List...2

1. prosince 2008 v 18:24 | Lucia |  My love thanks letter
Tak druhá časť môjho veľkého príbehu:D Dúfam, že sa bude páčiť:D píšte komentyy:)





Práve som raňajkoval, keď niekto zazvonil pri dverách. ´Kto by to tak mohol byť? Veď nikoho nečakám´pomyslel som si a šiel som otvoriť. No jasné, poštárka. Dala mi nejaký list a odišla.
Pozeral som na ten list dosť nechápavo. Niekto mi písal. Kto už len v tejto dobe píše listy, pousmial som sa v duchu.
Sadol som si za stôl a začal som čítať list, ani som sa nepozrel od koho je.


Keď som ho dočítal, vyletel som zo stoličky. Vzal som kabát, list a šiel som.
Pozrel som si spiatočnú adresu. Našťastie tam bola.
Bývaš v tomto istom meste. Našiel som si tú ulicu, číslo domu. Konečne som to našiel.
Zostal som pred tým domom stát. Nevedel som, či to mám naozaj urobiť.
Po pár minútach státia a pozerania na ten dom som sa dal do kroku smerom ku dverám.
Pozrel som na zvončeky.

Frank Iero
Chvíľu som váhal, ale nakoniec som to stlačil.
,,Prosím" ozval sa mužský hlas. Rozmýšlal som nad tým, čo poviem. Keby som mu povedal, že som to ja, asi by ma nepustil dnu.
,,Pošta"zahlásil som. Už sa ozval len zvonček. Otvoril mi, myslí si, že som poštár. Ten bude ale prekvapený:

Vyšiel som na poschodie, kde býval a zaklopal som.
Počul som ako ide ku dverám.
Zrazu sa dvere otvorili a v nich stál on. Frank. Bol taký nádherný. Už som ho nevidel pár rokov, ale bol skutočne dokonalý, ešte krajší, než ako sa pamätám z detstva. Nikdy som nezabudol.
,,Č-čo t-tu robíš?"spýtal sa dosť prekvapene. Myslím, že ma hneď spoznal.
,,Písal si mi list, tak som prišiel" odpovedal som mu, akoby nič.
,,A-ale veď som ti napísal, aby si mi neodpovedal ani nič iné"povedal a bol trocha ...v rozpakoch.
,,Môžem ísť ďalej?"spýtal som sa, videl som, že je skutočne ´veľmi´ prívetivý:D Najskôr na mňa hodil hnusný pohľad, ale potom mu asi došlo, že ja len tak rýchlo neodídem.
,,Noo poď"odtiahol sa od dverí a ja som vošiel dnu. Mal to tam fakt moc pekné, žiadny bordel ako u mňa.
,,Máš to tu pekné"povedal som mu milo a všetko som si to tam obhliadal.
,,Dík. Dáš si niečo?"už bol aj milší.
,,Dám si vodu"povedal som mu a on odišiel do kuchyne po vodu. O chvíľu mi ju priniesol. Kým som naňho čakal, rozmýšlal som, ako začnem nejaký náš rozhovor. Chcel som mu všetko povedať, chcel som aby aj on vedel, ako to bolo so mnou.
Podal mi pohár a začal hovoriť prvý.

,,Prečo si sem prišiel? Chceš mi vynadať zato, že som ti to napísal? Ja som chcel len aby si to vedel,nič viac. Tak prečo si tu?"pýtal sa ma.
,,Vieš, aj ja som ti teda chcel niečo povedať. Keď som čítal tvoj list, dosť ma prekvapil. Nikdy by ma nenapadlo, že aj ty si ma miloval..."

,,Aj ja? To mi chceš povedať, že ty...?"vypadal dosť šokovane.
,,Áno, aj ja som ťa vždy miloval. Len som sa bál ti to povedať, nechcel som zničiť naše priateľstvo. Tak som si vtedy našiel ´dievča´ a prestali sme spolu komunikovať. Myslel som, že to tak bude lepšie a po čase na teba zabudem".

,,Lenže zabudnúť nie je také ľahké" povedal dosť smutne. Mal pravdu, spomienky sa nedajú len tak vymazať a láska už vôbec nie. Vždy som ho miloval, ani na jeden jediný deň som naňho nezabudol. Myslel som, že sa má skvele, ale až teraz mi to došlo. Boli sme na tom rovnako. Nikdy by ma nenapadlo, že to cítime obaja a celé tie roky sme žili v ´nevedomosti o našej vzájomnej láske´.

,,No to teda nie je"odpovedal som mu tiež smutne. Zostali sme na seba len hľadieť, nikto z nás nevedel, čo robiť. Nemohli sme po sebe len tak hneď skočiť, aj keď sme to možno chceli obaja.
Nakoniec som sa rozhodol, že radšej pôjdem.
,,Ja už radšej pôjdem Frankie"povedal som mu a šiel k dverám. Tak dlho som ho nevidel, tú jeho nádhernú tvár a tie oči. Síce trocha zostarol, ale pre mňa je stále rovnako nádherný. Stále ho milujem.
,,Počkaj. Mohli by sme sa niekedy stretnúť, ísť spolu na kávu alebo tak? Ak by si chcel?"povedal a pozeral na mňa s prosebným pohľadom.
Tým jeho očičkám som nemohol nikdy odolať a inak tomu nebolo ani dnes. Nevedel som ale, či je správne začať sa s ním znova stretávať. Čo ak sa znova obaja sklameme, alebo možno ani nič nezačne a budeme len priatelia. Neviem, či by bolo aj to dobré, ale neodmietol som ho.
,,Čo zajtra? V tej kaviarni pri parku?"spýtal som sa ho.
,,No dobre, tak o piatej?"povedal s úsmevom. Ja som sa tiež usmial.
,,Tak teda o piatej. Ahoj zajtra"a odišiel som. Celú cestu domov som nad ním rozmýšlal. Po takom dlhom čase sme sa mali zas stretnúť. Dúfam, že sa moc nezmenil a budeme sa mať o čom porozprávať.
Došiel som domov, urobil som si jesť a len som pozeral na telku. Ala stále som naňho musel myslieť. Popri telke som si otvoril fľašu vodky, ako vždy a popri sledovaní som trocha popíjal. Niesom alkoholik, ale rád si občas vypijem. Je to môj zvyk, som už dlho sám a nemám čo iné robiť.
Neviem ako, ale o chvíľu už bola fľaša prázdna. Cítil som sa znova tak dobre, nemyslel som už na nič. Ale po chvíli mi prišlo zle a tak som skončil na záchode. Znova som to prehnal. Vždy vypijem moc a potom mi je len zle.
Neviem ako, ale zaspal som. Zobudil som sa až na druhý deň. Bolo mi strašne zle. Mal som neuveriteľmú opicu a ledva som chodil. Došiel som do kuchyne a prvé, čo som urobil, uvaril som si kávu a dal si suchý rožok. No ani ten som radšej nemal jesť, hneď som musel zas bežať na záchod.
Celý čas som už nič nerobil, len som ležal. Hlava ma neuveritelne bolela a ani tabletky mi nezaberajú.

Keď som sa potom cítil o niečo lepšie, rozhodol som sa pre kúpeľ. Pozrel som na seba do zrkadla a skoro som sa zlakol. Čo to tam je za strašidlo?pozeral som a potom mi došlo, že som to vlastne ja.
Vyzliekol som sa a vliezol si do sprchy. Pustil som na seba studenú vodu. Milujem sprchu, je to také osviežujúce. Bol som tam nejakú tu dobu, ale potom ma zas vyrušil zvonček pri dverách. Zvonil už dosť dlho, tak som sa nestihol obiecť, len som cez seba prehodil uterák a vybehol k dverám.
Otvoril som dvere a tam ma čakal šok.
,,Ty tu čo robíš?"spýtal som sa a snažil sa schovať poza dvere, keďže som mal na sebe len uterák.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lillloVissa lillloVissa | Web | 1. prosince 2008 v 18:26 | Reagovat

Ahojky klikni na WEB a hlasuj pro TERKU pls !!!

je to důležité :)

a promin za REKLAMU :)

2 Týndule :P Týndule :P | Web | 1. prosince 2008 v 18:27 | Reagovat

AhoJky :) Hlásni Prosím o Nejhezčí Blog pA :)

3 Lenča Lenča | Web | 1. prosince 2008 v 18:27 | Reagovat

moc hezké,tvůj zážitek??

4 Lucia-autor:D Lucia-autor:D | Web | 1. prosince 2008 v 18:28 | Reagovat

for Lenča:Nie to je príbeh:D

5 Pája Pája | Web | 1. prosince 2008 v 18:30 | Reagovat

Prosím hlásni pro mě tady-

http://haflingove-kone.blog.cz/0812/1-kolo-sonb

Sem tam jako Pája

A určo až budeš potřebovat taky hlásnu pro tebe.Jen mi stačí napsat na blog:)

6 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | E-mail | Web | 1. prosince 2008 v 20:09 | Reagovat

Ooo:):) Som svedává táto story sa mi véľmi, veľmi pači čakala som na túto časŤ:):) Jupí rýchlo pokračuj:):)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama