You are my star...5

2. prosince 2008 v 18:39 | Lucia |  You are my star
heh práve pozerám, že toto je zatial môj najdlhší príbeh:D a to ešte zďaleka nekončí:D Dúfam, že sa ti bude páčiť aj táto časť, i keď sa tu skoro nič neudeje a prepáč, ja viem, že ťa zabíjajú tie moje useknutia vždy v najlepšom, ale tak vieš:Dhehe tak mi to odpusť. Pekne si to prečítaj a nechaj komentik:D



"No. Veľmi som sa tešil na dnešné stretnutie... Je mi to ľúto, ale dnes sa nemôžeme stretnúť. Vieš, pred chvílou mi volali, že môj brat spadol zo schodov a musím ísť za ním do nemocnice."povedal dosť sklamane.
"Aha, no to je mi ľúto. Však, ale to nevadí, len choď za ním. Stretnúť sa môžeme hocikedy"
"Ale tak dúfam, že nabudúce nám to stretnutie výde. Ja ti zavolám, keď to bude lepšie."
"Dobre, tak ahoj zatiaľ"odpovedala zo smútkom.
"Ahoj" položil to. Na tento deň sa obaja tak veľmi tešili a nakoniec to zas nevyšlo.

Možno im nie je súdené sa znova stretnúť. Možno by jej to nemal povedať. Možno by jej už nemal ani zavolať, veď je slávna a čo by s ním tak robila. Je to obyčajný chalan a ona takých môže mať kolko len chce. Ale na toto by nemal myslieť.
´Nabudúce to už určite výde´povedal si, aby zahnal tie zlé myšlienky a šiel za Mikeym do nemocnice.

Janhe smutne položila telefón a nevedela, čo teraz robiť. Tak strašne sa tešila, že ho znova uvidí a nakoniec to zas nevyšlo. Nechcela nato myslieť, ale tiež ju začali napadať rôzne zlé myšlienky nato, že by sa už asi stretnúť nemali, alebo že on nechce. No po chvíli to znova zahnala a myslela na to, že však on jej onedlho zas zavolá.

Prešiel týždeň, ona sedela celý čas pri telefóne a čakala len na jeho telefonát, no zatial nič. Už si fakt začínala myslieť, že nezavolá.

Vtom jej ale zazvonil telefón. Celá natešená, že to volá on schytila telefón a ani sa nepozrela kto volá. No keď sa ozval do telefónu hlas, ktorý určite nepatril Gerardovi ale jej mame, to natešenie ju hneď prešlo. Chvíľu hovorila s mamou a potom to zas zložila.

´Zavolá mi ešte niekedy?´spýtala sa seba nahlas, ale odpoveď nepoznala. Myslela, že už nezavolá, ale stále mala malú nádej, že nakoniec sa ozve.
Prešiel ďalší nudný deň a nič. Už to pomaly, ale isto vzdávala s tým čakaním. Rozhodla sa teda, že už nebude čakať a vyrazí si von. Veď keď nezavolal viac ako týždeň, tak určite nazavolá práve dnes.
Obliekla sa a vyšla, telefón nechala radšej doma, lebo ju strašne znervózňoval a hlavne to čakanie na jeden telefonát, ktorý sa už možno ani neuskutoční.
Vonku zostala celý deň, s kamarátkami boli nakupovať a pobaviť sa. Večer došla domov a na telefón si ani nespomenula. Bola unavená a tak šla hneď spať.

Na ďalšie ráno si ale znova spomenula na Geeho a rozhodla sa, že mu aspoň teda napíše sms-ku ako sa má. Chytila telefón a potom to uvidela. Mala tam asi 5 zmeškaných hovorov. No od koho asi boli?
Pozrela a neverila svojim očiam. Konečne, konečne jej volal a ona nebola pri telefóne. Rýchlo vytočila jeho číslo. Zvonilo to, ale zas to nikto nebral.
Nakoniec mu teda napísala radšej sms.
´Ahoj Gee, prepáč, že som ti to včera nebrala, ale nebola som pri telefóne. Ak chceš, tak mi potom zavolaj. Pa, Janhe´
a poslala to.
Čakala asi hodinu a potom jej telefón zazvonil. Pozrela na displej a bol to on, on jej znova volá. Celá nadšená to zdvihla.
"Ahoj Janhe. Volám ti, či by si sa teda chcela ešte stretnúť" povedal veľmi šťastne do telefónu.
"Ahoj, no samozrejme že áno. Už máš čas?" spýtala sa ho
"Áno, brat už je celkom v poriadku, tak ma napadlo, že už by sme sa mohli konečne vidieť"
"Dobre, tak prídem zajtra?"celá nadšená sa spýtala.
V tom jej ale niekto zazvonil pri dverách.
"Gee, zavolám ti o chvílu dobre? Niekto mi zvoní pri dverách"
Zložila to a šla k dverám. Keď otvorila dvere, zažila asi najváčší šok. To, čo videla ju tak neuveritelne prekvapilo, že tam pár minút len stála a nemo hľadela na osobu vo dverách.

"Ahoj" povedala s úsmevom tá osoba, ktorá ju tak šokovala.
"A-ahoj, čo ty tu?" pomaly zo seba dostala jednu vetu a neustále šokovane hľadela.
"No nevedel som sa dočkať, tak som sa rozhodol, že prídem za tebou. Dúfam, že ti to nevadí" povedal znova s úsmevom na perách.
"Ale nie, nevadí. Prekvapil si ma"usmiala sa naňho, konečne sa začala preberať z toho šoku.
"Oh, poď ďalej" spomenula si na slušnosť(:D) a pozvala ho dnu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 janhe janhe | 2. prosince 2008 v 19:33 | Reagovat

ooo oooo bože povedz že to bude on prosííím moje nervyyy moje nervýýýý supeeer ...ospravedlnenie príjmam neboj.. a áno je to tvoj najdlhší zatial príbeh ale hodnotím ho ako najlepší :d VšETKY Sú úžASNé, chápeš ale zas tento je om mne takže je najlepší :D:D:D:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama