I have a pain...6

27. prosince 2008 v 16:02 | Lucia |  I have a pain
Tak mám tu ďalšiu časť tohto príbehu. Chcela by som ho aj venovať:) Tak hlavne ho venujem mojej Janhe a aj chemicalbarbie, ktorá číta všetky tieto moje príbehy a necháva mi komentáre, za čo som jej veľmi vďačná:D
Ale venujem ho aj všetkým ostatným, ktorí to budú čítať (ak si to niekto ešte prečíta:D). Dobre, koniec venovaní, tak prajem pekné čítanie a nezabudnite komentovať:)

"Práve odišiel. Niekam sa ponáhľal" povedala mi.
"Ahá...no dobre" povedal som smutným tónom a ona odišla. Tak mi to teda nevyšlo a ja tu musím zostať.
Mal by som Frankiemu nejak oznámiť, že neprídem. Ale veď ja nemám jeho telefón. Ako mu to poviem?
Nemal som žiadnu šancu a tak som sa radšej pustil do práce, aby som nemusel stále myslieť nato, že som už mohol byť s ním, ale musím tu trčať až dokým to nespravím.
V práci som skončil asi po troch hodinách, keď som konečne dokončil to, čo som mal urobiť. Položil som to na stôl v šéfovej kancelárii, v ktorej práve nikto nebol. Bolo mi to jedno, nechal som to tam a šiel som znova do svojej aby som si vzal svoje veci a mohol som ísť konečne domov.
Kráčal som po ulici smerom domov a stále som rozmýšlal nad Frankom. Myslel som nato, či tam na mňa čakal a dúfam, že sa nenahneval keď som neprišiel. Bolo už dosť hodín a on tam už určite nebol, no ja som stále rozmýšlal, či by som sa tam nemal ísť pozrieť, veď čo ak tam na mňa ešte čaká.

No po chvíli som to zamietol. Určite by tam na mňa nečakal tak dlho.
Tak som šiel teda rovno domov. Kúsok pred mojim domom som uvidel kopu ľudí, ako obklopujú jedno miesto. Rozhodol som sa, že sa tam pôjdem pozrieť.
Začal som sa predierať pomedzi dav, aby som videl na čo tam tak pozerajú.
Konečne som sa dostal cez tých ľudí a uvidel som načo to tam tak pozerajú. Nejaký chlap sa nad niekym skláňal. Nevidel som ani jednému do tváre. Chvíľu som tam tak stál a čakal, kým niečo zistím. Chcel som už ísť domov, no nakoniec ten chlap vstal a ja som konečne uvidel oboch. Zrazu som pozrel na tú ležiacu postavu. Zlakol som sa a rýchlo k tej postave skočil.



Frank:

Prebral som sa, keď som začínal cítiť, ako ma niekto fackuje a kričí moje meno.
Ten hlas som už celkom dobre poznal. Pomaly som otvoril oči a uvidel som ho. Tie jeho nádherné oči, ktoré boli teraz dosť vystrašené na mňa zúfalo hľadeli.
"Gee..."povedal som tichým hlasom, keď som ho videl.
"Frankie!"skríkol od radosti keď uvidel že vnímam.
Obzrel som sa a uvidel som ako sme obklopení veľkým davom. Všetcia na mňa pozerali. Ja som ešte chvíľu ležal a potom som si sadol. Hlava ma strašne bolela a keď som nakoniec zistil, čo sa mi stalo, chcel som sa strašne smiať. Gee sa na tom tiež dobre zabával.
Narazil som do lampy, ktorá stála predo mnou. Jaksi som ju asi nezaregistroval a tak som do nej narazil a odpadol som.
Ach to som ja ale dement...naraziť do lampy, to sa mi ešte nestalo(:D).
Gee mi potom pomohol vstať a vzal ma ku sebe domov. Sadol som si uňho a potom som si spomenul na to, že on neprišiel do toho baru a zaujímalo ma prečo.
"Gee, kde si bol? Ja som ťa čakal v tom bare" povedal som mu a čakal som na jeho odpoveď. Dúfam, že bude mať aspoň dobrú výhovorku.
"Prepáč Frankie, ale musel som zostať v práci dlhšie. Chcel som ti zavolať, ale nemám tvoje číslo" povedal a vypadal fakt smutne. Bolo mu to naozaj ľúto. Nahol sa ku mne a dal mi jemnú pusu.
Nedokázal som sa naňho hnevať a tak som mu potom dal pusu aj ja, aby pochopil, že sa nehnevám. Na tvári sa mu hneď vyčaril nádherný úsmev.
Chvíľu sme tam len tak spolu sedeli a hľadeli na seba. No potom som si spomenul, že by som mal ísť domov. Bolo už dosť hodín. Mama bude určite už doma a nevidela ma 2 dni.
"Gee ja už musím ísť" povedal som mu so smútkom. Bolo mi s ním fakt skvele, lenže každý máme svoj život a nemôžme byť stále spolu. Mám ho rád, ale myslím, že on tiež nemá stále čas len na mňa. Tak som len vstal a šiel som ku vchodovým dverám.
"Počkaj" povedal a už som cítil jeho ruku na mne. Chytil ma a otočil si ma smerom k sebe. "To mi nedáš ani pusu na rozlúčku" povedal s úsmevom a už sa ku mne nakláňal. Dali sme si dlhú pusu a potom som už fakt musel ísť.
"Ahoj Gee" pozdravil som ho ešte a chytil som klučku na dverách.
"Kedy sa zas uvidíme?" povedal a ja som sa znova k nemu otočil.
"Neviem" len som mu povedal. On vyzeral dosť nechápavo.
"Tak mi daj aspoň svoje číslo, aby sme sa mohli niekedy dohodnúť a niekedy príď sem, veď vieš kde bývam" povedal s úsmevom a čakal ešte na moje telefónne číslo. Napísal som mu ho na papierik a už som konečne opustil jeho byt. Vyšiel som von a namieril som si to rovno domov.

Otvoril som dvere nášho bytu a hneď na mňa vyletela mama.


Gerard:

Tá postava bol Frankie. Rýchlo som si k nemu kľakol a začal som ho fackovať a kričať jeho meno, aby sa prebral.
"Gee" začul som ako povedal tichým hlasom.
"Frankie" skríkol som od radosti, keď som zistil že vníma a nič mu nie je.
Potom sa posadil a chvíľu ešte tak sedel. Nevedel čo sa mu stalo a keď som mu povedal, že narazil do lampy, začali sme sa na tom obaja zabávať. To by som teda nečakal, že narazí do lampy a zostane tam omráčený ležať na chodníku. Som rád, že som sa tam šiel pozrieť a mohol som mu pomôcť. Zobral som ho potom ku mne domov.
Sedel na gauči a potom sa ma spýtal, prečo som neprišiel do toho baru. Bolo mi fakt ľúto, že som neprišiel ale nemohol som. Povedal som mu dôvod a dúfal som, že sa nebude hnevať. Dal som mu ešte aj pusu, že možno to pomôže. Nič mi nepovedal, len mi dal tiež pusu a tým mi dal najavo, že sa nehnevá. Bol som teda rád, že je taký milý a chápavý.
Po chvíli, ale povedal, že musí odísť. Chcel len tak odísť a ani sa so mnou nerozlúčiť, len obyčajným ahoj, to som nemohol len tak nechať. Pekne som si vypýtal pusu a tak sme sa aj pobozkali na rozlúčku. Už znova chcel odísť, ale ja som chcel ešte vedieť, kedy sa uvidíme.
Nakoniec som si vypýtal jeho číslo, aby som mu mohol zavolať a mohli sme sa zas niekedy stretnúť a nechal som ho konečne odísť, aj keď mi tu bude chýbať.
Odišiel a ja som tu zostal zas sám. Lahol som si na gauč a pozeral na telku. Nič dobré tam nedávali, tak som sa rozhodol, že pôjdem von, skočím si do toho baru a niečo tam popijem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ChcemicalBarbie-SBčko ChcemicalBarbie-SBčko | Web | 27. prosince 2008 v 16:23 | Reagovat

OO ďakujem za venovanie:):) mooc ďakujem, čítam ich všetky šak sú dobré hehe :D:D Ja som závislák.. :D úplne  super časť, že narazil do lampy to som nečakala teda :D:D :D Musela som sa na tom zasmiať lebo keď si predstavým Frankieho ako kráča po ulici a narazí do lampy zrazu odpadne no :D:D Huste..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama