You are my star...13

20. ledna 2009 v 17:58 | Lucia |  You are my star
No mám ďalšiu časť:D Nejak som sa rozpísala, ale myslím, že vás to poteší(možno). Noo tak hádali ste správne, bude to tak ako ste mysleli:D a vďačím Janhe zato, že si to napísala k tomuto príbehu:D
No a dúfam, že sa bude páčiť aj táto časť, len neviem či ma nezabije keď bude čítať toto, čo som jej urobila (no teda nie ja, ja som to len vymyslela:D):Dhehe uvidím:D No nebudem vás zaťažovať dlho, tak vám prajem pekné čítanie a čakám veľa komentárov:)



"...chcela by som vám zaspievať moju novú pieseň, ktorú som zložila včera. Dúfam, že sa vám bude páčiť" dopovedala to a Dave začal brnkať na svojej base jemné melódie novej piesne.

"Chcela by som ju venovať jednej osobe, ktorú mám veľmi rada" usmiala sa a ukázala prstom do davu. Ukazovala presne na jednu jedinú osobu, ktorá tam vynikala svojou neskutočnou krásou (nie že by boli ostatní škaredí, ale viete:D). Krásou, ktorej Janhe nedokázala nikdy odolať. Chlapec stojaci v dave sa pozeral len na ňu a opätoval jej nádherný, vďačný a hlavne zamilovaný pohľad s mlým úsmevom.
Janhe sa naňho naposledy s úsmevom pozrela. Melódia už bola hlasnejšia, nehral len Dave, ale pridali sa aj ostatní. Potom Janhe začala spievať. Jej hlas sa spojil so zvukmi gitár a bicích a bola z toho nádherná pieseň:




I dream about you,
You are my dream,
you are the love
that so horrible I want to.

So please love me
Don´t let me wait.
I love you so much
Don´t let me cry,

I want you love,
I want to be here with you,
Look at you
and never lost you.

I´m you and you I´m
we love each other
We live only for themselves
Life, we just my two.

I want you love,
I want to be here with you,
Look at you
and never lost you.

Janhe spievala a každú chvíľu jej pohľad zamieril smerom k Geradovi, ktorý na ňu hľadel a na tvári mal krásny úsmev.
Fanúšikom sa pieseň, samozrejme, páčila a refrén už neskôr spievali spolu s ňou.
Keď dospievala túto pieseň, zliezla z pódia a zamierila si to k Gerardovi. Šla a pri tom nevnímala nič naokolo. Hľadela jedine na jeho krásnu tvár, ktorá robila to isté. Pódium nebolo zas tak ďaleko od neho, ale predsa len to nejakú tú chvíľu trvalo. Okolo SBS-károv prešla akoby nič a šla ďalej.
Hľadela naňho, zamilovaným pohľadom, ktorý mal na tvári aj on.
No o chvíľu jej chôdze už na jeho tvári nevidela ten krásny vysmiaty pohľad. Teraz bol ten pohľad vydesený. Plný strachu, smútku a aj sĺz. Nevedela prečo, no potom ju to asi napadlo. Na hrudi cítila tlak, potom nával bolesti a už ležala na zemi uprostred davu ľudí. Ľudí, ktorí na ňu len šokovane pozerali ale neurobili nič, aby jej pomohli. Bola len jediná osoba, ktorá jej chcela v tej chvíli skutočne pomôcť, ale nebola pri nej. Nemohla sa k nej dostať.

Gee sa snažil pretlačiť cez ten dav ľudí, ale akosi mu s tým nechceli pomôcť. Janhe tam ležala v bezvedomí na zemi a všetci na ňu len pozerali. Po chvíli sa tam dostali SBS-kári, ktorí ju odtiaľ vytiahli a zaniesli do zákulisia, kde boli záchranári. Keď sa Gee konečne dostal na to miesto, uvidel ho prázdne. Bál sa o ňu, strašne sa bál, lenže v tejto chvíli tu nebol nikto, kto by mu povedal, ako je na tom. Či to vôbec prežila...

Pretlačil sa k pódiu a kričal na jedného SBS-kara postávajúceho kúsok od neho.
"Môžte ma pustiť dnu? Potrebujem ísť za ňou" prosebne naňho pozeral, ale to mu nepomohlo. Nemohol ho tam pustiť a tak ďalej stál a robil si svoju prácu. Gerard sa ešte chvíľu pokúšal sa prehovoriť ho, ale neskôr to vzdal, lebo mu došlo, že ten naozaj nepovolí. Takže zistil, že sa tam nakoniec nedostane a tak rozmýšlal o nejakej inej ceste, možnosti ako sa tam dostať a byť pri svojej láske. Naďalej stál na svojom mieste, tesne pod pódiom a stále dúfal, že sa stane zázrak a Janhe zrazu vybehne zo zákulisia a skočí mu do náručia. Bez zranení. Úplne v poriadku.
No nestalo sa tak...stál tam asi celú večnosť, možno aj niekoľko hodín, bez toho aby odišiel.
Hala sa pomaly vyprázdnila a onedlho tam bol naozaj už len on. Ale SBS-kar tam stál stále a dával mu jasne najavo, že sa dnu nedostane. So smútkom a strachom neustále pozeral smerom ku vchodu do zákulisia, kde sa asi teraz niekde nachádza Janhe, a trpí. A on jej nemôže nijak pomôcť.
Keď už jeho nádej skutočne skoro vyhasla a myslel, že by bolo lepšie ísť domov, zrazu niekto zakričal jeho meno.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klinki

Klik

Komentáře

1 ChemicalBarbie-i ♥ you ChemicalBarbie-i ♥ you | Web | 20. ledna 2009 v 20:47 | Reagovat

Jejdáa, nenapínaj preboha.. aaaa.. ty ma týraš!§ xD preboha chuderka, to snáď nie, to som teda fakt nečakala.. som zvedavá kto zakričal jeho meno a dúfam s Gerardom že to bola Janhe xD

2 Piratka Piratka | Web | 20. ledna 2009 v 20:58 | Reagovat

sakra....

takhle přizabít tuhle kapitolu....to snad není možný...sečné rány nejsou povoleny, zvlášť ne u těchto pasáží....

prostě under pressure...ale musít být v pořádku, prostě musí!!

3 Janhe Janhe | Web | 20. ledna 2009 v 22:42 | Reagovat

Preboha áno, musím byť v poriadku, že  ma nezabuješ, že?? ach jaj ach jaj... takto na večer depka :D... ale nikto nepochválil moju pesničku :( nevadí ale proste akože hustéééééé....a to, že si sa rozpísala mi vôbec nevadí, len tak dalej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama