I have a pain...5

12. prosince 2008 v 21:27 | Lucia |  I have a pain
Tak je to tu zas...Priznám sa, že som sa trocha zasekla, ale už mi to pomaly celkom zas ide:D Dúfam, že sa vám to bude páčiť a tak len čítajte a potešia ma aj nejaké tie komentíky:)



Dobré ránko Frankie. Dúfam, že si sa dobre vyspal. Ak budeš mať čas, počkám na teba v tom bare kde sme sa stretli, okolo piatej. Budem sa na teba tešiť. Pa Gee

Dočítal som to a strašne som sa potešil, že ho zas uvidím.
Potom som si ale spomenul, že musím ísť domov. Mama nevie kde som. Rýchlo som sa obliekol a šiel som domov. Mama našťastie nebola doma. Osprchoval som sa a potom som stále myslel na Gerarda, aký je úžasný, je úplne dokonalý.

Bolo už pol piatej keď som vychádzal z domu. Asi pol hodinu som sa obliekal a stál pred zrkadlom, aby som vypadal čo najlepšie.
Okolo piatej som už dorazil do toho baru. Rozhliadol som sa, ale Gerarda som nikde nevidel. ´Asi bude chvíľu meškať´ povedal som si. Objednal som si pitie a sadol si k jednému stolu. Stále som sa obzeral k dverám a dúfal, že čoskoro ho tam už uvidím.
Prešlo 10 minút a stále nič. Dobre, čakal som ďalej, veď tých pár minút je nič.
Pol hodina, hodina, dve hodiny prešli a ja som stále sedel na tom istom mieste a pozeral k dverám, či už príde. Už mi došlo, že prešli dve hodiny a on sa už asi neukáže. Bol som dosť sklamaný a nevedel som čo si mám myslieť. Veď mi nechal lístok a teší sa na mňa, hovoril som si stále. Nevedel som pochopiť prečo neprišiel Čo ak sa mu niečo stalo? Napadlo ma neskôr. Dúfam, že nie a keby áno, tak sa to nemám odkiaľ dozvedieť.
Vstal som a vyšiel som z baru. Bál som sa o Geeho, neveril by som tomu, že by na mňa náhodou zabudol. Tak som šiel k nemu domov. Možno ho tam nájdem a on mi to všetko vysvetlí. Kráčal som po ulici so sklonenou hlavou a stále som mal v hlave myšlienky len na jednu jedinú osobu-Geeho.
Zrazu som ucítil veľký náraz.



Gerard:

Nakoniec sme sa teda spolu vyspali. Nechcel som ho prehovárať, ale on nakoniec teda súhlasil.
Videl som na ňom, že sa bojí, ale chcel to urobiť. Najskôr to začalo pri bozkoch, chcel som, aby sa cítil skvele, keďže to bolo preňho prvý krát.

Po celom tom našom akte(:D) som si lahol celý spotený a o chvíľu som zaspal.

Ráno som sa zobudil skoro a keď som pozrel vedľa seba, on ešte sladko spal. Bol taký zlatý, ako si tam tak odfukoval:D.
Musel som ísť do práce, vzal som si veci, osprchoval som sa a šiel som preč. No ešte pred tým som mu napísal odkaz. Položil som ho na stolík pri postel a odišiel som.
V práci som myslel celý deň len naňho. Chcel som ho znova vidieť.
Neviem, ale čo to so mnou je. Toto sa mi ešte nikdy nestalo. Myslím, že som sa doňho asi zamiloval. Nechcel som sa zamilovať, bavilo ma si užívať vždy s niekym iným, ale teraz, keď je tu Frankie, chcem byť len s ním. Nechcem mať už nikoho iného, len jeho. Chcem ho vidieť stále. Sledovať každý jeho pohyb, každý úsmev, chcem neustále cítiť jeho vôňu a mať ho stále pri sebe.
Stále by som bozkával tie jeho nádherné malé pery s piercingom.
Veď on je úplne úžasný, dokonalý chlapec. Síce má ešte len 17, ale to je tak akurát.
"Gerard!" vyrušil ma nieči hlas z premýšľania. Zdvihol som pohľad a vo dverách stála Mary, moja sekretárka.
"Áno?"spýtal som sa jej keď tam stále stála a hľadela na mňa.
"O päť minút začína porada. Mal by ste sa pripraviť" povedala a odišla z mojej kancelárie.
No jasné, skoro som nato zabudol. Máme poradu, musím sa pripraviť.
Začal som prehrabávať veci, hľadal som moje dokumenty, ktoré som mal pripravené. Potom som ich našiel a šiel som na poradu.

Porada skončila. Znova som sedel v mojej kancelárii a rozmýšlal nad Frankom. Nevedel som sa dočkať, kedy ho znova uvidím. Už o chvíľu som mal končiť. Tešil som sa, neuveriteľne.
V tom ma ale znova vyrušila Mary.

Zdvihol som pohľad na Mary a čakal som, čo mi prišla oznámiť.
"Bol tu šéf a vravel, že musíte urobiť tie podklady na predaj už dnes večer. Vraj ich súrne potrebuje." dopovedala a čakala na moju odpoveď.
"Už dnes?! Ale veď to už nestíham, o chvíľu mi končí pracovná doba" odpovedal som jej s trocha zvýšeným hlasom.
"No ale že tu máte zostať nadčas" povedala trocha nesmelo. Asi ju vystrašil môj nahnevaný tón. Ale tak ja sa celý deň teším na môjho Frankieho a nakoniec tu budem musieť zostať až do noci. Tak toto nie.
"A kde je?" spýtal som sa jej. To pôjdem za ním prediskutovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 chcemicalbarbie chcemicalbarbie | Web | 15. prosince 2008 v 17:49 | Reagovat

No to som zvedavá čo sa stane Frankiemu,,, Chudáčik pár minút ho nezabije a dve hodiny nakoniec.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama