sa v tom parku rozišiel zo svojou partnerkou, vieš videl som ako na mňa pozeráš a aj som počul čo ti vravela." vravel trochu roztrasene, ale bolo zreteľne počuť, že už dlho žije na ulici, lebo nechodil okolo horúcej kaše a všetko mi povedal narovinu. Pokračoval.
,,Nehnevaj sa, ale ja som ťa potom sledoval. Keď som vedel kde bývaš, prechádzal som tadialto mnohokrát a váhal som, naozaj som váhal či zazvoniť alebo nie. Až dnes osm sa odvážil, je mi ľúto, že je to práve na Vianoce a, že ťa práve dnes ruším, ale bola mi zima a túžil som ťa vidieť. " keď dopovedal poslednú vetu slabo sa začervenal, no nie od zimy. Nevedel som čo mám na to povedať. Bol som v parku len kôli tomu aby som ho stretol a keď si teraz uvedomujem, že som ho mohol stretnúť, nič ako nemocnica mi nemuselo hroziť. Keby som ho stretol ešte tie dni, vedel som čo by som spravil. Pozval by som ho ku mne. Chcel som to spraviť už len kôli tomu, že ma na prvý pohľad veľmi zaujal a nechcel som aby vonku mrzol. A teraz? Teraz tu vedľa mňa sedí, no nie mojou zásluhou, ale jeho. Keď som dlho nič nehovoril tak sa postavil.
,,Gerard, prepáč, že som ťa vyrušoval, ďakujem za pohostenie, ale mal by som už ísť." mal sa už k odchodu, ale ja som ho zastavil.
,,Počkaj, nechoď nikam." znova so mňa nečakano vyletelo. Ani neviem ako, ale stál som už na nohách. Frank sa otočil a v očiach mu sršala radosť a vďaka.
,,Nemôžem ťa nechať na Vianoce v tej zime vonku. Choď do kúpelne a osprchuj sa, ja ti zatiaľ prichystám večeru a čisté veci." podal som mu uterák a ukázal som mu ktorým smerom je kúpeľna. Medzitým som vytiahol zo skrine čisté veci na oblečenie a na stôl som prichystal o jeden tanier viac. O chvíľu na to Frank vyšiel z kúpeľne len s uterákom okolo pásu. Ja som na ňom zostal vysieť pohľadom a s pootvorenými ústami. Bol prekrásny. Dnes už po aspom tretí krát som zo seba nedokázal vydať ani len slovka. Frank si to všimol a sladko sa začervenal.
,,V-veci máš vo vedlajšiej izbe." ďakovne sa na mňa pousmial a išiel sa obliecť. Ja som si medzitým sadol ku stolu a čakal som kým sa Frankie vráti. Na chvíľu som sa zamyslel a keď som sa spamätal Frank už sedel za stolol a s úsmevom ma sledoval.
,,Ďakujem za všetko Gee." tento krát som sa začervenal ja. Gee takto mi niekedy povie brat, ale od Franka to znie rozkošne a vzrušujúco. Počas večere sme sa rozprávali o všeličom možnom. Dozvedel som sa o jeho minulosti a jeho terajšom živote. Bolo mi s ním vynikajúco. Vedel som, že sa mu môžem zdvôveriť s hocičím a tak som aj spravil. Porozprával som mu o mojom vzťahu s Lyn-Z, prečo som sa opil a ako som sa ocitol v nemocnici. Proste a jednoducho som mu povedal všetko, čo ma v poslednej dobe trápilo. A povedal som mu aj to ako som ho bol hladať v parku a ako veľmi som ho chcel stretnúť.
Po večeri, dobre naladení som zapol televíziu a prepínal som programi, bol tam jeden ,, doják,, tak som ho nechal pustení. Zazdalo sa mi, že sa Frankovi počas filmu zaleskli oči. Áno, plakal počas dojímavého filmu, to je tak krásne. Moje ruky sa sami od seba priblížili k Frankovi a objali ho. Ale čo ma najviac prekvapilo bolo to, že sa Frankie neodtiahol, práve naopak viac sa ku mne pritiskol. Tak sme sedeli v objatí až do konca filmu. Keď film skončil Frankie sa na mňa zahľadel. Nespúštali sme zo seba oči. Až keď sa naše pery spojili sme ich privreli od vzrušenia.
Veľmi dlhú dobu sme sa vášnivo bozkávali a maznali. až sme nakoniec vedľa seba zaspali.

***

Keď som sa ráno zobudil, prvé čo som uvidel bola Frankova usmievajúca sa tvár.
,,Dobré ránko." pozdravil som ho a pobozkal som ho na jeho chutný noštek.
,,Asi si hladný, že? Idem niečo prichystať počkaj." usmial som sa ešte na neho a čaptavo som sa snažil postaviť.
,,Gee, netreba ja už som ti pripravil raňajky do postieľky." zachichotal sa a položil mi tácku s raňajkami na nohy. Tak som sa do toho pustil. Kŕmil som seba a aj Frankieho. Bolo to najkrajšie ráno.
,,Frankie? Ostaň." prehovoril som náhle čo aj mňa samého prekvapilo a Franka pravdepodobne tiež, pretože po mne neveriacky pozeral.
,,Prosím?" spýtal sa ma prekvapene.
,,Zostaň, zostaň u mňa bývať, zostaň tu so mnou." poprosil som ho, lebo som to tak chcel. Bol som pevne rozhodnutý.
,,Ale Gee, ja..." nenechal som ho dohovoriť a prst som mu priložil na pery.
,,Tššš, nehovor, chcem aby to tak bolo, prosím" tíšil som ho a pobozkal som ho nežne.
,,Ďakujem." poďakoval mi medzi bozkami.

*** PO ROKU ( DNI PRED VIANOCAMI ) ***

S Frankiem sme spolu už rok a stále sa milujeme tak ako na začiatku. On si našiel prácu ako predavač a poradca v predajni s gitarami. Spoločne prispievame na domácnosť a voľný čas trávime spolu.
,,Gee, odchádzam idem nakupovať darčeky." oznámil mi Frankie. Ja som pripravoval cesto na koláč. Olízol som si prst a utrel ho do zásteri (aká domáca panička xD)
,,Môžem ísť s tebou?" spýtal som sa ho a on sa pri pohľade na moju zásteru a mňa špinavého od cesta zaškeril. Podišiel ku mňe a nabral kúsok cesta z misky na prst a strčil mi ho do úst. Potom ma pobozkal a to cesto si zobral na svoj jazyk.
,,Nie nemôžeš, potom by si videl čo kúpim tebe, Mikeymu, Alic a Samanthe." uškrnul sa, pobozkal ma na nos a odišiel. Mne nezostávalo nič iné len sa daľej venovať svojmu koláču. Ja už mám darčeky aj tak kúpené od septembra a aj pre malú Sam. Máme prírastok v rodine. Mikey a Alicia sú štastnými rodičmi dcérky Samanthy. Ja s Frankiem sme krsnými rodičmi.

Frank :

Veľmi ma zaujíma ako to robí Gee, že všetko stíha a aj darčeky má nakúpené už od septembra. Ale áno to som celý ja, všetko robím na poslednú chvílu. Z nás dvoch je práve Gerard ten poriadkumilovnejší. On musí mať vždy všetko perfektne presne a dokonalo naplánované. Zasmial som sa keď som si spomenul na Geeho v zástere a špinavého od múky a cesta.
Vytiahol som peňaženku a zarazil som sa. Rukou som si treskol do čela.
,,Kurva" zase moja spoľahlivosť. Zabudol som si doma na stolíku peniaze. Chvíľu som rozmýšlal čo spravím, ale vracať sa mi už nechcelo bolo to daleko. Pohľad mi padol na najbližšiu banku. Konečne riešenie. Nič iné mi nezostáva, len vybieliť svoj účet.
Postavil som sa pri okienko a pozdravil som zamestnankiňu keď mi po hlučnom, výstražnom vystrelení zaľahlo v ušiach.
,,Toto je prepad, všetci si ľahnite a nikto sa nepokúsi spraviť čo i len jeden pohyb alebo zavolať pomoc, kto sa o to pokúsi toho bez váhania odbachneme." kričali a oháňali sa s pištolami. Ja som teda poslúchol a lahol som si presne na to isté miesto kde som stál. Čiže pod okienko.
Lupiči boli štyria. Jeden strážil pri hlavných dverách, jeden pozeral či sa niekto nepokúsi o hrdinský čin, další okrádal ležiacich ľudí o ich drahocenné veci a štvrtý sa priblížil ku okienku pod ktorým som ležal. Schytil ma a násilím ma postavil. Pevne ma držal a ja som sa bál. Vedel som čo sa deje. Zobral si ma ako rukojemníka. Začal kričať na zamestnankiňu aby mu vydala všetky peniaze. Uši mi znovu pretal hlasný výstrel a krik. Niekto chcel na mobile vytočiť pomoc a jeden z chlapov ho nemilosrdne odbachol. Ľudia začali kričať. Ženy a deti plakali. Zločinci začali po každom kričať aby stíchli, ale keď ani to nepomáhalo, silno do nich kopli. Keď som to videl do očí sa mi nahrnuli slzy a začal vo mne vrieť hnev. Po tom čo jeden chlap kopol do tehotnej ženy som prestal uvažovať nad tým, čo sa mi môže stať a začal som sa biť s tým čo ma držal ako rukojemníka. Po pár ranách čo som mu nadelil na Vianoce spadol na zem. Hned po ňom som spadol aj ja. Niečo ma k tomu donútilo. Ostrá pálčivá bolesť. Chytil som sa za zasiahnuté miesto a pozrel som sa na ruku, bola celá od krvi. Moja ruka bolo posledné čo som videl, pretože v tom okamihu ma obklopila tma.
,,Gerard Way, milujem ťa láska moja."

You are my star...10

22. prosince 2008 v 13:25 | Lucia |  You are my star
Fuu...tak toto bola trocha ťažká časť:D Normálne inak neverím, že už je desiata, to mi ale ide:D Sorry Janhe, ale asi ťa ..... keď zistíš ako som to usekla, ale to chce nejaké to napätie moja:Dhehe no nebudem to tu rozpisovať. Prajem pekné čítanie a očakávam nejaké tie komentáre:D


Potom znova prestali a zostali na seba hľadieť.
"Prečo musíš znova odísť?" spýtala sa ho so smútkom v hlase a vrhla sa naňho, aby ho objala.
"Môj brat ma potrebuje, ešte má stále zlomenú nohu a nemá sa oňho kto postarať" odpovedal jej ale stále sa obímali.
"Aha...tak to aby si za ním teda šiel. Ale dúfam, že sa čoskoro uvidíme" pokúsila sa o malý úsmev, ale ten sa jej akosi nevydaril. Bola z jeho odchodu skutočne smutná aj on bol smutný, stále im to nevychádza, vždy niečo zničí ich nádherné spoločné chvíle.
"A čo keby si šla so mnou? Mohla by si nejaký čas byť u nás" navrhol zrazu a hneď sa mu na tvári zjavil nádherný úsmev.

Nebezpečné líbanky - dodatok

20. prosince 2008 v 23:50 | Janhe |  Nebezpečné líbanky

Takže v tomto článku sa nebude vyskytovať ani Gee ani Frankie ani nikto z iných osôb... prosím, dajte tomuto článku šancu. Rozoberám tu 11.september - ako to bolo. Popíšem tu kto a prečo spáchal útok na new yorské dvojičky, čo sa dialo a ako to dopadlo. Tento článok nebude odkopírovaný len založený na podkladoch a údajoch z vyhladávača na internete. Väčšina článku bude napísaná mojimi názormi. Slová a sled článku taktiež. Myslím, že deň utrpenia newyorčanov a empatických ľudí si zaslúži aspom Vami čiastočnú pozornosť o ktorú sa pokúsim v tomto článku.


11. september 2001, New York

Deň, ktorý sa už navždy bude zapisovať do dejín ako čas hrôzy, strachu, ako deň pamiatky tisícok zosnulých a hlavne, ako deň krutého terorizmu, ktorý pomaly ovláda celý svet.
19-násť mužov islamskej organizácie al-Káida uniesli 4 lietadlá amerických aeroliniek s úmyslom zničiť pýchu a takzvanú nedobytnosť Ameriky. Ale prečo sa táto organizácia rozhodla bez akéjkoľvek ľútosti a bez akéhokoľvek citu zabiť stovky nevinných žien, mužov a detí?
Islamské krajiny a Amerika mali už dlho pred tragédiou medzištátne spory.
11. septembra sa tieto spory nafúkly do obrovských rozmerov.
Moslimi - ako sa nazývajú tí, čo uctievajú islamského boha Allaha sa rozhodli tieto spory ukončiť tou najtvrdšou možnosťou akej boli schopní. K tomuto útoku im dodávala odvahu ich viera, ktorou sú ako veriaci mimoriadne posadnutí, ba až tak, že to normálne mysliaci rozum nedokáže pochopiť.
Allah, boh v ktorom vidia svojho stvoriteľa, vládcu a sudcu všetkých, podľa moslimov vyriekol pravidlo, ktoré musia moslimi plniť. Má byť o pravej viere a dobrých skutkoch. Nestačí plniť len jedno, ale oboje. Výsledkom splnenia týchto dvoch hľadísk čaká veriaceho ,,blaženosť v raji,, alebo ,, večné muky v pekle.,, To pravidla len v krátkosti znie : ,,Odovzdajte sa mi úplne." Je to nepochopiteľné, ale moslimi to tak nevnímajú. Ich odovzdanosť nepozná hraníc. Často sa táto oddanosť dostáva až za hranice smrti. Islam sa nie nadarmo prekladá ako ,,pokora."
Výnimkou nie je už ani spomínaná al-Káida, ktorí sú tak posadnutí pravidlom o pravej viere a odovzdanosti Allahovi, že zabúdajú na druhú polovicu pravidla hovoriaceho o dobrých skutkoch.

Teraz sa vráťme k 11. septembru.
19 mužov z al-Káidy a 4 nimi unesené lietadlá amerických aeroliniek typu Boeing 767.

(pozn. autora : časový sled je skopírovaný)

7:58 lietadlo spoločnosti United Airlines let č. 175 štartuje z Bostonu do Los Angeles (na palube 56 pasažierov, 2 piloti, 7-členná obsluha; typ stroja - Boeing 767
7:59 lietadlo spoločnosti American Airlines let č. 11 štartuje z Bostonu do Los Angeles (na palube 81 pasažierov, 2 piloti, 9-členná obsluha; typ stroja - Boeing 767)
8:01 lietadlo spoločnosti United Airlines let č. 93 štartuje z Newarku (áno z rodiska G.W) do San Francisca (na palube 38 pasažierov, 2 piloti, 5-členná obsluha; typ stroja - Boeing 757
8:10 lietadlo spoločnosti American Airlines let č. 77 štartuje z Washingtonu do Los Angeles (na palube 58 pasažierov, 2 piloti, 4-členná obsluha; typ stroja - Boeing 757)

8:46 lietadlo letu 11 zámerne vráža do Severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku rýchlosťou 790 km/h medzi poschodia 9498, ihneď zničí niekoľko bočných nosných konštrukcií a vybuchne väčšina leteckého paliva v nádržiach. (dodatok autora : lietadlo letu č. 11 uniesli títo únoscovia : Bratia Waleed Alshehri a Wail Alshehri, Mohammad Attam, Abdulaziz Alomari, Satam Al Suqami.)
9:03 lietadlo letu 175 vráža do Južnej veže WTC (Federálny úrad USA pre letectvo s okamžitou platnosťou uzatvára všetky letiská v New Yorku (dodatok autora, lietadlo letu č.175 uniesli títo únoscovia : dvaja bratia únoscov l.č. 11- Alshehri - Marwan Alshehri a Mohald Alshehri, další súrodenci Hamza al-Ghamdi a Ahmed al-Ghamdi, Fayez Banihammad.)
9:15 Starosta (primátor) sa rozpráva s médiami a hovorí, že WTC sa zrúti.
9:21 všetky tunely a mosty v New Yorku sú uzavreté
9:25 Federálny úrad USA pre letectvo navádza všetky vnútroštátne linky na okamžité pristátia
9:29 prvé potvrdené správy naznačujú minimálne 6 obetí a aspoň 1 000 zranených
9:43 lietadlo letu č. 77 sa zrútilo na Pentagón - budova vedenia Ministerstva vnútra (dodatok autora, lietadlo letu č.77 uniesli títo únoscovia : bratia Nawaf al-Hazmi a Salem al-Hazmi, Khalid al-Mihdhar, Majed Moqued, Hani Hanjour.)(ddtk.aut.: MNV Pentagón je označovaný ako - symbol vojenskej sily krajiny-)
9:48 evakuácia Bieleho domu a sídla Kongresu USA
9:49 všetky letiská v USA uzatvorené
9:58 operátor záchranného telefónneho systému je informovaný pasažierom letu č. 93 o unesení lietadla
9:59 V dôsledku rozsiahlych požiarov oslabené a obhorené poschodie spadne na druhé, vznikne reťazová reakcia a Južná veža WTC sa rúti; Dolný Manhattan sa stáva dejiskom obrovskej katastrofy, v New Yorku vypukne obrovský chaos
10:03 pád lietadla letu č. 93 do polí Pensylvánie 120 km južne od Pittsburghu po tom, ako sa pasažieri na palube proti teroristom vzbúrili, aby zachránili životy iným (podľa špekulácií bolo zostrelené vojenským letectvom USA; evakuácia sídla OSN a centrály NATO v Bruseli; uzavreté všetky hraničné priechody s Mexikom)(dodatok autora, lietadlo letu č. 93 uniesli títo únoscovia : jeden z bratov al-Ghamdi - Saeed al-Ghamdi, Ahmed Al Haznawi, Ahmed Alnami, Ziad Jarrah)
10:10 masívna časť jednej z piatich hrán Pentagonu sa rúti
10:25 objavuje sa informácia, že pred Ministerstvom zahraničných vecí USA explodovala nálož (žiadny zranený)
10:26 Severná veža WTC sa rúti; Dolný Manhattan ponorený do hustého dymu a prachu
14:00 ukončené všetky finančné operácie na akciových trhoch v USA
14:21 armáda USA rozmiestňuje v okolí New Yorku a Washingtonu D.C. raketový protiletecký systém
14:40 prvá tlačová konferencia po katastrofe vedená starostom New Yorku Rudolphom Giulianim
16:25 hlavné akciové trhy v USA potvrdzujú zastavenie obchodovania aj pre nasledujúci deň
17:25 Budova WTC č. 7 (47 poschodí) sa v dôsledku rozsiahlych požiarov rúti k zemi (budovy v okolí bývalého WTC stále v plameňoch; miesto bývalého WTC sa nazýva Ground Zero resp. Bod Nula)
20:30 prezident USA George W. Bush prednáša v televízii svoj prejav k národu.

(autor)

Tieto útoky spôsobili problémy nielen pre ľudskú psychiku a samotné ľudstvo, ale aj ekonomickú časť sveta. Svetoznáme banky ktoré mali WTC rozpredané v miliardových akciách sa ledva ubránili krachu pretože akcie už zničených WTC padli na nulu. Spôsobené poistné škody vyše 40 miliárd USD banky ako Generali, Munrich Re., Allianz, Swiss Re. len tažko uhrádzali.

Tak ako padla pýcha USA a miliardi USD padlo aj tisícky obetí.

Štatistiky nám hovoria, že obetí bolo 2 999 ľudí pričom únoscovia niesú v databáze zahrnutí. Ak do databázy zahrnieme aj príslušníkov verejných a záchranárskych správ počet obetí sa zvýši na 3404.

Obetí lietadla letu č. 11 bolo 87 osôb (únosci niesú v databáze - s nimi 92 osôb)
Obetí lietadla letu č. 175 bolo 59 osôb
V budovách WTC do ktorých lietadlá č. 11 a č. 175 narazili zahynulo dokopy 2629 osôb
Obetí lietadla letu č. 77 bolo 59 osôb
V budove MNV - Pentagóne do ktorého lietadlo č. 77 narazilo uhynulo 125 osôb
Obetí lietadla letu č. 93 bolo 40 osôb - v tomto prípade sa musí pripomenúť, že tímto pasažierom sa ako jediným podarilo prekonať únoscov a rozhodli sa zachrániť nevinných ľudí tým, že nasmerovali lietadlo do polí Pensylvánie kde neohrozia žiadny iný ľudský život. Ich oddanosť amerike a jej národu, ich odvahu a chladnú mysel im môžu závidieť mnohí z nás.

Počas útoku zahynuli aj tí čo chceli pomôcť.
Požiarnikov zahynulo 319
Policajtov zahynulo 50
Zamestnancov Pentagonu 36

Útoky spojili rivalov, ovplyvnili počínanie politikov, zanechali ťažké stopy v ekonomike USA, určili smerovanie dejín na najbližšie roky, a hlavne ukázali ľuďom tohto sveta čo je to skutočný terorizmus. Najhlbšie zasiahli ale samotné rodiny, blízkych a priateľov tisícok mŕtvych, ktoré si krutým a obzvlásť násilným spôsobom vynútili.

Stanovačka...5

19. prosince 2008 v 23:07 | Lucia |  Stanovačka
Ďalší diel stanovačky. No neviem prečo to sem dávam, keď to aj tak asi nečítate. Dosť ma sklamalo pri minulom diele, že nebol žiadny koment, ale verím, že sa to zlepší:) Tak dúfam, že si to niekto prečíta a ja uvidím nejaké pekné komentíky:D Díky, prajem pekné čítanie:D


"Au" začul som od niekial a tak som sa otočil tým smerom. No samozrejme Gee, musí ho to fakt strašne bolieť, chudáčika. Podišiel som k nemu a zohol som sa. "Moc ťa to bolí?"starostlivo som sa spýtal. Len kývol hlavou, lútostivo som sa naňho pozrel a zase som vstal. Všetci sme už boli hore a tak by sme aj mohli vyraziť späť k našim stanom a autám. "Mali by sme ísť" povedal som im. Začali sa dvíhať zo zeme a brať svoje veci. Geemu som pomohol vstať a pomaly sme sa vybrali smerom späť. Všetci boli hladní, lebo sa jaksi nestihli najesť, tak sme si museli dať po nejakom čase pauzu, aby sa najedli. Zjedli všetko, čo sme mali so sebou a my sme sa pobrali ďalej. Chodili sme už asi dve hodiny a stále sme nenašli to naše miesto. Začínalo mi to byť nejaké divné. Veď predtým sme predsa tak dlho nechodili.

My revenge

19. prosince 2008 v 14:59 | Lucia |  One-shot

Tak mám tu ďalší príbeh, no jednorázovku a dúfam, že sa vám bude páčiť a že mi tu necháte aj nejaký ten koment:D


Už dlhšiu dobu som mal pocit, že mi niečo tajíš, že ma podvádzaš. Nevedel som to ale isto, tak som stále dúfal v to, že to tak nieje, že veď ty by si mi niečo také neurobil. Vždy som ti veril, pretože som ťa miloval.

Nebezpečné líbanky 10 - The End

17. prosince 2008 v 20:06 | Janhe |  Nebezpečné líbanky
Takže miláčikovia, mám tu poslednú časť vašej ,,oblíbenej,, story. Tento príbeh zbožnujem, ale to vy už isto viete. Do tejto story som sa neuveriteľne vcítila a môj zámer bol aby ste sa do toho príbehu vcítili aj vy, aby se sa vcítili do kože obetí z útokov 11. septembra 2001. Verím, že táto časť bude mať najviac komentárov a veeeeľmi veeeľmi dlhých :) Viem, že som otravná, ale kedže je tento príbeh môj najoblúbenejší potrebujem vedieť ako ste tento príbeh vnímali, čo ste pri ňom cítili, či bol pútavý a hlavne či môj zámer bol splnený. Po poslednej desiatej časti bude nasledovať časť ktorá nebude ani o Frankiem a Gerardovi ale bude to mnou písaná časť o presných udalostiach z dňa 11. septembra 2001. Tento dodatok k príbehu bude podaný na presných podkladových informáciach, takže dúfam, že aj ten si prečítate a okomentujete :) Takže a k venovaniam tento príbeh venujem :
Lusy - ktorá má škrtila kôli tomu aby som jej dala prečítať poslednú časť vopred :-)
Pirátke - ktorá tento príbeh citovo prežívala a závislačí na ňom za čo ďakujem :-)
ChemicalBarbie, sebi, Dee, ChemicalVampire - vám tiež za to, že ste komentovali, prežívali ho a za to, že ste ho vôbec prečítali. Takže vlastne pri zhrnutí túto časť venujem všetkým čo tento príbeh čítali :-) Bože ale som sa rozkecala :D ups... krásne čítanie a ĎAKUJEM



,,Niéééé, nerobte to, zastavte!" vletel som do izby a doktor čo sa práve dotkol nejakého spínača na prístrojoch sa lakol a nahnevane po mne pozrel.
,,Pán Way, toto nemôžete." povedal mi prísne.
,,Prepáčte, ale nemôžem to dovoliť, nedokážem to." moje prosebne hľadiace oči spadli z doktora na Frankieho. Zazdalo sa mi, že jemne pohol rukou. Nedokázal som z neho spustiť zrak.
,,Pán Way, stalo sa Vám niečo??" pýtal sa ma doktor.
,,Pán Way, vnímate ma?" a začal pred mojimi očami mávať rukou.
,,Pro-prosím?" keď som sa spamätal uvedomil som si, že som musel vyzerať ako keby som videl ducha. Oči som mal otvorené čo najviac to išlo a ústa takisto.
,,No, že či sa vám niečo stalo, či ste v poriadku."
,,Prepáčte, len sa mi zazdalo..... nie, nič som v poriadku. Len prosím odíďte, nechajte ma s Frankiem osamote." doktori len pokrčili ramenami a odišli. Podišiel som k Frankiemu a sadol si k nemu na kraj postele. Chytil som ho za ruku.
,,Prepáč láska, nedokázal som to, nedokážem ťa zabiť. Milujem ťa a nenechám ťa odpojiť, to tu radšej pri tebe strávim celý svoj život a upustím od reality, lebo ty si moja realita, môj celý život." plakal som a pevnejšie som mu stlačil ruku. Postavil som sa a nahol som sa k nemu aby som ho pobozkal, slza čo sa vyronila z môjho smútku Frankiemu dopadla na tvár. Chcel som mu ju zotrieť, ale keď som sa ho dotkol tváre Frankie pohol rukou a chytil moju ruku do tej svojej. Ja som sa ani nepohol, ostal som ako zamrznutý, nevedel som zareagovať a stále som sa na neho pozeral. Po chvíli otvoril oči.
,,Frankie" zašepkal som dojato. Prístroje začali vydávať taký chrčavý zvuk. Doktori pribehli a začali vyšetrovať Frankieho. Dali mu dole hadičky a masku na dýchanie. Ja som to len nemo sledoval a nedokázal som uveriť.
,,Pán Iero, vnímate ma? Dokážete niečo povedať?" pýtali sa naliehavo doktori.
,,Á- áno, prečo sa pýtate?" nechápavo sa na nich pozeral. Doktori mu chceli odpovedať, ale skočil som im do reči.
,,Páni doktori, ak by som Vás znovu mohol poprosiť, rád by som mu to oznámil osobne medzi štyrmi očami." poprosil som ich.
,,Samozrejme, tak to asi bude lepšie, vyšetrenie nepreukázalo nič závažne tak mi už môžme odísť." a odišli.
,,Gee, ty si tu bol celú noc so mnou?" žiarivo sa na mňa usmial Frankie.
,,Vieš Frankie, áno bol som tu s tebou, ale ehm trochu dlhšie ako si myslíš." vysúkal som so seba.
,,Čo? Čo sa stalo? Ako myslíš, že dlhšie?" pozrel na mňa veľmi prekvapene.
,,Tesne po tom čo sme sa zasnúbili ťa postihlo silné krvácanie do mozgu a na operačnej sále si upadol do kómy." veľmi ťažko sa mi to hovorilo.
,,Do kómy? A koľko som tu takto ležal?" pozeral po mne ako by prežíval len nejaký sen.
,, Dva roky." nespustil som z neho oči. Zatváril sa úplne vydesene. Pokračoval som ,,chodil som za tebou každý deň a staral som sa o teba." pousmial som sa na neho a postupne som mu vyrozprával všetko čo sa udialo, dnešný celý deň, čo sa mi snívalo a donútilo ma zrušiť moje rozhodnutie odpojiť ho od prístrojov až doteraz.

*** PO 3 MESIACOCH ***

,,Deje sa niečo láska?" zdvihol som telefón keď sa mi na displeji objavilo Frankieho meno. Už sme mesiac doma, doma v New Jersey.
,,Ahoj Gee, čo robíš?" spýtal sa ma veselím tónom.
,,Miláčik vieš, že mám veľa behačiek okolo zariaďovania našej svadby." povedal som mu napoly pobavene a napoly prísne. Spločne sme totižto vybavovali dôležité veci. Lenže ked nebol čas a kedže Frankie je na vozíčku tak on vybavoval veci ktoré sa dali vybaviť cez telefón.
,,Áno viem, ale mal by si si trochu odpočinúť od všetkého, tak mám pre teba malé predsvadobné prekvapenie, tak čo najskôr prídi domov." aj keď som ho nevidel cítil som ako sa usmieva.
,,F-Frankie ty cho...?" v telefóne sa ozval chichot.
,,Nie Gee, nechodím, zatial stále ani prstom nepohnem." stále sa chichotal, ale mne to už neprišlo divné lebo v poslednej dobe si už začína robiť srandu aj sám so seba.
,,Oki láska, už mám všetko vybavené tak idem domov, o chvílu som pri tebe. Ahoj" položil som. O necelú pol hodinu som už odomykal vchodové dvere nášho domu.
,,Frankie, už som domááá." zakričal som aby ma počul. Tan následne vošiel do izby a za ním Mikey ktorí Frankiemu pomáhal a tlačil vozík.
,,Ahoj Mikey, ahoj Frankie." ku Frankiemu som sa nahol a pobozkal som ho a Mikeyho som objal.
S Mikeym som nebol v kontakte od tragédie a spojil som sa s ním až keď Frankie upadol do kómy. Veľmi sa o nás bál, ale práca mu nedovolila aby nás v nemocnici navštevoval často. Iba občas prišiel a dovolil aby som ho objal, aby som sa mu vyplakal na ramene a vyrozprával sa mu. Ďakoval som mu aspom za tých pár chvíľ keď prišiel a pomáhal mi ako najviac vedel, najmä keď som bol na tom psychicky a citovo veľmi zle.
,,No tak čo to pre mňa máte?" spýtal som sa nedočkavo.
,,Takže Gee, za vďaku k tebe, za to všetko čo si pre mňa urobil, som pre teba za pomoci Mikeyho čiastočne splnil jedno z tvojich želaní." obaja sa usmievali. Pokračoval ,,pamätáš si keď si mi hovoril, že by si si želal aby boli tvoje obrazy vystavené v galérii?" neveril som tomu čo som počul, srdce mi jásalo radosťou.
,,Oh Frankie, to- to ste vážne pre mňa urobili?" začal som radosťou poskakovať.
,,Áno Gee, tvoje obrazy sú vystavené v najväčšej New Jerseyskej galérii." keď to dopovedal spadla mi sánka až k zemi od úžasu. Vrhol som sa na Frankieho a Mikeyho zároveň a tuho som ich vyobjímal.
,,Ale teraz už musíme ísť aby sme stihli otvorenie." popoženul ma Frankie aby som sa šiel prezliecť. A tak som aj urobil.

*** SVADOBNÝ DEŇ ***

Čakal som pred oltárom, nevedel som sa dočkať kedy už budeme svoji. Všetci priateľia a všetci najbližší už netrpezlivo čakali na príchod Frankieho presne ako aj ja. Chvíľu na to sa všetci postavili a ja som ho uvidel. Bol krásny ba priam dokonalý. Mikey mu pomohol dotlačiť vozík až ku mne. Žiarivo sme sa s Frankiem na seba usmiali a dal som mu letmo na líce bozk. Mikey odstúpil povedľa nás. Klakol som si vedľa vozíčka ktorý bol náhradou pri jeho pohybovaní a chytil som ho za ruku. Obrad sa mohol začať.
,,Gerard Arthur Way, beriete si tu prítomného Franka Anthonyho Iera za právoplatného manžela, budete si ho ctiť, milovať ho a stáť pri ňom vždy a za každých okolností?" spýtal sa ma kňaz.
,,Áno beriem." pravdivo som odpovedal.
,,A vy Frank Anthony Iero, beriete si tu prítomného Gerarda Arthura Waya za právoplatného manžela, budete si ho ctiť, milovať ho a stáť pri ňom vždy a za každých okolností?"
,,Áno beriem." odpovedal Frankie a nádherne sa na mňa usmial.
,,Právoplatne Vás vyhlasujem za novomanželov." ukončil svoj ,prejav, kňaz.
Všetci začali tlieskať. Nahol som sa k Frankiemu a vášnivo ho pobozkal.
Spoločne sme vyrazili do novej a dúfam aj, že štastnej kapitoly nášho manželského života.

The End

Spomienky

17. prosince 2008 v 18:08 | Lucia |  One-shot
Malá jednorázovka:) Dúfam, že sa bude páčiť a veľmi by ma potešili nejaké tie komentíky. Ďakujem:D


Už zase sedím na posteli a pozerám si náš fotoalbum.
Slzy mi pomaly stekajú po tvári pri pohľade na každú fotku, ktorá mi vždy pripomenie ako veľmi ťa milujem, ako veľmi mi chýbaš a aj naše nádherné spoločné chvíle.
Pomaly otáčam stránky albumu a pri pohľade na každú jednu fotku sa mi vynárajú spomienky na tú úžasnú chvíľu, keď vznikla, keď sme boli ešte spolu a milovali sa.
Otáčam ďalej, vidím fotku kde si ty a ešte ležíš v posteli. Presne si tú chvíľu pamätám, akoby to bolo včera.

Komenty

16. prosince 2008 v 18:51 | Janhe |  About
Ludzéééé tohle se mi nelíbi :D Nie už mám v zošite napísanú poslednú časť Nebezpečných líbanek (10) ale viem, že ten príbeh číta trošinku viac báb než mám komenty na N.L.(9) a viem ktoré sú to tak ak nenapíšete všetky komentáre tak si spoločne počkáme na zverejnenie ENDU ..... :D hehe :D ale nie to by som neurobila... ale tak potešte ma a píšte komenty :D

You are my star...9

16. prosince 2008 v 17:42 | Lucia |  You are my star
A je to tu znova:DTak, Janhe, ako vždy venované tebe. Musela som to už napísať, veď si to predsa chcela, ale no neviem či sa to bude páčiť, hádam hej. Inak je mi ľúto ten dnešok:( Fakt to bolo asi zlé, ale tak vieš...tak prepáč:( Miluji te:)



Postupne jej už chcel Gee rozopnúť nohavice, ale ona sa zrazu mykla. Zostal na ňu nechápavo pozerať.

Nebezpečné líbanky 9

15. prosince 2008 v 19:47 | Janhe |  Nebezpečné líbanky
Takže tento príbeh dnes venujem len jednej osobe a to osobe ktorá tento príbeh neuveriteľne prežíva čo ma teší lebo ten príbeh mal byť toho účelu :) Takže Pirátka, znova for you =)




,,Pán Iero, čo?!!" začal som mať nervy na všetkých doktorov. Nie a nie sa vykoktať z toho čo sa pacientovi stalo. Oni si myslia, že keď sa to budú snažiť povedať pomaly a súcitne tak tým ušetria bolesť blízkych. Pritom si málo uvedomujú, že práve takýmto oznamovaním spôsobia najbližším osobám ešte väčšie napätie a stres a tým aj väčšiu bolesť, ktoré už aj tak pocitujú pri čakaní počas viachodinovej operácie alebo pri čakaní na výsledky.
,,Bohužial, pán Iero upadol do kómy. Nech sme robili čo sme mohli nedalo sa zabrániť tomuto stavu. Krvácanie do mozgu prišlo príliš rýchlo a silno. Teraz ho prevezieme na izbu a napojíme ho na prístroje ktoré budú sledovať jeho telesné a psychické zmeny."

*** PO 2 ROKOCH ***

Za Frankiem som chodil každý deň a ak sa dalo bol som tam aj celé dni a noci.
2 roky, 2 neuveriteľné roky čakania na to, že sa môj snúbenec, moja jediná láska, môj celý život preberie.
Keď som jednoho dňa, hneď ráno ako som vstal, prišiel do nemocnice vošiel som do Frankieho izby a videl som ako sa nad ním skláňali doktori. Srdce mi poskočilo radosťou, ale keď som podišiel bližšie znova som ostal skleslí. Frankie bol stále rovnaký, stále ležal v rovnakej polohe, mal zavreté oči a bledú tvár. Okolo neho stále rovnako pípali prístroje ako na začiatku pred dvoma rokmi. Doktori sa na mňa pozreli a oznámili mi správu po ktorej sa mi chcelo zomrieť.
,,Pán Iero tu leží v kóme dva roky, teda už je minimálna pravdepodobnosť, že by sa prebral. Preto by sme Vás poprosili aby ste podpísal súhlas na odpojenie z prístrojov. Viete ležaním v umelom spánku takú dlhú dobu pacientovo telo čiastočne trpí a neradi by sme boli aby to bolo tak i nadalej."
,,Nie nesúhlasím." odpovedal som ostro a bez rozmýšlania.
,,Ako chcete pán Way, kedže pán Iero nemá rodičov ani súrodenca, pred operáciou podpísal dokument, že keby sa hocičo udialo s čím by sme nepočítali a nad čím by nemohol on sám rozhodovať tak máte splnomocnenie za neho rozhodovať vy osobne. Prosím, rozmýšlajte nad tým." otočili sa a odišli.
Nie toto nedokážem, nedokážem Frankieho zabiť. Veď- veď mali sme mať svadbu a spoločne si užívať života. Ako by som mohol jeho malé telíčko, jeho jemné vlásky a jeho veľké orieškovohnedé oči ktoré roznášali radosť len čo sa usmial alebo prehovoril, len čo sa na mňa pozrel, poslať preč, poslať mimo tohto sveta. Ale na druhú stranu nechcem aby trpel, chcem len aby sa mal lepšie. Vedel som čo treba urobiť a tak som sa postavil a išiel som za doktorom.
,,Pán doktor, u- u- udeľujem súhlas." teraz mi prestalo byť srdce.
,,Dobre pán Way, odpojíme ho o 18.00 večer a ak budete chcieť, môžme zariadiť aby ste mohol byť pri tom."
,,Nie, to by som nezvládol, dovidenia." podpísal som povolenie a odišiel som.
Naposledy som vošiel za Frankiem do izby. Pozeral som na neho asi pol hodiny, po tváry mi stekali slzy. Niekde som počul, že ľudia upadnutý do kómy vnímajú okolitý svet sluchom a vedia čo sa okolo nich deje len na to nedokážu zareagovať.
,,Prepáč." zašepkal som, vedel som, že ma bude počuť. Určite vedel a určite počul ako som mu každý deň počas dvoch rokov rozprával to čo sa dialo vonku a to čo sa dialo mne. Určite vnímal každý den tých dvoch rokov ako som sa o neho staral ako som zobral sestričke veci na umývanie jeho malého telíčka z ruky a umyl som ho sám. Nahol som sa k nemu a naposledy som ho pobozkal na jeho teplé pery.
Pohladil som ho po tvári a so slzamy v očiach som odišiel.
Po príchode do hotelovej izby ktorú som si už druhý rok platil som sa osprchoval a z baru som vytiahol flašu vodky. Potreboval som sa opiť. O necelých 20 minút bola už polovica flaše prázdna, lahol som si a plakal, stále som len plakal. Myslel som si, že alkohol môj smútok zaženie, ale mýlil som sa, on ho ešte zhoršil. Chcel som spať, ale nedalo sa mi stále som musel myslieť na neho, na Frankieho.
Vedel som čo musím urobiť. Vošiel som do kúpeľne, otvoril som zásuvku a v nej sa niečo zalesklo. Žiletku som zobral do ruky.
,,Frankie, láska, o chvílu sa stretneme a budeme naveky spolu tak ako sme si sľúbili." zakričal som do prázdneho bytu a žiletku som pevnejšie zovrel v ruke. Priložil som si ju k žilám na pravej ruke ,,Zbohom svet" a pritlačil som.
,,Niééééé." nejaký hlas na mňa zakričal, zlakol som sa a žiletka mi vypadla z ruky.
,,Frankie?" prudko som vstal a bežal som ku dverám. Nikto tam nebol. Prehladal som každú izbu bytu a usmieval som sa. Nevedel som ho nájsť. Určite je niekde schovaný a o chvílu na mňa vyskočí celí vysmiaty a štastný, že sa znovu vidíme. Zrazu som ho uvidel, stál tam pri okne a pozeral na mňa. Natiahol ku mne ruku.
,,FRANKIE." prudko som sa posadil a na čele som mal obrovské kropaje potu. Pozrel som na hodinky, bolo 17.45, zaspal som.
,,Ešte je čas" vystrašene som vykríkol a vybehol som z hotelovej izby a následne aj z hotela.
,,Musím to stihnúť." stále som si túto vetu opakoval. Naštartoval som auto a prudko som stupil na plyn. Jazdil som veľmi nebezpečne a rýchlo prehliadajúc všetky značky a semafori. Auto som odstavil tesne pred hlavným vchodom nemocnice nevšímajúc si vyčítavé a pohŕdavé pohľady ľudí a nadávky doktorov na toto konanie. Vybehol som z auta ktoré som ani nezamkol. Pozrel som na hodiny - 17.55
Pribehol som k výťahu a asi tisíckrát som zmačkol tlačidlo ktoré malo výťah privolať.
,,Ku*va." zanadával som, keď výťah nie a nie prísť na moje poschodie. V záchvate nervozity a stresu som bežal ku schodom. Vybehol som po nich na 3. poschodie kde ležal Frankie. Dvere jeho izby som otvoril v poslednej sekunde.
,,Niéééé, nerobte to, zastavte....."

Stanovačka...4

13. prosince 2008 v 16:59 | Lucia |  Stanovačka
Nezachytil som ho. Už som chcel začať panikáriť, keď som ho zrazu začul.
"Mikey!!" kričal odniekial zdola. Rýchlo som sa nahol a uvidel som ho. Spadol na malý výbežok skaly a zostal tam ležať.
"Nehýb sa!"kričal som naňho. Skutočne som sa oňho bál. Rýchlo som šiel k tej časti, kde som vyliezol a volal som chalanov aby rýchlo vyliezli, že Gee spadol a potrebuje pomoc.
Začali liezť hore a ja som zatial išiel pozrieť na Geeho, či tam ešte stále je. Ležal tam nehybne.
"Mikey, asi som si zlomil ruku" kričal na mňa hore.
"Neboj, o chvíľu ťa odtiaľ dostaneme" odpovedal som mu.
Bob už bol hore a ešte pomáhal ostatným vyliezť hore. O chvíľu tu už boli všetci a všetci sme sa nakláňali nad Geem. Rozmýšlali sme, ako ho odtiaľ dostať.
Nakoniec sa Bob rozhodol, že za ním po lane zlezie a vytiahneme ho.
"Je to nebezpečné" povedal na to Dave.
"Ale veď ho odtiaľ musíme nejako dostať"odpovedal mu Bob "ja tam idem"
Začal sa obviazávať lanom. Druhý koniec sme pre istotu uviazali o strom. Postupne sme ho začali spúštať dole k Geemu.
Bol tam.
"Je to tu dosť nebezpečné, dlho to nevydrží, tak si musíme pohnúť" povedal. Odviazal si lano a obmotal ho okolo Geeho, aby sme ho mohli vytiahnúť. Pomaly sme začali ťahať.
Šlo to celkom dobre. Nakoniec sme ho vytiahli. Odviazali a rýchlo sme to spustili Bobovi, aby sa náhodou čosi nestalo. Bob sa priviazal, ale v tom sa tá časť skaly pohla a začala sa pomaly lámať.
"Rýchlo ma vytiahnite!"zúfalo kričal Bob, keď videl, že to tam už dlho nebude. Rýchlo sme ho začali ťahať a skala sa ulomila. Videl pod sebou už len priepasť. Zúfalo na nás hľadel a my sme sa ho snažili vytiahnuť. Nakoniec sme ho teda vytiahli a zostali sme unavene ležať.
Gee trocha pišťal od bolesti, veď si zlomil ruku, ale môže byť rád, že sa mu nič iné nestalo. Skutočne som sa oňho bál. Neviem čo by som robil, keby náhodou padol a zomrel. Som rád, že sa nič také nestalo.
Museli sme mu urobiť niečo s tou rukou, vyzeral, že ho to fakt bolí, aj muselo. Utrhol som si rukáv z trička a vzal kúsok dreva, ktorý som našiel. Dave mi pomáhal nejako mu to zaviazať, ale Gee stále kňučal od bolesti. No musel to vydržať, nič iné mu aj tak nezostávalo.
Asi po 15 minútach sme všetci vstali a rozhodli sa, že pôjdeme späť dole a Gee musí ísť do nemocnice.
Lenže nemohli sme zliezť tú skalu, veď Gee mal zlomenú ruku obviazanú a s drevom(:D) a asi by to nezvládol. Rozhodli sme sa, že pôjdeme pozrieť, či sa niekde nedá zliezť normálne, bez použitia lán. Ale ako sme nakoniec zistili, jediná cesta dole bola zliezť po tej skale lanom.
Rozmýšlali sme ako to vymyslieť, Gee stále stonal od bolesti.
"Priviažeme ho k niekomu z nás"vyšlo nakoniec z Davea. Prekvapilo ma to, že on niečo takéto vymyslel, ale všetci sme stým súhlasili. Inú možnosť sme nemali.
Teraz sme už museli len rozhodnúť, kto pôjde s ním. Ja nemôžem, neuniesol by som ho.
Nakoniec sa rozhodol Bob, že on s ním pôjde.
Ja som šiel prvý, aby som im dole mohol pomôcť. Zliezol som a potom som sledoval ako oni dvaja pomaly zliezajú dole.
Už boli asi tak v polovici, keď sa zastavili. Pozeral som, čo robia a potom Bob zakričal.
"Zaseklo sa nám lano!" Pozeral som na nich zdola a zhora zas Dave. Nevedel som, čo robiť a kričal som na nich čo budeme robiť. Nakoniec som sa rozhodol, že vyleziem za nimi a to lano im uvoľním.
Začal som šplhať po tom ich konci lana, ktoré bolo spustené dole. Dosť ťažko sa mi liezlo, keďže sa už začalo pomaly stmievať a zle som videl na skaly, kde sa mám chytiť. Pomaly som liezol hore. Došplhal som konečne k nim a pomohol som im uvoľniť lano.
Lano bolo uvoľnené a tak som liezol znova dole. Už som naozaj poriadne nevidel na skaly a snažil som sa to zliezť rýchlo, aby potom aj ostatní videli. Dával som nohu na skulu, keď v tom sa mi šmyklo. Zostal som visieť jednou rukou na lane.
"Mikey, stalo sa niečo?"pýtal sa zhora Dave.
"Nie, len sa mi šmyklo, v pohode"odpovedal som.
Potom som sa znova chytil oboma rukami a snažil sa to doliezť.
Konečne som bol znova dole, zakričal som na chalanov, nech lezú ďalej.
Po chvíli tu bol už aj Bob a Gee a nakoniec zliezol aj Dave. Našťastie sa tu nikomu nič nestalo.

Bola už úplná tma a k našim stanom to bolo dosť ďaleko. Nemohli sme ísť po tme, lenže Gee potreboval ísť do nemocnice, no bude to musieť vydržať.
"Už je tma. Nemôžme ísť nikam, je to nebezpečné" povedal Dave. Mal pravdu, v noci sa tu túlajú všelijaké zvery a po tme by sme mohli niekam spadnúť, alebo by sa nám mohlo niečo stať.
"Ostaneme tu" povedal som. Aj tak nám nič iné nezostávalo.
Sadli sme si na zem a ticho sedeli. Gee ešte stále trocha stonal do bolesti, ale nemohol som mu nijak pomôcť. Už ale úplne vystriezvel.
Chudák Gee, ale tak je to aj jeho vina. Nemá liezť na skaly a tam sa opíjať, no ale nemôžem zato obviňovať len jeho. To bolo všetko kvôli tej našej noci a kvôli tomu, že som to urobil a nakoniec som z toho nebol nijak nadšený, narozdiel od Geeho. Je to predsa dosť hnusné spať so svojim bratom.

Celý čas, čo sa dialo to všetko na skalách som si ani raz nespomenul na tú našu noc. Už som nevedel čo si mám myslieť. Niesom gay, ale vtedy sa mi to asi páčilo. Nie asi, ale určite, veď inak prečo by som to teda robil? Bol som zmetený sám zo seba. Gee je môj brat, jasné, že ho mám rád, ale až tak? To fakt neviem. Lenže ani neviem čo mu mám povedať. Čo ak si nakoniec ublíži kvôli tomu, že ho odmietnem?
Musím to nejak vymyslieť, aby som mu moc neublížil.

Prebudil som sa na zemi, celý dolámaný. Dvihol som hlavu a pozeral som, či sú tu všetci. Ešte spali. Nechápem, ako som mohol spať celú noc na tej tvrdej zemi. Všetko ma bolí, ale určite bude aj ich, ha.
Pomaly a bolestivo som vstal a rozhliadol som sa naokolo. Všade len les a skaly. Začínal som byť hladný, tak som chytil batoh a našiel som čosi, čo som hneď zjedol.
O chvíľu sa už všetci začali pomaly budiť.
"Au" začul som od niekial a tak som sa otočil tým smerom.

Nebezpečné líbanky 8

13. prosince 2008 v 16:03 | Janhe |  Nebezpečné líbanky
Tak vážené dámy, dnes som Vám pripravila dlhšiu časť a myslím, že aj veľmi napínavú a taktiež romantickú. Užite si ju lebo už tých častí nebude veľa :) A chcem sa ospravedlniť, že vás ničím mojimi useknutiami ale viete chcem vás prinútiť aby ste to dalej čítali a trochu napätia neuškodí :D A Pirátka ako som videla tvoje komenty no neviem neviem, že ked dočítaš túto časť či nedostaneš stresový infarkt xD dúfam, že nie xD príjemné čítanie..a dávajte komenty lebo sa nedočkáte posledných častí :)


,,Vážený pán Way, nemám dobré správy." keď mi to doktor povedal bol veľmi nervózny a vyzeral dosť zamyslený, asi rozmýšlal ako mi tú správu má povedať.
,,No doktor hovorte, čo je s Frankiem?" naliehal som.
,,Pán Iero má mnohé pohmliaždeniny, rozbitú hlavu v ktorej rane ma infekciu vysokej intenzity a ..."
Ja som po ňom pozeral s vyvalenými očami a otvorenými ústami. Aké ,,a,, čo za ,,a,, to mu nestačí, že Frankie ma toľko úrazov a ešte ide dodať nejaké ,,a,,?
,,A?" spýtal som sa ho naliehavejšie, prísnejšie a už s trochu zvýšeným hlasom.
,,Viete, pán Iero má veľmi malú šancu k tomu aby začal znovu chodiť, už sme to aj jemu oznámili, je mi to moc ľúto." pozrel sa na mňa súcitným pohľadom, otočil sa a odišiel.
Ja som tam ešte stále stál ako prikovaný a nevedel som čo mám urobiť. Neudržal som sa na nohách a klesol som na kreslo nedaľeko mňa. Je mu to lúto? Jemu je to lúto ku.va. Tomu po.ebanému doktorovi je to len lúto, nie aby urobili všetko preto aby Frankie mohol chodiť ale jemu je to len sku.vene lúto. Postavil som sa a je.ol som päsťou do steny. Začala mi tiecť krv, ale bolo mi to jedno išiel som za Frankiem do izby. Pred dverami som sa ešte zastavil. Je mi jedno či sa budem musieť o moju lásku starať, nikdy ho neopustím a budem robiť všetko preto aby sa cítil dobre. Povedal som si pre seba a zhlboka som sa nadýchol. Zatlačil som klučku a vošiel do izby. Frankie tam ležal takmer celý obviazaný v obvezoch. Plakal.
,,Frankie?" ozval som sa potichučku ako keby som sa bál, že sa mu niečo stane.
,,Gee, prosím ťa choď preč, prosím, odíď." hovoril potichu a plačlivo.
,,Prosím? Frankie, nie ja ťa tu nenechám samého láska." oznámil som mu vydesene, nechápal som prečo to hovorí.
,,Gee odíď, ja nechcem aby si sa dalej trápil a zaoberal takým kryplom ako som ja."
,,Ale Frankie....."
,,Žiadny Frankiee, Gee chod preč, VYPADNI." už kričal.
,,Nenechám ťa tu, budem tu stále a nikam sa odtialto nepohnem." sklonil som hlavu.
Do izby vošli doktori a pichli Frankiemu upokojujúcu injekciu. Po chvíli zaspal. Stále som sedel na sedačke v blízkosti jeho postele a sledoval som ho ako sladko spí. Chápal som ho prečo tie veci hovoril, ale aj tak tie slová boleli, doslova ma bodali do srdca. Aj ja som po chvíli zaspal. Ked som sa prebudil Frankie ešte spal, tak som si zašiel do automatu pre kávu. Ked som sa vracal, už som išiel otvoriť dvere ale počul som plač a vzlyky. Otvoril som dvere a pozrel sa na Frankieho. Plakal. Podišiel som k nemu, chytil som ho za zdravú ruku, neuhol, tak som si k nemu opatrne lahol aby som mu neublížil a objal som ho.
,,Gee, prepáč mi to, bol som v šoku, bál som sa a bol som zúfaly. Nechcel som ti ublížiť, vieš, že som ťa vždy miloval a tak to bude až dokonca môjho života."
,,To je dobré Frankie? Ja ťa chápem." pochopil som ho a pobozkal som ho. Takto sme spoločne zaspali v objatí a zobudili sme sa až ráno. Doktori ráno priniesli Frankiemu raňajky a odišli, kedže Frankieho takmer všetko ešte bolelo, navrhol som, že ho nakŕmim a tak som aj učinil. Keď dojedol dvere izby sa rozleteli a dno vtrhlo asi 15 osôb. Novinári, redaktori a kameramani. Začali sa k nám tlačiť a pokladať mi otázky typu ako som sa cítil keď Frankie bol zasypaný a ja som mu nedokázal pomôcť a ako sa cítim teraz. Pchali mi pred ústa diktafóny, mikrofóny, natáčali ma a oslepovali ma blesky fotoaparátov. Nedokázal som nič povedať, nechcel som a pomaly vo mne začala narastať zlosť. Keď videli, že sa nemám k slovu, presunuli sa k Frankiemu a začali naňho sypať otázky.
,,Nie, nie nechajte ma prosím, Géé, pomoc." plačlivo prosil, krčil sa v bolestiach a kryl sa pred tým dotieravými novinárskymi hmyzmi. Plakal a chcel aby som mu pomohol a to mi stačilo k tomu aby môj hnev ktorí som v sebe držal konečne vypustil na povrch. Môjho Frankieho nebude nikto obťažovať a už vôbec nie keď je v takomto stave. Nasrato som vyskočil a každého som odsúval čo najdalej od Frankieho a nadával som im. Oni si nedali povedať a ešte to ako som si bránil Frankieho a ako som ich odsúval začali natáčať a zapisovať a najhoršie si ešte viac dovolili sa ma znovu pýtať otázky, že prečo som taký nervózny atď. Keď už som si myslel, že ich tam asi povraždím do izby vbehla nemocničná ochranka a o necelú minútu bol na izbe klud. Frankie plakal, objal som ho a lahol som si vedla neho. V objatí sme ležali asi hodinu, pokiaľ sa Frankie ukľudnil.
,,Gee?" pozrel sa na mňa s ešte opuchnutými a červenými očami od plaču.
,,Áno láska?." ako mi chýbalo moje meno vyslovované ním, jeho perami.
,,Čo sa tam vlastne stalo?" chcel vedieť. Uvedomil som si, že jemu ešte nikto nič nevysvetlil, že Frankie absolútne netušil prečo je všade taký zhon, prečo som taký vystrašený a prečo on už nebude nikdy chodiť.
Pomaly som mu všetko vyrozprával. Všetko od toho okamihu čo sme sa v Severnej veži rozdelili. Opísal som mu každé moje konanie, kadžý môj pocit od začiatku pekla až po teraz. On stále na mňa iba bez žmurknutia hľadel, v očiach mal hrôzu a strach.
,,Prepáč." ospravedlnil som sa mu.
,,Za čo Gee?" teraz po mne hladel on nechápavo. Tvár som si zakryl do dlaní. Frankie ma pohladil zdravou rukou a ja som sa mu pozrel do očí a pobozkal som ho, potreboval som ho cítiť.
,,Prepáč, prepáč mi za to, že som ťa opustil, že som ťa tam nechal samého. Dohodli sme sa, že všetko budeme zdielať spolu, všetko zlé i všetko dobré. A ja som to porušil. Som zbabelec, kôli tomu, že som sa bál pozrieť sa z výšky si musel trpieť všetko sám, nemohol som ťa chrániť a pomáhať ti. Prepáč láska, prosím odpusti mi to. Ale prisahám, že ja si to v živote neodpustím." tak strašne som sa na seba hneval, ako ma môže Frankie milovať, takého zbabelca ako som ja. Vôbec si ho nezaslúžim.
,,Gee nemám ti čo odpúšťať, naopak som rád, že si so mnou nebol, že si bol vonku kde bolo trochu väčšie bezpečie. Neodpustil by som si keby si kôli mne a kôli tomu, že ja som si chcel pofotiť výhlad na NewYork zomrel alebo by sa ti niečo stalo." bože on je tak dokonalí a tá dokonalosť ma miluje, nechápem to.
,,Milujem ťa." povedal som mu to čo mu chcem hovoriť až do smrti.
,,Aj ja ťa milujem Gee." povedal a pobozkal ma. Teraz je tá pravá chvíla. Pomyslel som si a v nohaviciach som nahmatal malú krabičku ktorú som cez to všetko tak moc strážil. Frankie sa na mňa skúmavo pozeral. Vytiahol som krabičku a otvoril ju. V nej sa niečo zablištalo. Vedel som, že mužom sa zásnubné prstene nedávajú. Ale ja som chcel aby každý videl, že tento dokonalý človek už niekomu patrí, že patrí mne. Chcem aby naša láska bola spečatená aj takýmto spôsobom. A chcel som aby Frankie vedel, že vždy a za každých okolností budem stáť pri ňom, že sa budem oňho starať ako najviac a najlepšie budem vedieť. Klakol som si pri jeho postel.
,,Frankie, vezmeš si ma?" vysypal som zo seba. Frankie na mňa hladel s otvorenými ústami a vyvalenými očami.
,,Gee, ja- ja, áno samozrejme, že si ťa vezmem a ani nevieš ako rád, láska moja." prsteň som mu navliekol na prst. Prsteň nebol s očkom, také patria ženám ale ja som Frankiemu kúpil strieborný podobný obrúčke čo bude mať po našej svatbe. Znova sme sa objali ale len tak jemne. Bozkávali sme sa a usmievali sme sa na seba. Konečne úsmevy, úsmevy ktoré na sebe tak milujeme. Ale v tom sa niečo udialo. Frankie sa strhol, oči mal otvorené a ani nežmurkol. V nich sa mu odrážala ukrutná bolesť a strach.
,,Frankie, čo je, čo sa deje? DOKTOR POMOC!" Frankie stále kričal od bolesti a aj cez svoje zranenia sa prudko hýbal. Ja som sa ho snažil upokojiť, spanikáril som nevedel som čo sa deje, veď už bol predsa v poriadku tak čo sa to ku*va zas deje. Bože to nás nenecháš ani chvílu byť spolu a štastných?
Doktori vbehli do izby a začali s Frankiem niečo robiť. Jedna sesrička ma zobrala a vyviedla na chodbu.
Keď sa išla vrátiť späť ešte som ju zastavil, potreboval som vedieť čo sa stalo a kedže v izbe kde bol Frankie bolo veľa doktorov a sestričiek, dovolil som si túto sestričku zastaviť.
,,Čo sa stalo Frankiemu, čo je s ním?" prosil som ju zas s plačom na krajíčku. Toľko som už preplakal, že nechápem kde sa vo mne všetky tie slzy berú.
,,Pán Iero má krvácanie do mozgu, musia ho odviesť na operačnú sálu. Dúfajme, že nebude neskoro." otočila sa a keď išla otvoriť dvere, tie sa rozleteli a Frankieho už viezli na operačku. Bezradne som stál a čakal, veď ani nič iné mi nezostávalo.

*** Po 5 hodinách ***

Zo sály vyšiel jeden z doktorov, viditeľne vyčerpaný a unavený. Pristúpil ku mne.
,,Vážený pán Way, pán Iero...."

I have a pain...5

12. prosince 2008 v 21:27 | Lucia |  I have a pain
Tak je to tu zas...Priznám sa, že som sa trocha zasekla, ale už mi to pomaly celkom zas ide:D Dúfam, že sa vám to bude páčiť a tak len čítajte a potešia ma aj nejaké tie komentíky:)



Dobré ránko Frankie. Dúfam, že si sa dobre vyspal. Ak budeš mať čas, počkám na teba v tom bare kde sme sa stretli, okolo piatej. Budem sa na teba tešiť. Pa Gee

Dočítal som to a strašne som sa potešil, že ho zas uvidím.
Potom som si ale spomenul, že musím ísť domov. Mama nevie kde som. Rýchlo som sa obliekol a šiel som domov. Mama našťastie nebola doma. Osprchoval som sa a potom som stále myslel na Gerarda, aký je úžasný, je úplne dokonalý.

Nebezpečné líbanky 7

11. prosince 2008 v 20:37 | Janhe |  Nebezpečné líbanky
No ahojte, tak mám pre Vás dalšiu časť, je krátka ale sľubujem, že dalšie teda už pomaly posledné časti budú aspom o niečo dlhšie :-))) Všetky časti tohot príbehu venujem sebe, pretože je to môj najoblúbenejší príbeh mojej tvorby xD Ale nie, samozrejme ho venujem mojej láske °°°°°Lusy°° a aj vynikajúcim čitateľkám a navštevovateľkám nášho blogu, ktoré ako verím už netrpezlivo čakajú na dalšie časti tohot príbehu a to °°Pirátke°° ( za čo jej veľmi ďakujem, aj za to, že navštevuje aj môj druhý blog a necháva komentáre) a °°Sebi°° ( ktorej taktiež dakujem za návštevnosť a komenty, ktoré ma neuveriteľne tešia). Dosť bolo ale rozkecávania, prajem krásne a dojemné čítanie. xD hahaha ale prepáčte za usekávanie ale ja to milujem keď vás môžem nechať v napätí xDDD sorrač :D yeaaah ideme na to :D


,,Poznáte toho človeka pane?"
,,Viete ho s určitosťou identifikovať?" pýtali sa ma záchranári, no ja som ich nevnímal a plakal som klačúc pri Frankieho tele. Záchranári si asi uvedomili, že zo mňa nič nedostanú a, že už niesom dalej schopný pátrať ako dobrovoľník. Dali ma odviesť k najbližšej sanitke, no ja som sa bránil, chcel som ostať pri Frankiem.
,,Nechajte ma, pustite ma, ja tu chcem zostať." kričal som a trhal som sa im z rúk. No oni sa nevzdávali a začali ma ťahať. Strašne som plakal, ale aj cez slzy som si niečo všimol. Niečo čo zmenilo moju beznádej na málú nádej.
,,To nieje Frankiee." zakričal som a srdce mi poskočilo radosťou. Bol som rád, aj keď človek čo ležal kúsok odomňa a oktorom som si myslel, že je Frankie, bol mŕtvy, musel som sa radovať, ale na vonok som to nedával najavo.
,,To nie je Frankie, moja láska mala hnedé tenisky a táto osoba ich má modré." toto zistenie mi dodalo toľko energie aby som začal znovu pátrať po mojej láske.

°°°°
Dva dni, dva dni sa tu snažil niekoho objaviť, vykrikoval som a nič. Nikto sa neozval, bolo to strašidelné, v tých troskách bolo hrobové, strašidelné ticho. Pomaly som začal strácať nádej - HOPE - áno HOPE, to je presne to čo ma Frankie vytetované na svojej hrudi, nesmiem to vzdať, musím tu byť dokedy ho nenájdem.
,,Podte sem niekto, našiel som človeka." začul som a okamžite som pribehol k človekovi čo kričal.
,,Zavolali ste už záchranárov?" spýtal som sa v prvom rade.
,,Áno o chvílu by sem mali doraziť." odpovedal ešte trochu roztrasene.
,,Poďte, pomôžte mi dať nabok kamene." nabádal som ho aby mi aspom trochu pomohol k záchrane človeka. Tomu čo som uvidel potom ako som do šachty zasvietil baterkou, som nedokázal uveriť, chvílu som tam zostal len hľadieť, ale potrásol som hlavou a okamžite sa spamätal.
,,Frankie láska." vykríkol som. Bože Frankie sa nehýbal. Práve dobehli záchranári a ja som im uhol aby som nebránil v záchrane Frankieho. Poďakoval som chlapovi, že Frankieho našiel a dalej som netrpezlivo čakal kým ho vytiehnu. Keď som sa konečne dočkal položili Frankieho na zem, stále ležal a nehýbal sa.
,,Rýchlo prístroje, ešte žije." zakričal jeden zo záchranárov.
,,Je v bezvedomí a je dehydrovaný." povedal druhý a už začal pripravovať vodu na pitie. Frankiemu pichli nejakú injekciu a začali ho jemne fackovať aby sa prebral. Ja som nevedel čo robiť, stále som pobehoval okolo záchranárov sklánajúcich sa nad Frankiem. Zrazu som počul hlboký nádych a kašlanie.
,,Frankie." vykríkol som od radosti a vrhol som sa na Frankieho.
,,Láska, ty žiješ, žiješ, bože ako som sa bál." plakal som od dojatia a štastia stále pevne obíjmajúch Frankieho. Záchranári ma od neho odtrhli a dali mu napiť.
,,Ako sa cítite?" spýtali sa Franka.
,,Nie dobre, nič si necítim, ale zároveň sa cítim hrozne dolámane." odpovedal Frankie slabým a trasúcim sa hláskom. Hlasom ktorý som tak neuveriteľne túžil znovu počuť, hlasom ktorý som zbožnoval, miloval.
,,Gee." znova sa ozval a roztiahol iba jednu ruku, tú ktorú mal v poriadku, ale ja som pochopil, že sa dožadoval dalšieho objatia, tak som ho objal a pobozkal. Bol to nádherný pocit.
Vtedy dobehli záchranári s nosítkami, položili nanich Frankieho a niesli ho k najbližšej sanitke, ktorá ho ma doviesť do nemocnice. Ja som išiel samozrejme s nimi.

°°°°
Sedel som v čakárni, už asi 2 hodiny, keď vyšiel doktor. Netrpezlivo som vstal a zasypal som doktora otázkami typu ako sa má Frankie a ako na tom je so zdravotným stavom.
,,Vážený pán Way, nemám dobré správy......."

Maybe once...2

11. prosince 2008 v 18:14 | Lucia |  Maybe once
Konečne po dlhom čase ďalšia časť. Snažila som sa to nejak spísať, tak dúfam, že sa bude páčiť:) A komentujte!



"Čo je s Frankiem?"zúfalo som sa spýtal sestričky.
Súcitne sa na mňa pozrela a začala hovoriť.

You are my star...8

10. prosince 2008 v 19:58 | Lucia |  You are my star
Tak Janhe,máš to tu zas:D Dúfam, že si to rýchlo prečítaš a dáš koment. No tu som ti dala trocha akšn a potom...veď uvidíš:D Myslím, že sa ti to bude páčiť ale zas som to tak usekla...odpusť:D Luubim:)


"Zabijem vás" vykrikoval napitým hlasom a ledva stál na nohách.
Obaja naňho hľadeli so strachom v očiach. Dobre bol napitý, ale tak mohol by im niečo urobiť. Obaja rozmýšlali, čo robiť. Gee sa bál o Janhe a ona zas oňho. Stále stáli na mieste a ani sa nehli, len sa k sebe so strachom tisli. Gee držal Janhe čo najďalej od neho aby jej náhodou neublížil, vypadal tak ochranársky.