Life - part 2 (End)

4. prosince 2008 v 9:28 | Janhe |  Life
Spamätal som sa a rýchlo som vystúpil. Okolo toho človeka sa zhŕkli ľudia. Vošiel som do davu a zarazil som sa. Bol to on, na zemi ležal ten istý chlapec čo som ho nakreslil včera večer. Rýchlo som sa k nemu sklonil a nadvihol mu hlavu rukami. Otvoril oči, nikdy som nevidel prekrásnejšie oči, veľké orieškovo - hnedé oči ktoré sa mi vpíjali do pohladu a do ktorých by som sa vedel pozerať do konca života.
,,Si v poriadku, bolí ťa niečo?" pýtal som sa ustráchane. Niekto z davu zakričal, že už volal sanitku.
,,Cítim sa krásne, kde som v nebi?" usmieval sa na mňa.
,,Si anjel, áno musíš byť anjel, žiadny človek nemôže byť krásnejší a s krásnejšími očami bol by to hriech." povedal mi, chudáčik, musel sa riadne uderiť ked hovorí takéto nezmysli a ešte o mne.
Práve prišla sanitka, keď videli, že je ten neznámy chlapec pri vedomí, spýtali sa ho či chce ísť do nemocnice. Nechcel, tak ho vyšetrili na mieste, naštastie bol v poriadku a mal iba nejaké odreniny. spísali zápisnicu. Keď sa ho pýtali na meno, nechcel som ale nutkanie zvítazilo, som zbystril sluch.
,,Iero, Frank Iero." povedal im a moje srdce šlo rozhodiť od rýchlosti akej bilo.
Keď sanitáci odišli, podišiel som k Frankovi a ospravedlnil sa mu. On sa na mňa iba usmial a mne sa skoro kolená podlomili. Už to neboli, len oči čo bolo na ňom dokonalé. On bol dokonalý celý.
,,V poriadku, hlavne, že žijem a nič mi nieje." zavtipkoval, čudoval som sa, že aj v takejto chvíli dokáže byť taký veselý a priateľský.
,,Ako sa voláš?" spýtal sa ma na meno, teraz ale určite chce moje meno aby ma šiel udať na políciu. Nezostávalo mi nič iné ako mu to meno povedať. ,,Som Gerard Way." znova sa usmial a v očiach sa mu zaiskrilo. ,,Teší ma Gerard ja som Frank Iero." predstavil sa mi, ja som jeho meno už vedel ale nečakal som, že ma to znovu tak dorazí. Nevedel som čo ma to napadlo, ale pozval som ho k sebe domov. On to prijal.
Keď som otvoril dvere od bytu, prvý krát som sa takto zhrozil a hambil za svoj neporiadok.
,,Prepáč za neporiadok, vieš žijem tu sám a nemám nikoho kto by ma sem chodil navštevovať." on sa len chápavo pousmial. Uvaril som kávu pri ktorej sme sa skvelo porozprávali a zistili o sebe mnoho zaujímavých vecí. Zistil som, teda on sa vlastne priznal, že je gay. Ja som sa za túto skutočnosť trocha hambil ale on ma prekvapil tým, že to povedal tak normálne. To mi dodalo odvahu a aj ja som sa mu s tým priznal. Frankie si pozeral moje výkresy a bol z nich nadšený, požiadal ma či by som ho niekedy nemohol nakresliť. Ja som s radosťou súhlasil. Čas rýchlo letel a Frankie už musel ísť domov. Vymenili sme si telefónne čísla a rozlúčili sme sa.
Neskôr som našiel výkres na ktorom bol ležiaci Frankie na ceste a ktorý som predtým než som podal Frankovi dosky s výkresmi schoval. Ešte raz som sa naňho pozrel, roztrhal som ho a zahodil. Nechcel som mať stále pred očami raneného Frankieho. Poznám ho necelí deň a správam sa ako keby mi na ňom záležalo.
A záležalo?

***
Na druhý deň mi zavolal Frankie, či by sa u mňa nemohol zastaviť. Srdce sa mi roztĺklo silnejšie a tuhšie ako inokedy. Mal prísť už o dve hodiny, tak som splašene začal pobehovať po byte a začal som upratovať ten môj veľmi dlho neuprataný neporiadok. Všade samé porozhadzované oblečenie, ponožky, tričká nohavice, tie ma teraz vytáčali do nepríčetnosti. Nechápem ako som tu mohol bývať v takomto chlieve. Po hodine upratovania som sa pozrel na byt ,,okom návštevníka,,. Môžem byť na seba pyšný, aj keď byt sa neleskol čistotou, ale aspom vyzeral ako tak obývateľný. Spokojný sám zo sebou som si obliekol svoje obľúbené oblečenie o ktorom som vedel, že mi ako tak pristane.
Nalíčil som sa, áno líčim sa a aj preto ma každý odsudzuje. Dal som si čiernu linku na oči a slabo som si nalíčil na čierno aj očné viečka. O chvílu na to zazvonil pri dverách. Srdce sa mi znovu rozbúchalo a utekal som otvoriť dvere, lenže od vzrušenia som zakopol a spadol.
,,Au ku*va" zapištal som pre seba aby si Frank nemyslel, že som nejaká citlivka. Otvoril som dvere s obrovským úsmevom na tvári ale ten mi zmrzol keď som videl, že to nie je Frank ale poštárka ktorá mala pre mňa nejakú dôležitú obálku zo školy. Musel som asi vyzerať hlúpo keď som sa najprv usmieval a keď som ju zbadal úsmev sa mi razom stiahol, pretože sa ku mne chovala odmeranejšie a urazenejšie ako inokedy. Tak som sa jej omluvne opýtal ako sa má a čo má nové. Po našom krátkom rozhovore sa znova usmievala, pozdravila a odišla. Zavrel som dvere a zosmutnel som. Čo sa to so mnou deje? Prečo vo mne Frank vyvoláva také divné, neznáme pocity?
znova niekto zazvonil pri dverách. Hlboko som sa nadýchol a vydýchol. Otvoril som dvere a v nich stál už konečne vysmiaty Frank. Privítali sme sa ako dávny kamaráti. Pozval som ho dovnútra. Vytiahol som flašu whisky a obom som nalial. Dali sme aj druhé kolo ale potom som si spomenul o čo ma poprosil Frank včera. Chcel aby som ho niekedy nakreslil jeho tvár, tak som mu to navrhol teraz. Súhlasil. Posadil som ho na kreslo oproti sebe. Zobral som skicák, ceruzku a začal kresliť. Začal som črtami tváre, pokračoval som vlasmi a potom očami. Pri kreslení jeho očí som sa cítil zvláštne, mal som silné nutkanie sa ho dotýkať. Toto nutkanie sa zvýšilo keď som už ako posledné kreslil jeho pery, nezvládol som to, postavil som sa a podišiel k nemu. Naše pery sa spojili do jedného bozku. V bruchu mi vybuchol ohňostroj, hlava sa mi zakrútila, cítil som sa ako po droge, po najviac návykovej droge o akej som do teraz vedel. Na tejto droge chcem zostať závislí už navždy. Frank sa odo mňa odtiahol a pozrel sa na mňa. Uvedomil som si čo som spravil a začal som sa mi ospravedlňovať, ale on nič nepovedal len si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma, tak vášnivo. ,,Milujem ťa" povedal mi. Teraz som zistil, že to čo som doteraz k nemu pociťoval je láska. ,,Aj ja ťa milujem, Frankie."

***
Teraz už konečne viem čo je to láska. Frankie pre mňa zostal drogou, vďaka nemu som sa rozlúčil so všetkými mojimi závislosťami a a zostal som odolný voči všetkým nepríjemným poznámkam a výsmeškom spolužiakov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucia-autor:D Lucia-autor:D | Web | 4. prosince 2008 v 16:38 | Reagovat

oh toto bol tiež nádherný príbeh:)

2 chcemicalbarbie chcemicalbarbie | Web | 4. prosince 2008 v 16:42 | Reagovat

Krásna story,veľmi pekná hlavne tá posledná časť ten koniec. Taký nádherný..:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama