Life - part 1

2. prosince 2008 v 11:17 | Janhe |  Life
Další otrasný deň v škole som prežil celkom dobre. Pár výsmechov to sa ešte dá prežiť. Inokedy mi ubližujú nielen slovne. Spolužiaci a nielen oni si každý deň so mňa robia terč výsmechu. Profáci sa robia, že to nevidia lebo aj podla nich som divný. Ako inak, Gerard Way divný a uzavretý chlapec, feťák a homosexuál. Neznášam každého z toho našeho školského ,,ústavu,, ešteže som tu už posledný školský rok. Najhoršie 4 roky môjho života. Ale nemôžem im to v podstate ani zazlievať. Všetky reči o mne boli odôvodnené. Divný som bol preto, že sa obliekam svojsky a nie podľa módy ako ostatný. Stále chodím v čiernom, pretože táto farba ma ukľudnuje, vystihuje tmu ktorú tak milujem a preto som aj uzavretý a čo najlepšie viem sa stránim ľudom, nerozprávam sa s nimi, najradšej som sám, sám vo svojom byte do ktorého som sa nasťahoval po hádke s rodinou. Kúpili mi byt, dali mi nejaké peniaze a dalej sa životom musím predierať sám. Ale mne to takto vyhovuje. Mojim životom je hudba a kreslenie. Veľa krát som uvažoval o samovražde, veď načo budem žiť keď nemám pre koho. Čo je to za život bez lásky. Nikdy som nebol zamilovaný, v láske mám proste smolu. Som gay a zatial som nespoznal nikoho s rovnakou orientáciou a nikoho kto by mi ukázal aký je život zamilovaných prekrásny. Zabiť som sa nedokázal, pretože som zbabelý a tak som upadol do závislostí. Do závislostí na cigaretách, alkohole a občas si dám aj nejakú drogu ale málokedy, som hlavne alkoholik a fajčiar.
Po príchode do môjho malého bytíku som vytiahol flašu vodky, zapálil som si cigaretu a šiel do izby kde mám skicák a ceruzky. Začal som kresliť a ani neviem ako nakreslil som chlapca, mladého chlapca ležiaceho na ceste. Vyzeral byť mŕtvy, bol asi v mojom veku, ale bol prekrásny. To čo som nakreslil ma vydesilo, radšej som schoval výkres do dosiek a dopil som vodku. Keď som sa cítil opitý lahol som si a po chvíli zaspal.

***

Dnes v škole som mal trochu štastie, nikto si môjho príchodu do triedy nevšimol, tak som nenápadne okolo nich prešiel k svojej lavici sídliacej v úplnom rohu triedy pri okne, kde som mal od každého svätý pokoj.
Pochytilo ma silné nutkanie dať si dávku heráku tak som šiel na školské wc a zavrel som sa v kabínke. Striekačku som už mal z domu prichistanú tak som si ju pichol. Prešlo mnou teplo ktoré ma tak isto ako alkohol oslobodí od celého kolobehu tohto skur*eného života. Zbožnujem tento hrejivý pocit, toto omámenie, tento útek z reality. Vyšiel som z kabínky a pozrel sa sám na seba do zrkadla. Čierne vlasy, ktoré som si už dobré 3 dni neumyl, zelené oči ktoré momentálne za celý čas, čo som sa na seba do zrkadla pozeral ani raz nežmurkli, bledá pokožka a vpadlé líca. Tak to som ja Gerard Way, teraz už chápem prečo ma nikto nemá rád a nikomu sa nepáčim. Pravda je, že ani ja nemám rád svoj výzor, ale meniť ho určite nebudem.
Keď som sa vrátil do triedy a chcel som si sadnúť na svoje miesto, zakopol som a spadol. Niekto ma potkol. Vstal som a ani som sa nepozrel kto to bol, už som bol zvyknutý a keby som sa pozrel bolo by to možno ešte horšie. Za sebou som počul výbuchy smiechu, ale moje otupené myslenie to teraz nejako moc nevnímalo.
,,Hej Way, už si si dal svoju dávku??" zakričal niekto na mňa ale ja som si to nevšímal, ešte stále vo mne prúdilo to hrejivé teplo.
,,No pozrimeže, pán si myslí, že keď nás bude ignorovať, my sa mu prestaneme smiať." výbuch smiechu.
,,Čo ty buznička, teraz si na mňa zavoláš nejakého pritepleného kamarádička aby si ma podal?" dalšie výbuchy smiechu.
Tak toto už bolo na mňa moc, ale práve keď som mu chcel čosi na to povedať vošla do triedy profka a ja som prestal byť stredobodom pozornosti.
Školu som prežil vďaka ešte viacerým cigaretkám.
Nastúpil som do svojho auta, teda ak sa to dá nazvať autom, lebo táto hrdzavá haraburda by už patrila do šrotu. Ale zas na druhú stranu som rád aj takejto haraburde ktorej ledva fungujú brzdy. K domu to mám trocha dalej tak aspom nemusím chodiť peši. Rádio fungovalo tak som si pustil aspom hudbu. Práve hrala romantická pieseň, tak som si predstavoval aké krásne je to byť zamilovaný. Bola hustá premávka, musel som ísť pomaly, ľudia prebehovali cez cestu. Inokedy mi trvá normálnym tempom auta cesta domov 10 minút. Ale takýmto tempom idem 15 minúť a som ešte len na začiatku cesty. Znova som sa zamyslel nad pesničkou, keď som zrazu do niečoho narazil.
,,Preboha." zostal som ako prikovaný a v duchu som ďakoval, že som nešiel príliš rýchlo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Aká si veková kategória???

0-10
11-14
15-17
18-21
22+

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama