You are my star...7

7. prosince 2008 v 17:25 | Lucia |  You are my star
No Janhe máš to tu znova:D Dúfam, že sa bude páčiť. Teraz mi moc dlhé nejdu tak hádam bude stačiť a sory že som to zas tak usekla:Dpekné čítanie:)


Ten veľký človek naňho radostne pozeral.
"Nie nikam nepôjdeš!"skríkla na Geeho a on sa jej ľakol. Teraz vypadala skutočne nebezpečne, tak zostal len stáť. Už nevedel čo má robiť.

"A ty John, odíď!"skríkla na veľkého človeka menom John(:D).
"Ale prečo by som mal?"spýtal sa jej smutne. Pri nej už nevypadal tak nebezpečne. Skôr ona vypadala hrozivejšie než on a to bolo vidieť aj na ňom.
"Lebo tu niekoho mám, ak nevidíš a s tebou si už nemám čo povedať. Rozišli sme sa ak si náhodou nepamätáš!"hovorila mu stále zvýšeným tónom a pozerala naňho strašným pohľadom.
"Ale..."začal hovoriť znova smutne, ale ona ho prerušila a začala tlačiť k vchodovým dverám.

Táto celá scénka bola ako z nejakého vtipného filmu. Zábavné sledovať to, ako dievča malej postavy tlačí preč skoro dvojmetrového, silného chlapa.
Ale bola to skutočnosť, ktorú Gee celú nemo sledoval a nestačil sa čudovať, kde sa v Janhe berie všetká tá sila a odvaha, alebo ako to nazvať, keď sa jej dokonca aj ten veľký a hlavne silný človek nevie postaviť.
´Je skutočne úžasná´pomyslel si Gee. Takéto dievčatá, ako je Janhe človek len tak nenájde. Takých je málo a sú skutočne úžasné a výnimočné. Hľadel naňu znova krásnym zamilovaným pohľadom, ale potom mu napadlo ´nemal by som sa jej báť?´. Zasmial sa na tom sám pre seba a ďalej ich sledoval.
O chvíľu tu už John nebol a Janhe sa vrátila späť k Geemu.
"Prepáč mi to Gee"pozrela naňho smutne a bolo vidieť, že jej je ľúto, že to všetko musel sledovať.
"Ale to nevadí, no asi by som mal radšej ísť" povedal a už druhý krát vstal a chystal sa na odchod.
"Kam chceš ísť? Veď sme sa ešte nedorozprávali" povedala mu z nádejou, že možno nakoniec ešte ostane.
"Tak dobre" povedal a znova si sadol. Hľadel na ňu a čakal, čo mu teda povie.
"No tak kde sme to skončili? Aha...no aj ja som ti to chcela už dlho povedať, lenže som nevedela ako. Chcem aby si vedel, že aj ja ťa mám rada."usmiala sa naňho trocha zahambene a pokračovala
"Pre mňa boli tiež tie naše spoločné chvíle úžasné a...tiež som sa do teba zamilovala" zostala naňho hľadieť a sledovala jeho prekvapenie.

Pozeral na ňu šokovane. Toto fakt nečakal. Myslel, že ho teraz nejak odmietne, ale ona mu povedala toto. To, po čom tak veľmi túžil a nevedel čo povedať.
Chvíľu na seba hľadeli a potom sa k sebe pomaly začali naklánať. Ich tváre už boli úplne blízko. Zavreli oči a nakláňali sa k sebe ďalej. O chvílu len bolo počuť dvojhlasné "au". Otvorili oči a zasmiali sa spolu natom, ako do seba narazil hlavami namiesto bozku. Trocha im to prišlo ľúto, ale o chvíľu sa znova k sebe nahli a ich pery sa konečne stretli.Začali sa vášnivo bozkávať.
Po chvíli sa od seba odtiahli a zostali na seba hľadieť s krásnymi blaženými úsmevmi.
O chvíľu sa znova pobozkali. Dali si už len malú jemnú pusu a zas na seba len hľadeli, bez slov.
Nepotrebovali hovoriť, ich pohľady hovorili za všetko a nikto z nich nechcel prerušiť to nádherné ticho.

No po chvíli ho ale Gerard prerušil.
"Nechcela by si sa ísť niekam prejsť?" spýtal sa jej milo.
´super romantická prechádzka´pomyslela si a kývla mu na znak súhlasu.
Obaja vstali, vzali si kabáty a šli. Vonku práve začínala jeseň. Všade naokolo bolo opadané lístie a fúkal jemný vánok, ktorý si pohrával s ich vlasmi. Šli po ulici ruka v ruke a sledovali dianie naokolo. Každý okolo nich len rýchlo prechádzal.

Už sa stmievalo a zima bola čoraz väčšia, ale im dvom to bolo jedno. Boli spolu a to bolo to hlavné. Chodili po ulici nejakú tu dobu, až došli k parku, kde si spolu sadli na lavičku. Sedeli tam a hľadeli na seba. Znova sa pobozkali a potom len na seba pozerali. Skoro celú dobu čo boli vonku na seba neprehovorili. Nie, že by nemali o čom, ale nepotrebovali.

Nakoniec, po nejakej dobe vstali a chceli ísť späť, lebo im už začínala byť zima. Rozhodli sa ísť cez park. Vtedy si neuvedomili, že sa im môže niečo stať. Bola už úplná tma a park večer ani v noci nebýva veľmi bezpečný. No oni šli, bola to kratšia cesta späť k Janhe a v tej zime sa im nechcelo ísť moc dlho.

Práve prechádzali tmavou uličkou pomedzi veľké kríky, keď na nich niekto vyskočil. Obaja sa zlakli a zostali tam stáť.
Pred nimi stál napitý chlap a v ruke držal nôž, ktorý smeroval na nich.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 chcemicalbarbie chcemicalbarbie | Web | 7. prosince 2008 v 22:26 | Reagovat

waaaa ja sa bojímm..

2 Janhe Janhe | Web | 8. prosince 2008 v 15:25 | Reagovat

kráááásne ale dúfam, že sa mi nič nestane :D... a nepokús sa ma naštvať, že mi zabiješ moju lásku alebo nebodaj mňa :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama