My revenge

19. prosince 2008 v 14:59 | Lucia |  One-shot

Tak mám tu ďalší príbeh, no jednorázovku a dúfam, že sa vám bude páčiť a že mi tu necháte aj nejaký ten koment:D


Už dlhšiu dobu som mal pocit, že mi niečo tajíš, že ma podvádzaš. Nevedel som to ale isto, tak som stále dúfal v to, že to tak nieje, že veď ty by si mi niečo také neurobil. Vždy som ti veril, pretože som ťa miloval.

Často si niekam chodieval s tým tvojim kolegom z práce, Markom.
Pýtal som sa ťa na to, ale vždy si ma odbil tým, že je to pracovné a ja som teda nemal dôvod ti neveriť. Predsa som ti veril a ty by si ma neklamal. No niekde vnútri som to vedel.

Potom som sa jeden deň o tom presvedčil. Z práce som šiel o niečo neskôr a práve v tento deň som šiel pešo. Chcel som sa trocha prejsť. Prechádzal som okolo parku a uvidel som vás tam. Napadlo ma, že máte zas niečo pracovné, ale chcel som vás ísť aspoň pozdraviť. No vtedy som utrpel šok. Zrazu sa k tebe nahol a pobozkal ťa. Nechcel som uveriť tomu, čo som práve videl. Chvíľu som vás sledoval, myslel som si, že sa mi to len zdá. No vy ste sa skutočne bozkávali. Nevedel som čo robiť. Bol som v šoku. Jediné, na čo som sa zmohol bol odchod. Rýchlo som sa otočil a šiel domov, akoby nič. Bolo už neskoro a tak som si ľahol, aby som ťa nemusel vidieť. Stále som dúfal, že to možno bol len on čo ťa pobozkal alebo...snažil som sa prísť na niečo, aby som si nepripustil, že to tak naozaj bolo.
Zaspal som. Zobudil som sa až ráno, keď si ty ešte spal. Nechcel som sa s tebou rozprávať, musel som sa ti vyhýbať. Tak som sa snažil byť potichu, aby som ťa nezobudil a rýchlo som odišiel do práce. V práci som ale moc dlho nezostal. Necítil som sa veľmi dobre a tak som šiel domov. Myslel som, že budeš v práci a budem doma sám.
Vošiel som dnu a všade boli rozhádzané veci. Tvoje a...jeho. Vtedy som si to ešte nepriznával.
Šiel som teda po tých veciach, doviedli ma až k NAŠEJ spálni. Dvere boli pootvorené a ja som počul nejaké vzdychy. Už som to vedel. Nakukol som dnu a uvidel som vás tam.
Zostal som stáť ako prikovaný a šokovane som sledoval to, čo sa tam dialo. Milovali ste sa spolu, vy dvaja, v našej posteli!
V ten moment, ako som to všetko videl, slzy sa mi natisly do očí a ja som ťa v tej chvíli začal nenávidieť. Zlomilo mi to srdce, ty si mi zlomil srdce. Ako si mi mohol celú tu dobu takto klamať a pritom s ním spávať?
Po chvíli som sa trocha prebral z toho šoku a ticho som odišiel. Nechcel som vám tam vpadnúť. Cítil som sa tak zle, tak prázdno. Najskôr som nevedel, či by som tam nemal vpadnúť a urobiť scénu, ale napadlo ma, že to by som ti urobil len láskavosť. Tak som sa rozhodol, že sa budem tváriť akoby som nič nevidel. No moja nenávisť voči tebe stále rástla, ako som stále videl pred očami vás dvoch.

Sadol som si vonku na lavičku a neprítomne som pozeral stále pred seba. Nevnímal som nič, len som rozmýšlal nad tým čo som práve videl.
Nakoniec som sa rozhodol, že sa ti pomstím. Pomstím sa ti za tú bolesť, ktorú si mi spôsobil. A to som ti veril...
Nevedel som ale ako sa pomstím, no ja na niečo prídem. Rozmýšlal som už len nad pomstou. No nič ma zatial nenapadalo. Veď keby ťa ja s niekym podvediem, asi by ti to bolo jedno, keďže ty robíš to isté.
Sedel som tam niekoľko hodín. Potom som vstal a šiel späť domov. Dúfal som, že vy tam už nebudete. Prišiel som domov a byt bol prázdny. Sadol som si do obývačky a pustil som si telku. Vedel som, že ty sa onedlho vrátiš z "práce" a tak som len sedel a sledoval nejaký program.

Počul som ťa odomykať, vedel som, že už ideš. Nenávidím ťa!- stále som si hovoril.
Vošiel si medzi dvere a pozdravil si ma. Na chvíľu som sa na teba pozrel, odzdravil som a ďalej som sledoval telku.
Potom si podišiel ku mne a dal mi pusu, ako vždy. No teraz bola pre mňa iná. Len som ti ju s nechuťou opätoval a znova som mal pred sebou teba s tým...Markom. No tváril som sa ako vždy, teda som sa snažil a ty si si nič nevšimol.

"Ako bolo v práci" spýtal som sa ťa, na chvíľu som znova dvihol pohľad smerom k tebe a snažil som sa tváriť milo. Vedel som už, že mi začneš znova klamať.
"Ale, ako vždy, nič zaujímavé a čo ty?" spýtal sa ma na oplátku.
Ako ma môže takto podvádzať a tváriť sa akoby nič zlé nerobil? Keby len vedel ako mi to veľmi ublížilo.
"Tiež nič zaujímave" odpovedal som mu to isté čo on mne.
"A ako sa má Mark?" s nenávisťou som vyslovil jeho meno, ale on si to našťastie nevšimol."Už som ho dlho nevidel" pozeral som už len naňho a sledoval som, ako znervóznel.
"Myslím, že celkom dobre" povedal tak opatrne. No jasné, že sa má dobre, keď mi šuká priateľa. Pomyslel som si s odporom. A vtedy ma to napadlo. Pomstím sa mu jeho metódou- Markom.
Nejak sa ho pokúsim zbaliť a zariadim to tak, aby nás potom spolu Gee videl. Jasné, to je nápad.
"Mohli by sme ho niekedy pozvať na večeru, čo myslíš" navrhol som mu s veľkým úsmevom a v hlave som už mal len ten môj plán. Pomstím sa mu!
"N- no mohli" trocha sa zakoktal.
Keby tak len vie, že o tom viem a chystám mu pomstu. Dúfam ale, že mi tento môj veľký plán víde a Geeho to bude bolieť aspoň z polovice tak , ako to bolelo mňa, keď som ich spolu videl.
"Okey, tak sa s ním dohodni aby niekedy prišiel" povedal som mu. Vstal som a šiel som si ľahnúť. S nechuťou som spal v našej posteli a znova mi to pripomenulo ich dvoch.
Gee zostal pozerať na telku, a myslím, že o tom aj premýšlal. No mne je jedno ako sa cíti. Chcem aby cítil vinu za to, čo mi robí a chcem aby bol sklamaný z toho, čo mu vyvediem.


Ďalšie dni prebiehali ako zvyčajne, až nato, že som teraz neustále myslel len na nich dvoch. S Geem sme sa moc nebavili, skoro stále sme pracovali, teda on s ním spával a ja som pracoval.
Potom mi raz povedal, že Mark príde. Keby len vedel, ako ma to potešilo.

Večer som uvaril večeru a čakal kedy obaja prídu. Šli rovno z práce, tak mali prísť naraz. Prichystal som všetko a keď prišli, naložil som im na stôl.
Videl som stále ako na seba nenápadne pokukujú. Nechcel som to vidieť, ale nič iné mi nezostávalo. Potom som chcel otvoriť víno. Vedel som, že nie je, ale tváril som sa, že som o tom nevedel a tak musel ísť Gerard do obchodu kúpiť víno. A ja som zostal doma s Markom úplne sám. To bola tá chvíľa, na ktorú som už niekoľko dní čakal. Gee odišiel a ja som sa snažil Marka zbaliť. Vždy mi pripadal ako taký ´kurevník´, tak som myslel, že niekomu ako ja neodolá. Nehovorím, že som úžasný, ale nie som ani na zahodenie(:D). Tak som naňho chvíľu skúšal nejaké tie finty a nakoniec povolil. Došiel som k nemu a pobozkal som ho. Vôbec sa tomu nebránil. Ja som cítil nechuť, ale povedal som si, že sa pomstím, tak to musím vydržať. Začali sme sa bozkávať, snažil som sa byť čo najlepší, aby hneď zabudol, že nejaký ten Gerard vôbec existuje.
Po nejakom čase našich bozkov som ho zaviedol do spálne, kde som ho začal postupne vyzliekať. Bol fakt nadržaný, ako som mohol vidieť. Jeho problém v nohaviciach sa už pomaly, ale isto zväčšoval.

Nakoniec sme už boli obaja nahí a ja som čakal len nato, kým začne. Najskôr sme sa ešte bozkávali a vzrušovali čo najviac, až potom konečne ma otočil na brucho a strčil ho do mňa. Stále prirážal viac a viac. Počul som jeho vzdychy a aj ja som vzdychal.
Musím povedať, že bol skutočne dobrý. Gee vie, s kým má spať.
Už som cítil ako sa blíži vrchol. Nakoniec sa do mňa urobil a padol vedľa mňa na postel celý unavený a zadychčaný.
Ja som ležal tiež, ale zrazu som zahliadol nejaký tieň pri dverách. Dvihol som hlavu a uvidel som ho ako tam tak šokovane stojí. Myslím, že to všetko videl a nebol zrovna veľmi nadšený.
´tak tu máš´povedal som si v hlave, keď som vedel, že moja pomsta je uskutočnená a videl som v jeho výraze , že tým nebol zrovna nadšený. Myslím, že ho to aj bolelo.
Po chvíli vletel do izby. Pobral všetky Markove veci zo zeme, potom schytil aj jeho a vyhodil ho z bytu. Ten len pozeral. Aj ja som bol dosť šokovaný z jeho reakcie, ale nič som nerobil. Spokojne som si ležal v posteli a všetko okolo som sledoval.
Potom ku mne prišiel Gee. Zostal nado mnou stáť a navzájom sme si hľadeli do očí.
"Čo si to urobil!" prerušil po chvíli to ticho zvýšeným hlasom a smutným výrazom.
"Čo som urobil? Chceš mi povedať, že ty si nič také nerobil?" spokojným tónom som mu odpovedal na jeho otázky otázkami.
V tejto chvíli som sa cítil tak bezcitne. No chcel som to tak, chcel som, aby trpel a podarilo sa mi to. Videl som v ňom to sklamanie, no aj ja som bol sklamaný z neho. Hľadel som naňho nenávistným pohľadom a s pokojom som mu odpovedal. Myslím, že po tej vete mu došlo, že to všetko viem a nevedel čo mi má nato povedať.

"Ty si o tom vedel?" sklamane a trocha šokovane sa spýtal a sadol si na postel kúsok odo mňa.
"Videl som vás tu pred pár dňami" odpovedal som mu a už som začal pociťovať aj smútok. Veď som ho predsa miloval a takto sa to celé zvrtlo. Ale tak je to jeho vina. Musel som mu to oplatiť, chcel som aby aj on trpel a dosiahol som to. No bolo mi to už trocha aj ľúto. Bolo mi ľúto, aký som chcel byť odporný, že som sa chcel pomstiť, ale veď ja som taký nikdy nebol- bezcitný a hlavne pomstychtivý. Prečo sa to potom zmenilo? To všetko láska. Áno, moja láska k nemu. Miloval som ho, veril som mu a čo urobil on? Zradil ma, podviedol ma, klamal mi a zničil moju lásku k nemu, ktorú zmenil na nenávisť.
Obaja sme sa na seba zostali pozerať, videl som v jeho očiach smútok a myslím, že on videl to isté v mojich očiach. No nemohli sme to nijak zmeniť, bolo už neskoro. Sklamali sme sa navzájom, bola to len naša vina a teraz s tým budeme musieť žiť.
Ako som kedysi ten pohľad miloval, no teraz ma bolelo hľadieť mu do očí a preto som po chvíli odvrátil svoj pohľad na opačnú stranu.
,,Ah...prepáč mi to Frankie, ja..."
,,Odíď prosím ťa, už ťa viac nechcem vidieť" prerušil som ho a povedal mu tú vetu, ktorá ma tak strašne bolela. Už to znamenalo, že je s nami koniec, že sa už nikdy viac nebudeme k sebe túliť ani bozkávať. Spomenul som si na naše krásne chvíle, ale nemohol som nato myslieť. Urobili sme obaja niečo zlé a tak už nemôžeme byť viac spolu. Myslím, že už by to ani jeden z nás nevydržal. Žiť naďalej v jednej domácnosti a stále mať pred očami tieto scény.
Pootvoril ústa, chcel mi niečo povedať, no ja som ho zastavil. Pozrel som naňho a zakrútil som hlavou. Pochopil to a tak sa otočil a pomaly so sklonenou hlavou odišiel.
Nechcel som, aby mi niečo hovoril. Chcel som aby odišiel a ja som mohol byť sám, už navždy. Nechcel som ho už viac vidieť, nechcel som už viac hľadieť do tých jeho zelených očí, ktoré som kedysi tak miloval.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Piratka Piratka | Web | 19. prosince 2008 v 15:43 | Reagovat

wáu, tak to byla teda pomsta :D dobře si to vymyslel :D

heeezkéé

2 Janhe Janhe | Web | 19. prosince 2008 v 23:03 | Reagovat

ja som vedela, že to bude krásny príbeh... to je príbeh proste príbeh ktorí prekonáva aj perfektnosť a dokonalosť našej prvej frerardovskej stránky ktorú sme čítavali a čítame :) ak chápeš :D

3 Wikey May Wikey May | 19. prosince 2008 v 23:12 | Reagovat

skvělá jednorázovka a ta pomstaje skvělá.pomsty jsou celkově užasný veci ..ale o tom jindy :-) máš skvělej blog

4 xx..chcemicalbarbie..xx-SBčko xx..chcemicalbarbie..xx-SBčko | Web | 20. prosince 2008 v 18:09 | Reagovat

Ou,no to bola pomsta..ale vymyslel to suprovo uplne,teda ty si to vymyslela suprovo xD :) pekná jednorázovka aj keď nieje koniec štastný ani by byť podla mňa nemohol (sú príbehy,ktorým štastny koniec nejde) po tom všetkom...Gee ho tak bezcitne klamal,každý deň,asi by som to nezniesla kebyže som na frankieho mieste. Úžastný príbeh...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama