Nenaplnená láska

3. prosince 2008 v 18:23 | Lucia |  One-shot
Túto jednorázovku už mám dlho napísanú, tak ju zverejnim:DDúfam, že sa vám bude páčiť.:)píšte komenty


Každý deň to musím prežívať znova. To trápenie, ktoré mám kôli tomu, že ťa milujem. Áno milujem ťa, už od detstva ťa milujem. No ty o tom stále nevieš a ani sa o tom asi nikdy nedozvieš. Viem, že keby ti to poviem tak ťa stratím. Nechcem ťa stratiť, tak sa to radšej nikdy nedozvieš a ja budem v sebe dusiť svoje trápenie navždy. Trápenie z tejto lásky k tebe, ktorá ma nikdy neurobí šťastným, petože nebude nikdy opätovaná. Aj keby som ti to povedal, tak myslím, že by to bolo ešte horšie než keď o tom nevieš. Takto môžem byť pri tebe aspoň ako tvoj priateľ. No keby sa dozvieš, že som teplý a ešte aj to, že ťa milujem, tak by sa naše priateľstvo určite skončilo.

Máš svoju Lin, ktorú viem, že miluješ a ja som šťastný z toho, že si s ňou šťastný.

Pamätám si na deň, keď si za mnou prišiel celý natešený a začal si mi hovoriť o nejakej Lin, ktorú si spoznal v kaviarni. Vravel si mi, aká je úžasná a krásna. Dosť ma to bolelo, ale keď som videl aký si šťastný, snažil som sa byť aj ja a tak som sa usmieval, ale vnútri mi pukalo srdce po každom krásnom slove, ktoré si o nej povedal a keď som videl, že o mne nikdy nič také nádherné nepovieš, i keď som po tom vždy tak túžil.
Ale keď som videl aký si z toho šťastný, nemohol som nič robiť, len sa tešiť s tebou.
Začal si s ňou tráviť veľa času a vždy keď si prišiel za mnou, hovoril si len o nej. Keby vieš ako ma to bolelo, ale snažil som sa nedať nič najavo. Vždy ma tešil tvoj úsmev, i keď vždy bol vtedy, keď si hovoril práve o nej.
Stále si sa ma snažil prehovoriť, aby som sa s ňou zoznámil, ale ja som nechcel a tak som sa stále na niečo vyhováral. No po čase som sa už nemal načo vyhovoriť a aj tebe to už bolo trocha divné. Tak som nakoniec musel súhlasiť s tým, že s vami niekam pôjdem a konečne spoznám to úžasné dievča, o ktorom som počul toľko krásnych vecí.

Stretli sme sa, zoznámil si nás. Keď som videl, ako na ňu pozeráš, tým pohľadom, zamilovaným pohľadom. Strašne to bolelo. Vždy som dúfal, že možno raz pochopíš, že ma miluješ a budeme spolu, ale keď som videl ten tvoj pohľad, pochopil som, že moje sny sa nikdy nenaplnia. Pochopil som to.
Nechcel som už viac žiť s tým, že moja láska, moja tajná láska sa nikdy nenaplní. Že nikdy nebudem nikoho iného milovať, len teba a budem sa musieť prizerať tvojmu vzťahu.
Keby si vedel, ako som sa v tej chvíli cítil. Srdce sa mi rozlámalo na milión kúskov, ktoré sa už nikdy nespoja. Nemal som už dôvod chcieť viac žiť. Ale chcel som, aby si vedel, že som ťa miloval. Rozhodol som sa teda nakoniec, že ti to poviem.
Zavolal som ti, aby si ku mne prišiel, že ti musím niečo povedať.

Zavolal som ti a ty si ku mne prišiel. Sadol si si a ja som začal. Nevedel som, ako ti to povedať a vedel som, že potom ťa už asi viac neuvidím, že ťa stratím, ale chcel som ti to povedať.

"Gee, vieš...ja ti to už musím povedať. Viem, že potom ťa už asi viac neuvidím, ale chcem aby si to vedel..."pozeral si na mňa so zvedavosťou, čo ti asi poviem. Ešte som ťa objal, vedel som, že je to naposledy čo som sa ťa mohol dotknúť, ako tvoj priateľ. Bol si z toho naozaj šokovaný, čo také strašné ti chcem povedať.
"Čo sa deje Frankie?"vstal si a začal sa nervózne prechádzať po izbe.
"Vieš...ja...m-milujem ťa" vykoktal som a videl tvoj výraz. Bolo v ňom veľa vecí. Len nie to, po čom som vždy tak veľmi túžil. Túžil som vidieť v tvojich očiach lásku, lenže tá tam nikdy nebola a nikdy ani nebude. Bolelo to tak strašne, že si to ani nevieš predstaviť.

Neodpovedal si mi. Len si zbabelo ušiel, čo ma dosť sklamalo, ale čakal som niečo také. Vedel som, že to nezoberieš dobre, vedel som, že naše priateľstvo sa v tejto chvíli skončilo.
Ale bol som rád, že som ti to konečne povedal.
Takže to už vieš a ja môžem pokojne odísť na druhý svet, lebo viem, že som ti to povedal.
Síce nie som nijak veľmi nadšený z tvojej reakcie, ale keďže som to čakal, tak ťa chápem. Bolo to asi to najlepšie, čo si mohol v tej chvíli urobiť. Nechcel som počúvať to, čo by si mi nato mohol povedať, lebo viem, že by to nebolo nič pekné. Takto je to v poriadku.
Teraz už môžem zomrieť a chcem, aby si mal krásny život, s Lin aj keď ma to veľmi bolí, ale verím, že s ňou budeš šťastný. Dúfam, že na mňa nikdy nezabudneš.
Píšem ti tento list preto, aby si to všetko pochopil, keďže ti to už nebudem môcť vysvetliť. A neobviňuj sa zato, muselo to takto dopadnúť.


List dal do obálky, vyšiel z domu a šiel k nemu. Hodil mu ho do schránky a potom šiel na most. Plakal, ale bolo mu to už všetko jedno. Vyliezol na zábradlie a skočil.

End
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janhe Janhe | Web | 3. prosince 2008 v 21:51 | Reagovat

krásne všetko až na ten posledný odsek ako gee ušiel mi všetko pripomína mňa a náš trojuholník ved chápeš...hrozne smutné... a vtedy to išlo skoro skončiť tak presne ako v tomto liste

2 Lucia-autor:D Lucia-autor:D | Web | 4. prosince 2008 v 16:36 | Reagovat

no jo aj som ymslela dnes ze to myslis...ale tak vies...aspon ze to tak neskoncilo:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama