Nebezpečné líbanky 7

11. prosince 2008 v 20:37 | Janhe |  Nebezpečné líbanky
No ahojte, tak mám pre Vás dalšiu časť, je krátka ale sľubujem, že dalšie teda už pomaly posledné časti budú aspom o niečo dlhšie :-))) Všetky časti tohot príbehu venujem sebe, pretože je to môj najoblúbenejší príbeh mojej tvorby xD Ale nie, samozrejme ho venujem mojej láske °°°°°Lusy°° a aj vynikajúcim čitateľkám a navštevovateľkám nášho blogu, ktoré ako verím už netrpezlivo čakajú na dalšie časti tohot príbehu a to °°Pirátke°° ( za čo jej veľmi ďakujem, aj za to, že navštevuje aj môj druhý blog a necháva komentáre) a °°Sebi°° ( ktorej taktiež dakujem za návštevnosť a komenty, ktoré ma neuveriteľne tešia). Dosť bolo ale rozkecávania, prajem krásne a dojemné čítanie. xD hahaha ale prepáčte za usekávanie ale ja to milujem keď vás môžem nechať v napätí xDDD sorrač :D yeaaah ideme na to :D


,,Poznáte toho človeka pane?"
,,Viete ho s určitosťou identifikovať?" pýtali sa ma záchranári, no ja som ich nevnímal a plakal som klačúc pri Frankieho tele. Záchranári si asi uvedomili, že zo mňa nič nedostanú a, že už niesom dalej schopný pátrať ako dobrovoľník. Dali ma odviesť k najbližšej sanitke, no ja som sa bránil, chcel som ostať pri Frankiem.
,,Nechajte ma, pustite ma, ja tu chcem zostať." kričal som a trhal som sa im z rúk. No oni sa nevzdávali a začali ma ťahať. Strašne som plakal, ale aj cez slzy som si niečo všimol. Niečo čo zmenilo moju beznádej na málú nádej.
,,To nieje Frankiee." zakričal som a srdce mi poskočilo radosťou. Bol som rád, aj keď človek čo ležal kúsok odomňa a oktorom som si myslel, že je Frankie, bol mŕtvy, musel som sa radovať, ale na vonok som to nedával najavo.
,,To nie je Frankie, moja láska mala hnedé tenisky a táto osoba ich má modré." toto zistenie mi dodalo toľko energie aby som začal znovu pátrať po mojej láske.

°°°°
Dva dni, dva dni sa tu snažil niekoho objaviť, vykrikoval som a nič. Nikto sa neozval, bolo to strašidelné, v tých troskách bolo hrobové, strašidelné ticho. Pomaly som začal strácať nádej - HOPE - áno HOPE, to je presne to čo ma Frankie vytetované na svojej hrudi, nesmiem to vzdať, musím tu byť dokedy ho nenájdem.
,,Podte sem niekto, našiel som človeka." začul som a okamžite som pribehol k človekovi čo kričal.
,,Zavolali ste už záchranárov?" spýtal som sa v prvom rade.
,,Áno o chvílu by sem mali doraziť." odpovedal ešte trochu roztrasene.
,,Poďte, pomôžte mi dať nabok kamene." nabádal som ho aby mi aspom trochu pomohol k záchrane človeka. Tomu čo som uvidel potom ako som do šachty zasvietil baterkou, som nedokázal uveriť, chvílu som tam zostal len hľadieť, ale potrásol som hlavou a okamžite sa spamätal.
,,Frankie láska." vykríkol som. Bože Frankie sa nehýbal. Práve dobehli záchranári a ja som im uhol aby som nebránil v záchrane Frankieho. Poďakoval som chlapovi, že Frankieho našiel a dalej som netrpezlivo čakal kým ho vytiehnu. Keď som sa konečne dočkal položili Frankieho na zem, stále ležal a nehýbal sa.
,,Rýchlo prístroje, ešte žije." zakričal jeden zo záchranárov.
,,Je v bezvedomí a je dehydrovaný." povedal druhý a už začal pripravovať vodu na pitie. Frankiemu pichli nejakú injekciu a začali ho jemne fackovať aby sa prebral. Ja som nevedel čo robiť, stále som pobehoval okolo záchranárov sklánajúcich sa nad Frankiem. Zrazu som počul hlboký nádych a kašlanie.
,,Frankie." vykríkol som od radosti a vrhol som sa na Frankieho.
,,Láska, ty žiješ, žiješ, bože ako som sa bál." plakal som od dojatia a štastia stále pevne obíjmajúch Frankieho. Záchranári ma od neho odtrhli a dali mu napiť.
,,Ako sa cítite?" spýtali sa Franka.
,,Nie dobre, nič si necítim, ale zároveň sa cítim hrozne dolámane." odpovedal Frankie slabým a trasúcim sa hláskom. Hlasom ktorý som tak neuveriteľne túžil znovu počuť, hlasom ktorý som zbožnoval, miloval.
,,Gee." znova sa ozval a roztiahol iba jednu ruku, tú ktorú mal v poriadku, ale ja som pochopil, že sa dožadoval dalšieho objatia, tak som ho objal a pobozkal. Bol to nádherný pocit.
Vtedy dobehli záchranári s nosítkami, položili nanich Frankieho a niesli ho k najbližšej sanitke, ktorá ho ma doviesť do nemocnice. Ja som išiel samozrejme s nimi.

°°°°
Sedel som v čakárni, už asi 2 hodiny, keď vyšiel doktor. Netrpezlivo som vstal a zasypal som doktora otázkami typu ako sa má Frankie a ako na tom je so zdravotným stavom.
,,Vážený pán Way, nemám dobré správy......."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Piratka Piratka | Web | 12. prosince 2008 v 16:11 | Reagovat

kurva.....

jako, sorry, že sem tak sprostá, ale to fakt jinak nejde....jak špatný zprávy??!!!

2 Piratka Piratka | Web | 12. prosince 2008 v 16:12 | Reagovat

a strašně děkuju za věnování :)

3 Lucia Lucia | Web | 14. prosince 2008 v 13:41 | Reagovat

aj ja dakujem ta venovanie:Dkrásne to je lasko:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama