Únor 2009

Svetlo v temnote 1

28. února 2009 v 13:56 | Janhe |  Svetlo v temnote

Ahojteeee no dokopala som sa k prvej časti, nebude, dlhá ale tak musela som to niekde useknúť :D
Elektrický strojček na tetovanie - tattaugraph v Amerike bol patentovaný 8. decembra 1891. (To je len pre zaujímavosť, pretože Frankie bol už aj v príbehu potetovaný, myslím, že už v tej dobe 2sv. vojny už boli tetovacie prístroje v dobrej kvalite kedže je to približne 50 rokov po vynalezení tohto prístroja. Btw. Pre info základ tohto prístroja si patentoval Tomas Alva Edison. Vylepšil ho a predstavil ako Tattaugraph v roku 1890 v Amerike majiteľ salónu Samuel O´Reilly.) No ale to bolo len pre informáciu xD Takže prajem príjemné čítanie prvej časti. PS : rozprávačom je Frankie - je odvážny a bojuje za práva ľudí a za slobodu obyvateľstva. Dajte tomuto príbehu šancu a nebojte sa nebude trvať dlho a objaví sa tam aj Gee x) Všetky mená a názvy ktoré boli skutočné, budú v príbehu zmenené teda okrem Geeho a Frankieho ale tým tam neboli takže pochopiteľne :D Ešte raz príjemné čítanie :D




,,Vážené dámy, vážení páni, prosím, venujte mi chvíľu pozornosti.´´ upozornil som na môj prichádzajúci príhovor k poľskému obyvateľstvu. Predtým som si musel vyhliadnuť niečo vyvýšené, kde by som sa mohol postaviť aby si ma ľudia všimli a videli ma. Som nízkej postavy a tak som sa musel nejako zviditeľniť. Na hlave som mal čierny klobúk, ktorý bránil snehovým vločkám aby mi padali do očí.. Zimný kabát ma chránil pred tuhou zimou a naštastie mi zakrýval aj moje potetované telo. Prečo naštastie? Pretože v tejto dobe majú tetovanie len zločinci a väzni a tým obyvateľstvo neverí. Ja som bol pred dvoma rokmi na 3 roky neprávom odsúdený za vraždu nejakého chlapíka, poctivo som si to odsedel a teraz sa snažím chrániť ľudí. Už sa nevládzem pozerať na to ako si nikto nevie vyjadriť svoj názor a ak sa niekto k tomu odhodlá okamžite ho zabijú alebo zavrú do väzenia. Takéto psychické a fyzické útlaky zabraňujú slobodne ľudom žiť A ja viem čo je to nemať slobodu a tak chcem od toho uchrániť aspom nevinných ľudí. Radšej sa nechám zabiť alebo zavrieť ako by som mal mlčať o krutej pravde. Jeden môj obyčajný život za ľudskú slobodu.
,,Ehm, ehm´´ odkašlal som si a niektoré pohľady sa na mňa pozorne upreli, ale stále ich nebol dostatok.
,,Vážení chcem verejne vyjadriť svoj názor a vám ponúknuť možnosť slobodne žiť´´ to sa na mňa pozrelo už omnoho viac ľudí. Niekto s obecentstva vykríkol : ,,Ako to myslíš chlapče, veď žijeme slobodne.´´
,,Tak to milí pane asi neviete čo je sloboda. Naozaj žijete slobodne? Je sloboda to, že ak si vyjadríte vlastný názor, ktorí sa nepáči mocenstvu okamžite vás zabijú alebo zavrú do väzenia? Je sloboda to, že ak porušíte zákon, dosvedčia vám to, vy sa stále nepriznávate a ako nátlak na vás vám vyvraždia rodinu a vás nechajú kruto zomrieť vo vlastnom žiale? Je sloboda to, že vaše deti nemôžu chodiť do školy len preto, že ste chudobní? Je sloboda to, že ľudia sa delia na sociálne vrstvy a tí chudobní musia zostávať v úzadí a trpieť všetko zlé zatial čo mocentstvo si žije bez väčších problémov v dobe ktorá je pod vládou zdanlivo pozorného človeka, ktorému len klamlivo záleží na ľudoch? To je sloboda?´´ pri poslednej vete kde som spomenul ,,vodcove,, meno sa ľudia nepatrne strásli. Ľudia sa báli toho kto hovorí otvorene pravdu, pretože s pravdou neprichádza nič dobré a tak to nebude ani teraz. Niektorí to už nevydržali otočili sa a mali k odchodu.
,,Počkajte, prosím.´´ vykríkol som na nich. ,,Keby-keby sme sa všetci ktorí sa odvážia bojovať za svoju krajinu, rodinu a slobodu, spojili mohli by sme vyhrať, len musíme zahnať strach.´´
,,Chlapče spamätaj sa, nevieš čo hovoríš, vravel si, že keď spáchame niečo zlé, vyvraždia nám rodinu a to máme teraz počúvať sotva nedospelého chlapca, ktorí má len domienky na výhru a riskovať životy svojich blízkych?´´ takto lahko moje názory vyvrátil ľudom nejaký starší pán. Ja som sa už nezmohol na slovo a keď ľudia odchádzali sadol som si na drevennú bedňu a začal som uvažovať. V tom okamihu ma niečo schmatlo zo zadu za ruku a za golier a postavilo ma na nohy. Boli to mocenské vojská EE-sáci. Nebránil som sa lebo som vedel čo sa deje. Ale chcel som vedieť kam ma zoberú.
,,Kam ideme.´´ spýtal som sa.
,,Leise ! (ticho) !´´ skríkol na mňa jeden z EE-sákov. ,,Ty už nemáš právo ani prehovoriť potom čo sme počuli tvoje ,,odvážne,, názory. Osobne si počkáme na tvoj rozsudok o ktorom rozhodne hlavný súd.´´ dohovoril a všetci piati sa začali smiat ako keby počuli nejaký neuveriteľne vtipný vtip. Radšej som už potom neprehovoril. O pár minút som už sedel v nejakom nákladnom aute kde vnútri už sedeli dvaja starší prešedivený páni a jeden približne v mojom veku. Jeden z vojakov zavrel dvere korby a auto sa pohlo nevedno kam.



New stories od Janhe xD

27. února 2009 v 22:24 | Janhe |  About
Ahojte ľudkovia moji, moc ma mrzí, že som sa na takú dlhú dobu úplne odmlčala a vyparila sa, ale boli tam dôvody. Hlavne a naozaj ma to neuveriteľne moooocky mooocky mrzí, ale teraz to chcem napraviť. Začínam pracovať na dvoch príbehoch. Tí ktorí čítajú moje príbehi vedia v akých žánroch píšem a tých sa budem aj držať a dúfam, že aj z týchto alebo aspom z jedného sa stane trhák ako z Nebezpečných líbaniek :D Oba príbehy budú zas také trágédie, poznáte ma ja si také neodpustím nikdy a do takých sa dokážem vžiť a ako som si už všimla vy sa do nich dokážete vžiť so mnou a to ma neuveriteľne teší. Takže sľubujem, že sa posnažím v najbližších dňoch pridať prvé časti. Oh aby som nezabudla tak vám aspom názvy prezradím aj keď najtažšie zo všetkého je vymyslieť názov tak som len zadrela niečo čo ma v prvej chvíli k tomu príbehu napadlo xD Celá ja xD Takže prvý Príbeh je - SVETLO V TEMNOTE - (k tomu môžem prezradiť, že tento príbeh bude z prostredia druhej svetovej vojny, presnejšie nepôjde o válku ako skôr o život zajatcov v K. táboroch) a druhý príbeh - Únosca - (k tomuto prezradím, že ma tento príbeh napadol pri seriály Vyjednávači aj keď tí tam budú hrať takú minimálnu úlohu asi :D) takže dúfam, že sa tešíte a, že vás
nesklamem :) Papiiiiiq :)

I have a pain...10

27. února 2009 v 18:17 | Lucia |  I have a pain
Dnes ma pochytila chuť napísať nejaké pokračovanie, tak to tu máte:D Veľmi zaujímavé a dúfam, že mi aj to ukončenie vyšlo tak napínavo, ako som chcela:D:DHeh...Venujem túto časť všetkým, ktorí chodia na tento blog a čítajú tieto naše výmysly:D(V poslednej dobe skôr moje:)
No a tak dúfam, že sa vám bude páčiť a necháte mi nejaký ten koment:)



Nevedel som nič vymyslieť. No potom ma z môjho rozmýšlania vyrušil jeho hlas.
"Prečo si mi nevolal? Nechcel si ma vidieť? Máš niekoho iného?" otázky sa z neho začali sypať a aj slzy sa mu začali drať do očí.
"Chcel som ťa vidieť" dvihol som sa a šiel k nemu, aby som ho objal, dal mu pusu, ale on sa odo mňa odtrhol.
"Máš niekoho iného. Mňa máš len na sex však?" povedal pomedzi slzy. Začalo mi to byť ľúto. Nechcel som mu ublížiť. Som taký idiot. Chcel som byť s ním. Musím mu niečo povedať, ale čo? Čo mu mám povedať, aby sa nehneval?
"Nemám ťa len na sex, mám ťa... rád" povedal som mu ticho. Stáli sme oproti sebe a ja som hľadel do zeme. Nechcel som sa mu pozrieť do očí. Bola to pravda, ale keby som musel pozrieť do tých krásnych očí, nedokázal by som mu klamať, nepovedať mu o tom, čo som urobil, keď som nebol s ním. Ľutoval som to, no stalo sa a ja to už nemôžem nijak odčiniť. Ale nechcem zničiť náš vzťah, ak sa to tak dá normálne nazvať.

I don´t want you hurt me

19. února 2009 v 16:44 | Lucia |  One-shot
Mám tu "kratšiu" jednorázovku:DUž ju mám napísanú dlhšie tak ju sem dám, lebo akosi nemám žiadne pokračovanie:D Tak vám prajem pekné čítanie a verím, že mi necháte nejaký koment:)

..."Ok, budem ťa čakať" odpovedal som a položil som telefón. Volal si mi a povedal aby som ťa čakal doma, že sa musíme o niečom porozrávať. Nevedel som, čo mi chceš povedať, ale mal som takú predtuchu, že to nebude nič dobré. Sedel som nehybne na sedačke a čakal kým prídeš domov.

Počul som cinkať kľúče. Odomkol si a vošiel si dnu. Za chvíľu si už stál vo dverách a hľadel na mňa. Pozdravil si ma a len si na mňa ďalej pozeral. Ja som na teba pozeral tiež, ale veľmi nechápavo a s obavami, že sa nestane nič dobré. Už to, že si ku mne neprišiel a nedal mi pusu, ako to robíš vždy, keď prídeš tomu naznačovalo. Hľadel som ti do očí a chcel som v nich vyčítať čo mi chceš povedať, ale dnes, prvý krát som tam nevidel vôbec nič. Dosť ma to vystrašilo, nebolo v nich nič, láska ani nenávisť, boli úplne prázdne.
"Čo si mi chcel povedať?" spýtal som sa, i keď som trocha tušil čo mi asi povieš, nič dobré.
"Ja o tom viem" povedal si a ani si sa nepohol. Neurobil si žiadny, ani len malý pohyb. Vyzeral si tak...inak.

Láska

15. února 2009 v 14:22 | Lucia |  One-shot
Napadla ma táto jednorázovka, tak ju sem dávam:DNepáči sa mi moc, ale uvidím, čo poviete. Je trocha iná, veď to si určite všimnete na konci:D:DHeh no nebudem rušiť a prajem pekné čítanie:)


Celý život som hľadal lásku, pravú lásku.
Veril som, že naozaj existuje, že ju raz určite stretnem a bude to také ... kúzelné, ako to býva opísané v knihách alebo vo filmoch...a potom budeme spolu až do smrti.

I have a pain...9

7. února 2009 v 14:00 | Lucia |  I have a pain
Oh mám aj ďalší diel tejto story:D Tak si to užite a nechte koment:D Venujem vám ju všetkým, ktorí ju čítate:)



You are my star...14

6. února 2009 v 17:33 | Lucia |  You are my star
Je tu ďalší diel tejto story...dozviete sa čo sa stalo, či vôbec naša hviezda ešte žije. Možno nie:D Možno to už bude len spomienka:D:Dheh ale nie..veď čítajte a poteší aj koment:D Janhe, to je pro tebe:)


Rýchlo sa pozrel smerom k hlasu a stál tam nejaký chlap a čakal naňho.
Rýchlo k nemu vybehol a ten ho zaviedol za Janhe.
Ona tam ležala, na posteli s veľmi unaveným výrazom. Nevypadala naozaj dobre (akože fit:D) a hneď sa k nej nahol a dal jej pusu na vlasy. Pootvorila tie svoje nádherne oči a zadívala sa na Geeho, ktorému sa už oči zaliali slzami.
"Gee" povedala potichu chraptivým hlasom a stále sa pozerala do jeho očí.
"Áno miláčik. Neboj to bude dobré" povedal jej, pohladil ju a znova jemne pobozkal.
"Necítim sa dobre" začala stále veľmi slabým hlasom hovoriť. "Čo sa stalo?" spýtala sa. Na tvári sa mu zjavil strašne smutný a zhrozený pohľad.

Prečo si mi to nepovedal?

2. února 2009 v 19:18 | Lucia |  One-shot
Názov si nevšímajte, iný ma nenapadol:D
Toto je druhá časť k tej jednorázovke (už to asi jednorázovka nie je:D). No ale nijak sa mi nepáči. Ale tak uvidím:D Chcem ju venovať ChemicalBarbie, ktorá (jediná:( ) číta všetko a aj prvú časť k tomuto a ako som videla, akosi sa nato teší:D Takže nemáš sa načo tešiť ti poviem na začiatok:D Ale budem rada ak si to prečítaš a necháš koment:D:Dhehe(nenápadná som:D) No nebudem sa tu rozpisovať a končím s tým venovaním a tak:D

Práve som pozeral telku, keď prišla Lyn a podala mi nejaký list. V správach práve hovorili, že našli nejaké telo. Vraj je to mladý muž. Spáchal samovraždu, skočil z mosta a utopil sa. Potom ukázali jeho fotku. Myslel som, že umriem, bol si to ty. Lyn to videla tiež a rýchlo to vypla. Objala ma, ale ja som musel byť sám, odišiel som do izby, kde som po čase otvoril ten list. Tvoj list.