Leden 2009

Vždy som ťa miloval

29. ledna 2009 v 15:58 | Lucia |  One-shot
Mám tu jednorázovečku, ktorá bude mať možno pokračovanie:D Zatial ešte neviem, uvidím, ak budete chcieť:D Nejak sa mi zdá byť divná, ale tak čo ja viem...tak sa mi zdajú všetky moje:D No ak chcete prečítajte si ju a nechajte koment a ak nie, tak v pohode:D

Prečo ma tak strašne nenávidíš? To som ti až tak moc ublížil?
Prešla už taká dlhá doba, ale tvoja nenávisť ťa za ten čas vôbec neprešla. Koľko to už vlastne je? Asi 3-4 roky, odvtedy čo...

Vídame sa len občas. Keď náhodou ideme obaja po tej istej ulici. Jediné, čo vždy vidím je tvoj pohľad. Tvoje krásne oči, plné nenávisti. Nenávisti len ku mne.
A prečo? Lebo som bol idiot. Pamätám si ten deň stále, na ten sa nedá len tak zabudnúť. Každý deň preň trpím. Vtedy sa to stalo. Mal to byť pre nás nádherný deň, ale ja som ho zničil!
Vyznal si mi vtedy lásku. Povedal si mi, ako veľmi ma miluješ, že bezo mňa nedokážeš žiť...
Po tomto som túžil tak dlho. Konečne prišla tá chvíľa. Konečne sme mohli byť spolu. A čo som urobil ja? Zničil som svoju jedinú príležitosť. Príležitosť byť konečne s tebou, mojou láskou.

I have a pain...8

28. ledna 2009 v 15:41 | Lucia |  I have a pain
Mám tu ďalšiu časť:D No dnes sem dám k tomu aj môj banner (alebo ako sa to volá:D) čo som k tomu urobila a tak....Nič zaujímavé, ale hádam sa bude páčiť:) tak len čítajte a komentujte:D


Frankie:

Znova ma zobudil ten hnusný zvuk zvoniaceho budíka. Otvoril som oči a ešte ospato som vyšiel z postele a začal sa chystať do školy.
Prišiel som ku škole a pred ňou ma už čakal Peter. Pozdravili sme sa a šli dnu. Celou cestou mi vravel čosi o piatku a tej jeho babe, už ani neviem ako sa volala...hovoril a hovoril a keď sme vošli do triedy, prestal som ho vnímať a zahĺbil som sa do svojich myšlienok, na Gerarda. Nevidel som ho už dva dni, začína mi chýbať. Je taký úžasný.
No zatial sa mi neozval, možno má veľa práce. Ale určite mi zavolá a ak nie, tak za ním možno skočím.

Prvé rande

27. ledna 2009 v 14:28 | Lucia |  My love thanks letter
Heh mám tu ďalší príbeh, ktorý mám už milion rokov rozpísaný. Nudím sa, som chorá, tak môžem písať ak budem mať nápady:Dhehe. Názov si nevšímajte, nič lepšie ma nenapadlo:D Tak už len čítajte pekne a nechajte koment:D

,,Ty tu čo robíš?"spýtal som sa a snažil sa schovať poza dvere, keďže som mal na sebe len uterák.
,,Ale...veď sme sa mali stretnúť. Nevieš?"stál vo dverách a dosť nechápavo na mňa pozeral. No jasné, veď my sme sa mali stretnúť, úplne som nato zabudol.
,,To už je toľko hodín? Prepáč, ale bolo mi dosť zle a jaksi som nato zabudol" povedal som mu a ospravedlňujúco som sa naňho pozrel.
,,Aha...tak ja teda idem" povedal a pozrel na mňa strašne smutne. Bol taký zlatý, nemohol som ho nechať len tak odísť.
,,Nie poď ďalej"povedal som mu a snažil som sa o úsmev. Bolo mi už trocha lepšie ale hlava ma stále bolela.
Vošiel dnu a sadol si v obývačke na gauč.
Zostal na mňa hľadieť a potom mi to došlo, veď ja som stále v uteráku.
,,Počkaj chvíľu, niečo na seba hodím"povedal som mu a zašiel som do izby niečo si obliecť. Obliekol som sa a došiel za ním.
,,Prepáč mi, že som tam neprišiel, ale bolo mi naozaj zle"ospravedlňoval som sa mu.
,,Ale veď to nevadí"odpovedal mi milo. Vždy bol úžasný, nikdy sa na mňa nehneval. Vôbec sa za ten čas nezmenil, možno len, že teraz je ešte úžasnejší ako vtedy. Milujem ho stále, nechápem, ako som bez neho mohol žiť tak dlho. Bez tých jeho nádherných očí a jeho úžasného smiechu. No teraz už chcem byť len s ním. Tentoraz to výde, nakoniec budeme určite spolu.
,,Vynahradím ti to"povedal som mu a usmial som sa naňho. On mi úsmev opätoval a ja som už na seba navliekal veci a chystal sa na odchod. On ma len sledoval a stále sedel.
,,No poď" povedal som mu s úsmevom, keď som videl, že ešte stále sedí. Vstal a šiel ku mne.


Vyšli sme z domu a vydali sme sa jedným smerom.
,,Kam ideme?" spýtal sa ma, lebo som mu jaksi nepovedal kam sa chystáme.
,,Uvidíš" povedal som mu s úsmevom a začal som rozmýšlať nad tým, kam by som ho tak mohol vziať. Predtým som nad tým nepremýšlal, vedel som, že ma po ceste niečo napadne.
Nakoniec mi to došlo. Práve sme prechádzali okolo kina a ja som ho tam stiahol. Kúpil som lístky na nejaký film, ktorý práve dávali, popkorn a šli sme sa usadiťna naše miesta.
Film začal. Musím povedať, že film, ktorý som vybral ma nijak nezaujal a tak som len sedel a pozeral sa všade naokolo.
Bola to asi v polke filmu, keď som sa rozhodol celý znudený naňho pozrieť aby som zistil, či aj jeho ten film ´zaujal´ tak ako mňa. Na moje prekvapenie vyzeral naozaj zaujate, asi sa mu ten film naozaj páčal, tak som sa otočil od neho, aby som ho nerušil pri tom napínavom sledovaní.
Usadil som sa úplne dole v sedalde a začalo sa mi zívať. Sedel som tam, úplne znudený a čakal som len na koniec filmu, keď zažijem konečne niečo zábavnejšie.

,, Gee, vstávaj" počul som tlmene známy hlas. Pomaly som sa pohol a otvoril oči. Uvidel som nad sebou jeho tvár ako na mňa pobavene pozerá. Zistil som, že ten film už skončil a tak som sa zdvihol zo sedačky a vyšli sme von.
,,Asi ťa to moc nebavilo čo?" povedal mi znova a na tvári mal znova ten jeho úžasný úsmev, keď sme vykričili smerom od kina. Pozrel som naňho a milo som sa usmial.
,,Bol som trocha unavený" snažil som sa mu vysvetliť svoj spánok. On sa znova zasmial a kráčali sme ďalej.
,,Akosi som vyhladol, poďme sa niekam najesť" povedal som po chvíli nášho tichého kráčania niekam po ulici. Kývol hlavou na súhlas. Kráčali sme ďalej a ja som sa pozeral, či niekde na blízku neuvidím reštauráciu alebo niečo s jedlom. Po nejakej dobe som konečne zazrel fastfood. Pozrel som naňho so šťastím v očiach a vydali sme sa smerom k tej budove.
Usadili sme sa v rohu za stôl a čakali na obsluhu. Prišla k nám mladá servírka a keď uvidela Frankieho, vyčarila na tvári veľký úsmev. Hneď som pochopil o čo jej ide. Ale ako som sa naňho pozrel, nejak si to asi nevšimol. Pozeral na mňa a čakal čo si objednám. Objednal som si jedlo, on tiež a ona odišla. Zostali sme na seba ticho hľadieť a čakal som, kým začne niečo hovoriť. No akosi stále mlčal a ja som nevedel ako by som mohol to ticho prerušiť, myslím, že ani on.
,,Tak, ako sa ti páčil film?" po chvíli prerušil naše ticho a pozerl na mňa s veľkým, krásnym úsmevom.
Zasmial som sa. ,,Myslím, že bol úžasný" povedal som a obaja sme sa smiali. Po chvíli znova nastalo to ticho a len sme na seba ďalej hľadeli.
Potom nám ta servírka priniesla jedlo a začali sme jesť. Počas celého jedenia som ho pozoroval, sledoval som každý jeho pohyb a bol som unesený jeho krásou. Je neskutočne nádherný.
Dojedli sme a znova sme vyšli von. Bola už tma a my sme kráčali ďalej ulicou.
Neviem ako, ale zrazu sme boli pred mojím domom. Obaja sme zastali a pozreli na seba.
,,Nechceš ísť ešte ďalej?" spýtal som sa ho a dúfal, že bude súhlasiť.
Kývol hlavou a vyšli sme tých pár schodov, ktoré smerovali k môjmu domu. Vytiahol som kľúče a odomkol. Vošiel dnu hneď za mnou. Usadili sme sa v obývačke. Zapol som telku, aby tu nebolo stále také ticho. Sedeli sme vedľa seba a tvárili sa, že sledujeme telku, teda aspoň ja. Celý čas som myslel naňho. Sedí vedľa mňa. Tak by som mu chcel strašne pozrieť znova do tých jeho očí a pobozkať jeho nádherné pery.
Po chvíli som cítil, že sa pohol a je otočený smerom ku mne. Pomaly som otočil hlavu smerom k nemu a uvidel jeho krásne oči, ako hľadia len na mňa. Zostali sme na seba hľadieť a ja som myslel na to, čo by sa mohlo udiať. Zrazu som moju tvár priblížil k tej jeho a naše pery sa dotkli...

Most

22. ledna 2009 v 17:50 | Lucia |  One-shot
Toto už mám napísané dosť dlho, som to akosi našla tak to sem dám:D Dúfam, že sa bude páčiť, ale je to dosť krátke...no nevadí:D Tak pekné čítanie a potešili by ma komenty:)


Nechápem ako si mi to mohol urobiť. Bolo nám spolu tak krásne. Tak prečo? Prečo si ma tu nechal samého? Bol si pre mňa celý môj svet. Ty si to vedel, ale aj napriek tomu si to urobil. Nikdy nepochopím prečo.

You are my star...13

20. ledna 2009 v 17:58 | Lucia |  You are my star
No mám ďalšiu časť:D Nejak som sa rozpísala, ale myslím, že vás to poteší(možno). Noo tak hádali ste správne, bude to tak ako ste mysleli:D a vďačím Janhe zato, že si to napísala k tomuto príbehu:D
No a dúfam, že sa bude páčiť aj táto časť, len neviem či ma nezabije keď bude čítať toto, čo som jej urobila (no teda nie ja, ja som to len vymyslela:D):Dhehe uvidím:D No nebudem vás zaťažovať dlho, tak vám prajem pekné čítanie a čakám veľa komentárov:)



"...chcela by som vám zaspievať moju novú pieseň, ktorú som zložila včera. Dúfam, že sa vám bude páčiť" dopovedala to a Dave začal brnkať na svojej base jemné melódie novej piesne.

"Chcela by som ju venovať jednej osobe, ktorú mám veľmi rada" usmiala sa a ukázala prstom do davu. Ukazovala presne na jednu jedinú osobu, ktorá tam vynikala svojou neskutočnou krásou (nie že by boli ostatní škaredí, ale viete:D). Krásou, ktorej Janhe nedokázala nikdy odolať. Chlapec stojaci v dave sa pozeral len na ňu a opätoval jej nádherný, vďačný a hlavne zamilovaný pohľad s mlým úsmevom.
Janhe sa naňho naposledy s úsmevom pozrela. Melódia už bola hlasnejšia, nehral len Dave, ale pridali sa aj ostatní. Potom Janhe začala spievať. Jej hlas sa spojil so zvukmi gitár a bicích a bola z toho nádherná pieseň:


Viem, že to raz príde...

16. ledna 2009 v 21:00 | Lucia |  One-shot
Heh dnes mi ide:D No tak ešte sem dám jednorázovečku. Neviem, či sa bude páčiť, ale dúfam, že hej...nemám k nej ani nejak čo povedať...zdá sa mi divná ale tak aj tak ju sem dám:D


Viem, že to raz príde. Ten deň, keď zbalíš svoje veci a odídeš. Odídeš navždy, bez toho, aby si mi povedal, že ma miluješ a že sa vrátiš. A ja tu zostanem sám...


You are my star...12

16. ledna 2009 v 20:25 | Lucia |  You are my star
Oh, konečne som napísala nejaké to pokračovanie. Už bolo na čase, všakže:D No je to tu, tak dúfam, že sa vám bude páčiť a zanecháte mi krásne komentáre:)Tak prajem krásne čítanie:)

"Po zajtra je koncert, pre charitu" povedala po chvíli, i keď sa jej nič nespýtal.
"Aha" odpovedal jej smutne.
Dala mu pusu a začala na seba dávať svoje oblečenie. On zatial odišiel.
Sedela na posteli a myslela na to, že spolu vôbec nemôžu byť. Zbalila si veci, ktoré mala vytiahnuté a išla dole. Musela sa s nimi rozlúčiť a odísť... znova niekam preč.
Vošla do kuchyne, kde obaja mlčky sedeli.
"Tak ja idem" povedala im, keď na ňu zostali pozerať. Gee smutne sklopil zrak a Mikey s tiež veľmi smutným pohľadom vstal a prešiel k nej.
"Škoda, že si tu nemohla byť dlhšie" povedal jej a objal ju, presne ako vtedy, keď sem prišla.
"Aj mne je to ľúto, ale musím odísť" povedala mu a oddelili sa od seba. On odišiel do svojej izby a už tam boli len oni dvaja. Gee so sklopeným zrakom pozoroval dlážku a Janhe smutne čakala kým jej niečo povie, kým sa s ňou aspoň rozlúči.

I have a pain...7

8. ledna 2009 v 19:16 | Lucia |  I have a pain
No napísala som ďalšiu časť, ale nie je moc dlhá ani nijak zaujímavá myslím:D Ale tak prečítať si ju môžete a aj nechať nejaký ten koment:)



Frankie:

"Kde si bol?! To sa nevieš aspoň ozvať?! Bla bla blaa.....!"kričala na mňa mama a ja už som jej slová ani nevnímal. Len som ju pozdravil a zavrel som sa v mojej izbe. Nechcel som sa s ňou nijak baviť. Ľahol som si na postel a chcel som spať. Bol som unavený a hlava ma ešte trocha bolela z toho môjho nárazu, no stále som musel myslieť len na Gerarda. Asi som sa doňho zamiloval, spal som s ním, bol to prvý človek s ktorým som spal, ale pritom ho ani moc nepoznám. Mohli by sme byť spolu? Miluje ma? Mal som plnú hlavu myšlienok a rôznych otázok len naňho.
Nakoniec som nejak zaspal a zobudil som sa až ráno. Dnes sa mi nič nechce. Budem asi len ležať v posteli. Zajtra musím ísť do školy, tak si ešte oddýchnem.
Spomenul som si ale na Geeho a rozmýšlal som, či by som potom nemal ísť za ním. Ešte mi nezavolal, no jasné, veď mi nemôže volať hneď ako odídem. Zavolal by som mu aj ja, ale nemám jeho číslo a keby ho aj mám tak neviem či by som mu zavolal. Počkám radšej, kým sa ozve on a zatial nebudem nič robiť.
"Frankieee!" kričala mama z kuchyne.
"Noo?!"zakričal som na ňu keď som otvoril dvere na mojej izbe. Nechce sa mi ísť dole, kvôli niečomu, o čom neviem, tak najskôr zistím, čo chce.
"Raňajkyy!" odpovedala mi krikom. Raňajky, no som hladný. Hneď som zbehol do kuchyne a na stole ma už čakali skvelé raňajky. Sadol som si a začal jesť.



Gee:

Sadol som si k baru a objednal som si pivo. Sedel som si tam a len tak popíjal a pritom som musel myslieť na Frankieho.
Dopíjal som už asi tretie pivo, keď ku mne došiel nejaký chlap.
"Čo si dáš?" spýtal sa ma keď som sa naňho otočil. Zostal som naňho pozerať.
"Vodku" odpovedal som mu po chvíli a usmial som sa. On mi úsmev opätoval a už objednával 2 vodky. Vodku som už mal pred sebou a keď som sa naňho pozrel, držal tú svoju v ruke a čakal kým chytím aj ja tú svoju. Tak som ju teda chytil. Pripili sme si a hodil som ju celú do seba. Fuj, zas tá odporná chuť. Hodil som znechutený ksicht a on sa na tom trocha zasmial.
"Ja som Mat" podal mi ruku.
"Gerard" potriasli sme si rukou. O chvíľu som mal pred sebou ďalšiu vodku a zas sme si pripili. Ani neviem ako, ale po nejakej dobe sa mi už všetko naokolo točilo a to som si myslel, že som toho tak moc nevypil. Stále sa tie prázdne poháriky spredo mňa plnili a ja som si to nejak veľmi neuvedomoval. Myslel som, že to je stále nejaká druhá, tretia, tak som pil. Vždy tá hnusná chuť, ale po čase mi to už ani nevadilo. Po nejakej dobe som chcel vstať a ísť už domov. Určite bolo neskoro. Snažil som sa postaviť, ale jediné čo som zvládol bolo zísť zo stoličky a potom som videl ako sa mi to všetko točí.
-

Pomaly som otvoril oči. Hneď ma oslepilo strašné svetlo a ucítil som bolesť hlavy, tak som oči na chvíľu znova zavrel. No o chvíľu som ich znova otvoril, lebo mi bolo dosť zle. Otvoril som ich a posadil som sa na posteli. ´kde som to?´bolo prvé čo ma napadlo. Sedel som na cudzej posteli v byte človeka, o ktorom nič neviem a ani som nevedel kde to je a kde je tá osoba. No v tej chvíli mi to bolo trocha jedno,lebo som už bol v pol ceste smerom na záchod. Nevedel som kde to som a nevedel som ani kde by som mal hladať záchod. Uvidel som prvé dvere a do tých som bez rozmýšľania vletel. Kúpeľňa, so záchodom. Hneď som skočil k záchodovej mise a už som v nej mal vopchatú hlavu a všetko to zo mňa šlo von.
Keď som na chvíľu prestal, začul som tiecť vodu. Otočil som sa smerom ku sprche a uvidel som cez záves siluetu nejakej osoby ako sa sprchuje. Dlho som nad tým ale nemohol rozmýšlať, lebo som sa musel zas nahnúť nad záchod.
"Fúha, ty si to včera ale pekne prehnal" začul som cudzí hlas spoza mňa a potom jemný smiech.
Pomaly a so strachom som sa otočil smerom k tej osobe a ešte som dúfal, že to nie je tak ako som si myslel. No moje dúfanie nepomohlo. Bol to on, ten, s ktorým som včera popíjal v bare. A takto som skončil.
Nič som mu nepovedal. Stál nado mnou s uterákom okolo pásu a s úsmevom na mňa pozeral. Ja som chvíľu tiež hľadel naňho, ale potom som rýchlo vstal a bežal do izby, v ktorej som sa zobudil. Vzal som všetky svojej veci, ktoré som tam našiel a rýchlo som musel odísť z tohto bytu.
Ako som tak rýchlo bežal, zabudol som na to, že mi bolo zle a znova som si na to spomenul vo chvíli, keď ma to znova chytilo. Zohol som sa pri jednom dome a znova to zo mňa vyšlo. Vystrel som sa a musel som ísť rýchlo domov. Potreboval som byť sám a vstrebať to, že som bol s tým chlapom. Chcel som už byť len s Frankom a keď s ním chvíľu niesom, idem do baru a vyspím sa s prvým chlapom čo ma na niečo pozve.

Bla bla:D

8. ledna 2009 v 18:42 | Lucia |  About

Len chcem povedať, že sa idem pokúsiť zmeniť design:D:Dhehe tak som zvedava ako to bude vyzerať potom:D Noo a hlavne sa nelakajte ak to bude strašné:Dhehe to je zatial vše:D
majte sa krásne:D

Oznam

6. ledna 2009 v 0:20 | Janhe a Lusy |  About
Ahojte, v poslednej dobe nič nepridávame, čo? Je nám to lúto, ale maturity doliehajú na našu psychiku čím dalej tým viac. Lucka bude dúfam zatial písať You are my star (o mne xD) no a ja sa posnažím vymyslieť nejaký nový príbeh. Fúúú ale nič ma nenapadá musím nejakú tému nájsť. Ale tak na jeden snád prídem a napíšem. Takže majte s nami trpezlivosť. Inak ma napadlo, síce som sa s Luckou o tom nerozprávala, ale pokial tu toho zatia pridávame málo a vy by ste mali napísané nejaké frerardi, waycesti, frikey a tak, tak ich pošlite na Janica168@azet.sk a ja ich zverejním xDD aspom sa tu bude niečo pridávať teda pokial niečo máte..no a ja sa pokúsim tiež neičo napísať xD Tak zatial dovidenia x)) Vaša Janhe x)

Možno nabudúce

2. ledna 2009 v 20:19 | Lucia |  One-shot
Tak mám tu krátku jednorázovku. Neviem, zdá sa mi divná, ale to je jedno:D Ak chcete si to prečítajte, ak nie tak nie:D



Ja už nato nemám náladu a ani chuť. Vždy musí byť všetko len podľa teba. Chcel by som niečo povedať, lenže pri tebe som úplne bezmocný. Stačí jeden tvoj krásny pohľad alebo milé slovo a v tú chvíľu sa prestanem snažiť odporovať ti. Nikdy mi to nešlo, tak prečo by som mal začať teraz však? Ja viem, že ti to takto vyhovuje, ale myslel si niekedy aj na mňa? Nechcel by si sa niekedy ty spýtať mňa...´Čo budeme robiť?´ Alebo ´Kam pôjdeme?´, ´Kedy...?´

Stanovačka...6-End

1. ledna 2009 v 15:42 | Lucia |  Stanovačka
Je tu posledná časť. Dúfam, že si ho prečítate a necháte koment a že sa vám aj tento príbeh páčil. Bol to môj prvý Waycest a mám ho celkom rada:D Tak ale nebudem sa tu rozpisovať, nechám vás si to prečítať:D A ešte vám to všetkým venujem čo to čítate, poslednú časť treba:D


"Všetko. Tú noc a aj to na skalách. Už viac nebudem piť na takom nebezpečnom mieste" povedal a znova sa zahľadel von z okna.

Musel som sa sústrediť na riadenie ale chcel som mu niečo povedať, no nič ma nenapadalo. Tá noc bola pre mňa šok a neviem, či mu mám čo na tom odpúšťať , keďže som to robil aj ja...a na tých skalách, tak to hej, veď som sa oňho strašne bál. Ale stále som nevedel čo mu nato povedať.
Už sme boli pred nemocnicou. Zastavil som, predtým som mu nestihol odpovedať, ale keď sme obaja vystúpili z auta a mali namierené do nemocnice, schytil som ho za ruku. Rýchlo sa na mňa otočil a nechápavo po mne pozeral.
"Vieš, nechcem, aby si bral len na seba vinu za tú noc. Ja som tam bol tiež a tak to bola aj moja vina, i keď, nie žeby som po tom niekedy túžil, ale tak čo sa stalo, stalo sa...A k tomu na tej skale, tak to si ma fakt nasral, neskutočne som sa o teba bál, už som myslel, že si mŕtvy. Vieš čo by to pre mňa bolo? Nie, nevieš, tak prosím ťa, nech sa to viac nestane dobre?" povedal som mu skoro jedným dychom a on len pozeral. Bol z toho dosť šokovaný ako som videl, ale tak práve som to tak cítil a musel som mu to povedať. Nech to bolo akékoľvek hnusné alebo neviem aké.
Ani som nečakal na jeho odpoveď a smeroval som ďalej k nemocnici. Ako som videl, on šiel hneď za mnou.
Vošli sme dnu a zamierili si to k informáciam, aby sme zistili kam máme ísť.
Geeho potom vzal nejaký doktor do ordinácie a ja som čakal vonku.
Po nejakej dlhšej dobe konečne vyšiel aj so sádrou na ruke. Vybrali sme sa teda k autu, aby sme sa zas mohli vrátiť k chalanom a spoločne našli Franka a Jacka, ak ich teda už nenašli.
Nastúpili sme do auta a vydali sa späť. Celou cestou sme radšej obaja mlčali a len sme počúvali rádio.

Zastavili sme na mieste, kde sme mali aj predtým odparkované auto a vyšli sme von.
Všetci tam už boli a sedeli na tráve a o niečom sa rozprávali. Sadli sme si k ním a povedali nám kde boli.
Potom sme sa zbalili a šli sme domov.


O týžden

Prešiel už týždeň od našej stanovačky. Všetko je v poriadku, s Geem sme len ako bratia, ako predtým, až nato, že viem, že ma miluje a spal som s ním, ale nato sa snažím nemyslieť. Nič sa medzi nami nedeje. Porozprávali sme sa o tom a všetko je už ok.
Dnes Dave oslavuje narodeniny, tak je u nás párty. Ako vždy, Gee tu všetko pripravuje a my ostatní len prídeme a urobíme bordel. Jack šiel ešte kúpiť alkohol. Znova sa tu bude chlastať a oslavovať.


"Všetko najlepšie" skríkli sme všetci, keď dnu vošiel Dave. Vyzeral dosť šťastne, to som rád. Podávali sme mu darčeky, ktoré hneď otvoril. Tešil sa z nich a za každý nám šťastne ďakoval. Keď ich už rozbalil všetky, konečne sa začalo piť.
Alkoholu bolo dosť a všetci sme po čase toho už mali v sebe fakt dosť.
Prechádzal som po obývačke, teda snažil som sa prejsť, len som sa pomaly tackal smerom k záchodu. Obzeral som sa a všade som videl ako ešte niektorí chlastajú, no polovica z nás už mala dosť, niektorí už ležali na zemi a spali, niektorí, čo ešte vládali a mali čo, pili.
Ja som sa nejak dostal na záchod. Urobil som potrebu a znova som niekam šiel. Bol som dosť napitý a už ani neviem kam som šiel.

Ráno som sa prebudil. Pomaly som otvoril oči, hlava ma strašne bolela a keď som zaostril, rozhliadol som sa po izbe. Pomaly a ešte s malou nádejou, že to nie je tak ako si myslím som sa zdvihol a otočil vedľa seba.
"Oh nie, už zase!"


Happy new yearXD

1. ledna 2009 v 2:46 | Lucia a Janhe:D |  About
Ahojte:D

Nie sme napité.:D
Šťastný nový rok vám prajeme my, Lucia a mamenko s našou Rysavou jalovičkou:D
"Mamenko jak še máte? Zapriahnite jalovicu a ideme na trh predávať čerstvé broskyne"XD
"Najprv pripravme vianočné oblátky, ale predtým si dáme červeného vínka a pozveme aj Báčika s Chocholova na vínko z našich vinohradov".
"Ale zmeňme tému mamenko. Jak še máte?A kedy príde tatenko (gerard) z vojny?"
"Joj zlô nedobrô dcérenko, babenka zomreli" plače mamenka
"My sme plakali už včera nad babenkinou smrťou, aj keď zomreli dneska"


Tak pekne to všetci oslávte- ako my s mamenkou:D(nepili smeXD) a pripíjame na vás a aj na nás:D

Happy new yeeeeeeeaaaaaaaaar, happyyyy neeeeww yeeeeeeear *spev:D*



papa:D