Březen 2009

Hold me tight, lay by my side

31. března 2009 v 19:00 | Lucia |  About

Zdravím:D
Ako?

Napísala som nový príbeh a onedlho mám v pláne ho zverejniť:D Čo vy na to? Haa?:D
Bude to, samozrejme, Frerard...ako inak:D Ale tento príbeh sa mi celkom páči a dúfam, že sa bude aj vám:D Bude to rozprávať Frank (myslím, že stále) a tak...:D Veď uvidíte:D
No jasom si urobila banner, tak ma napadlo, že ten sem dám pre začiatok, keď vám oznámim, že môžte čakať niečo nové:D
Tu je:

Meteorit 3

31. března 2009 v 15:30 | Janhe |  Meteorit
Tak a máme tu tretiu časť. Čo sa Gerardovi udialo také super, že tak žiarí štastím? Prečo bol Bert smutný? To sa dozvieme v následujúcej časti. :D:D

PS : stále to tak nevyzerá, že je to sci-fi, ale dočkáte sa, chcem to čo najviac ponaťahovať aby ste mali čo čítať :D Takže ako v predchádzajúcich dvoch častiach a určite aj v dalších následujúcich, podme pekne všetci hlasno a naraz : ,,BERME PRÍBEH Z REZERVOU´´ :D ale to vy už viete, smola aj tak vám to budem pripomínať stále :D hááááá hááááá :D Nasleduje tretia časť nášho príbehu :

Inak Lusynka, aj ty ber tento príbeh z rezervou, hlavne naše vztahy v tom príbehu. A aby som ťa uchránila pred nepríjemnými myšlienkami druhých ak by náhodou boli čomu neverím, lebo sem chodia len naše lásky :D, ale : UPOZORNENIE : Ako popisujem Lusy a seba v tomto príbehu je fiktívne, vzťah medzi nami je v absolútnom poriadku a Lusy je v príbehu (ani v príbehu netrvá nič večne)úplne iná ako naozaj. V realite je slušná, bez uštipačných poznámok a čo je dôležité miluje mňa :D

Únosca 2

24. března 2009 v 22:45 | Janhe |  Únosca
Ahoooj ľudkovia, mám pre vás druhú časť. Nebude ich veľa, možno ešte po tejto jedna a možno dve. Zaplietla som sa tu do vlastnej siete a neviem sa z nej vymotať :D Hrozné, ale ja som predsa nejaký génius ( xD ) a niečo vymyslím. Tak držte mi palce. x) Ah a aby som nezabudla.. pridávame príbehy až po 4 komentoch, síce fungujeme už dlhšie, ale stále je tu nízka návštevnosť oproti iným stránkam :( tak hádam tie 4 comment zvládnete, verím vám.. a vedzte, že nás vaše komenty tešia... takže tento príbeh je akos om už vravela taká oddychovečka aj pre vás a samozrejme aj pre mňa takže ma nesúdte :D:D xD a ked skončím toto tak budem dokončievať Meteorit...(tu už mám pripravené nejaké časti aby ste potom dlho nečakali.. no a Svetlo v temnote ( to neni bovie ako vela častí, ale urobím čo môžem) a podla komentov, hahaha xDDDDD papa

With me today

24. března 2009 v 15:51 | Lucia |  One-shot
Som tu zas:D Stále len tie jednorázovky, ale tak čo mám robiť:DHeh táto ma napadla, keď som počúvala The used:D Pri pesníčke With me tonight, ale mám z nej asi len názov a prvú vetu:D No nevadí, pohodička:D Tak budem rada, keď si to prečítate, aj keď je to nanič...zo začiatku sa mi to zas páčilo celkom, ale nakoniec som došla k záveru, že je to divné:DAle nevadí:D Dobre, už tu moc píšem:DRadšej si to prečítajte, teda ak chcete:D

Dnes si so mnou...
Dnes si so mnou, ale s kým budeš zajtra? S kým?...
Ja viem, že ma nemiluješ.Došlo mi to, keď som ťa videl aj s inými, ako k nim ideš a skoro ráno od nich odchádzaš. Nie, nesledoval som ťa, bola to len náhoda, náhoda, ktorá mi všetko vysvetlila.
Bolelo ma to. Bolela ma tá vedomosť, že spávaš aj s niekym iným. Niekoľkými inými okrem mňa, ale ja viem, že s tým nemôžem nič urobiť a tak si len stále užívam tvoju blízkosť vždy, keď môžem.

You are my star...16

21. března 2009 v 9:50 | Lucia |  You are my star
Má lásko-for you:) Všetko najlepšie ty babčoXD a tú maš prvý dáreček...:DDúfam, že sa ti bude páčiť.Máš tu hneď dve veci naraz-aspoň uvidíš aká som dobrá(zatial):Dhehe lúbim:)


"Zlato, poď už. Zmeškáme rezerváciu" kričal na ňu Gerard už skoro od dverí a čakal kým zbehne dolu, aby už konečne mohli ísť na večeru.
"Idem, idem" kričala z hora a pritom sa ešte obliekala. A Gerard stále netrpezlivo čakal...

"No konečne" s úsmevom povedal Gerard, keď sa konečne objavila pri ňom a začala sa obúvať.
"Môžme ísť" oznámila mu, keď bola konečne pripravená na odchod.


"Čo vám prinesiem?" spýtal sa ich čašník, keď sedeli za stolom a prehliadali si jedálny lístok a nenápadne pokukoval po Janhe.
Obaja si objednali, čašník (ťažko) odišiel a oni na seba znova zamilovane hľadeli.
"Musím si odskočiť" povedal o chvíľu Gee a rýchlo odišiel. Janhe len sledovala, ako sa rýchlo stráca niekde už na konci reštaurácie.
O chvíľu bol späť aj s veľkým úsmevom na tvári. Janhe sa len zasmiala a potom im už čašník doniesol pitie a k tomu nejaký čokoládový koláč. Stále pokukoval po Janhe, ale ona sa tvárila akože nič, lebo si chcela vychutnať večeru so svojou láskou.

Obaja začali jesť a Gee pritom nenápadne sledoval Janhe ako je (píše sa to je?alebo jje?:D).
"Deje sa niečo?" spýtala sa ho, keď si všimla, že ju netrpezlivo sleduje.
"Nie, nič. Len jedz" usmial sa a na chvíľu sa zatváril, že hľadí do svojho jedla, ale keď si ho nevšímala, znova na ňu nenápadne pozeral.
Bola už asi v polke koláča, keď začala v ústach cítiť niečo, čo by tam asi vôbec byť nemalo.
Gee teraz s očakávaním čakal, čo sa udeje a ona sa to snažila vybrať zo svojich úst.
Držala to v ruke a nechápavo si obzerala tú vec, celú od čokolády. Čokoládu dala preč, lebo chcela vedieť čo to tam je, aby zato mohla potom čašníka pekne zdrbať. (XD)
No keď uvidela tú krásnu, trblietajúcu sa vec vo svojej ruke, hneď vedela o čo tu ide. Rýchlo dvihla pohľad na Gerarda, ktorý už s úsmevom čakal, kým jej dojde o čo ide a šokovane sa usmiala.
"Vezmeš si ma?" kľakol si hneď pred ňu a spýtal sa, aby to bolo kompletné. Vzal prsteň z jej ruky a navliekol jej ho na prst. Celý čas mu hľadela do očí, v jej očiach sa už zaleskli slzy, a bolo už úplne jasné, čo povie, no aj tak to musel počuť z jej úst.
"Áno,áno, vezmem" vyletelo z nej a hneď sa mu vrhla okolo krku. Bola taká šťastná, slzy sa jej začali kotúľať po tvári a Gerard ju celý šťastný držal.

"Gratulujem" vyrušil ich z krásnej chvíľky ten (nie vôbec otravný) čašník a obaja naňho pozreli rovnakým nepríjemným pohľadom , ale on sa tváril akoby to nevidel- alebo mu asi vôbec nedošlo že troška vyrušuje- a pýtal sa ich čo by si ešte dali. Obaja sa na seba pozreli a hneď sa pochopili.
"Vďaka, zaplatím" povedal mu Gerard a čašník so smutným výrazom odišiel po účet.
Janhe s Gerardom nestihli ani nič urobiť a už tam bol aj s účtom. Rýchlo ho podal Gerardovi, teda skôr hodil a priskočil k Janhe s jej obrázkom.
"Mohla by ste sa mi podpísať?" s nedočkavým úsmevom jej podal obrázok a pero a sledoval ju, ako mu to podpisuje. Rýchlo tam načarbala podpis a podala mu to- chcela sa ho už zbaviť a rýchlo odísť, aby mohli mať s Gerardom súkromie.

My love thanks letter....part 4

20. března 2009 v 18:26 | Lucia |  My love thanks letter
Napísala som pokračovanie k Listu, ale ten názov sa mi nepáči a nenapadol ma žiadny lepší, tak to aspoň zmením na toto(ak keď to nie je nič úžasné), ale hlavné je aj tak to, čo čítate a nie názov:D Dnes mi ide a verím, že ak si to aj ktosi prečítate, bude sa vám to páčiť:) Nebudem sa tu moc rozpisovať ...len poprajem pekné čítanie a budem vďačná za nejaký ten koment:)



Zrazu som moju tvár priblížil k tej jeho a naše pery sa dotkli...


Konečne. Ako dlho som túžil po tejto chvíľi. Ako často som o tom sníval a teraz, po niekoľkých rokoch sa to konečne udialo. Konečne som mohol pobozkať jeho nádherné pery, konečne som ich cítil na tých svojich. Cítil som sa ako v siedmom nebi. A on sa vôbec neodtiahol.
Naše jazyky sa začali prepletať, jednu ruku som mal v jeho vlasoch a druhou som ho držal za bok.
Bolo to neuveriteľné. Po takej dobe sa to konečne udialo a bolo to ešte krajšie, než v mojich predstavách.
Presunul sa na môj krk, kde chvíľu zostal a bozkával ma. Ruky mi zrazu vopchal pod tričko a hladil ma po hrudi. Postupne mi ho stiahol a začal bozkávať po celej hrudi.
O chvíľu som bol už len v trenkách a stále som cítil jeho pery prechádzajúce po každom kúsku môjho tela. Až nakoniec sa dostal k mojim trenkám. ´Najlepšie si necháva nakoniec´pomyslel som si a sám pre seba sa usmial.
Pomaly mi sťahoval trenky a ja som len ležal a užíval si ten skvelý pocit z jeho blízkosti, z jeho bozkov a toho všetkého, čo malo ešte následovať.
Môj problém už bol naozaj dosť veľký. Trenky boli pohodené niekde na zemi a jeho tvár sa približovala k môjmu nástroju. Vzrušene som ho sledoval a netrpezlivo čakal na ďalší dotyk jeho pier.

Svetlo v temnote 2

18. března 2009 v 17:43 | Janhe |  Svetlo v temnote
Takže druhá časť je tu..dnes som domaturovala písomné maturity, prosím ani sa nepýtajte normálna hrôza hlavne nemčina... už mi z toho učenia šibe a už neviem pomaly ani čo je to PC a TV tak sa nehnevajte.... takže si prečítajte a potešte ma komentami.... venujem všetkým :)

My filled dream

18. března 2009 v 17:17 | Lucia |  One-shot
Mám tu zas jednorázofku:DKonečne znova počítač:Dhehe dúfam, že sa vám bude páčiť a že mi necháte aj nejaký komentík:DVenujem ju každému, kto si ju prečíta (aká som miláXD)hehe:D Tak prajem pekné čítanie:)


Konečne. Konečne po tej dlhej dobe, čo si odišiel som ťa znova videl, konečne som vedel, že budeme znova spolu. Že budeš blízko mňa...

Stál som na jednej strane ulice a ty si ku mne kráčal od zastávky. Na tvári si mal tvoj obvyklý nádherný úsmev, ktorý na tebe tak milujem.
Keď som ťa videl, zostal som stáť na mieste, aby som si mohol vychutnať pohľad na teba, na tvoj úsmev, tvoju nádhernú tvár a ladné pohyby, akými kráčaš...rovno ku mne. Celý čas sme sa na seba usmievali a ty si sa ku mne pomaly blížil. Tešil som sa na chvíľu, keď ku mne prídeš a ja ucítim tvoj dotyk. Možno si podáme ruky, ale ja som viac dúfal, že ma objímeš. Veď sa poznáme tak dlho, objatie by bolo lepšie...
Chcel som ťa cítiť tak blízko, ako som len mohol. A potom?
Mal som v pláne povedať ti konečne o svojich citoch. Tú reč som si cvičil celý deň, ale bolo mi aj tak jasné, že keď nato príde, poviem to úplne inak, ako vždy.

Meteorit 2

12. března 2009 v 20:32 | Janhe |  Meteorit
Prosím aby sme nezabudli tak viem, že ten príbeh zatial vyzerá ako normálny príbeh, ale nezabúdajme, že je to sci-fi takže nech je teraz akokoľvek normálny tak neskôr nebude, tak aby ste neboli prekvapené :D No bude to sci-fi dráma :D Ako odomňa :D... Takže ho berte z rezervou a ako budem nasledovne v každej časti (neviem koľko ich bude) upozornovať - NEDBAJTE NA DETAILI - prosím :D
PS : tento príbeh som napísala pred 5 rokmi keď som mala približne 14 rokov :D samozrejme vtedy bol písaný v iných menách teraz som mená prispôsobila v daných podmienkach.
Z tohoto príbehu som v šoku inak, lebo toto je prvý príbeh v takomto nonsens-sci-fi-dramatickom žánre aký som kedy napísala, verím, že sa pri ňom úprimne zbavíte aj keď smrť je nepredvídateľná :D Ale nuž čo, je o len príbeh a smiech je zdravý :D... Dosť bolo môjho rečnenie a ideme na to... inak aby som nezabudla nové časti budem pridávať až keď budú najmenej 4 komentáre :D loobim vás :D

,,Haló, haló čo sa tu deje.´´ vtrhol do dverí na pohľad veselí hnedovlasý a dlhovlasý chalan.
,,Bert kamarát, čo tu robíš, nečakal som ťa tu v túto dobu.´´ privítal ho Gerard.
,,To vieš kamarát chcel som ťa vidieť a takisto aj tvoju krásnu ženu Janhe.´´ zaflirtoval Bert.
Takže tá šlapka, usudzujem podla jej výrazu, mala aj niečo z Bertom.?! Hah
,,Ahoj Bert,´´ pozdravila ho Janhe. Bert pristúpil bližšie a jeho pohľad padol na mňa a striedavo zase na Gerarda a potom na mňa. Žiarivo sa na mňa usmial.
,,Ale, ale Gerard. Koho to tu máme, verím, že toto je naša nová zamestnankiňa. Máš veľmi dobrý vkus.´´ a znova sa na mňa oslnivo usmial. Naša nová zamestnankiňa? Takže aj on tu pracuje? To v tejto firme majú len samých sexi chlapov? No táto práca ma už začína baviť čoraz viac.
,,Janhe toto je Bert, je vlastníkom 40% firemných akcií.´´ Gerard mi predstavil Berta.
,,Á Bert, toto je naša nová sprievodkiňa a tlmočníčka Lusy.´´ predstavil ma Bertovi.
,,Áá, takže som dobre tušil, že si nenecháš ujsť takúto prekrásnu slečnu.´´ zavtipkoval smerujúc žart na Gerarda.
Bert sa pri mňa postavil a namiesto toho aby mi podal ruku ma pevno objal a pobozkal ma na líce. Tak tomuto hovorím vrelé uvítanie. Chcela som mu povedať aspoň teší ma, ale než som stihla čo i len ústa otvoriť začal Bert niečo vykladať Gerardovi.
,,Počuj Gerard aby som nezabudol o hodinu príde do kancelárie ten bohatý chlapík čo má u nás každoročne zajednané dovolenky a podobne, tentokrát si bude u nás chcieť zajednať nejaký termín a ževraj to bude čosi finančne náročnejšie, takže to asi nebude dovolenka, a máme tam byť obaja, mali by sme sa stretnúť asi o hodinu a kedže už máme aj novú sprievodkiňu a tlmočníčku, mohla by ísť do kancelárie s nami, možno ju budeme potrebovať.´´ oznámil mu Bert.
,,Vynikajúco, to mi vyhovuje. Lusy, Bert, chodte zatial, Janhe mi chce niečo oznámiť a o hodinu v kancelárii na druhom.´´slušne nás vyhodil Gerard zatial čo sa Janhe priblblo usmievala.
Keď sme vyšli von z riaditelovho kanclu a ja som chcela ísť do automatu si kúpiť niečo jesť (nejdela som už dobrých 5 hodín) Bert ma zastavil.
,,Ehm Lusy?´´ oslovil ma a ja už som vedela čo chce. Otočila som sa na neho zo žiarivým úsmevom na tvári.
,,Áno Bert?´´
,,Vieš, máme hodinu času, nechcela by si zájsť niekde na obed? A potom ak by sme ešte stíhali by som ti mohol poukazovať tajné zákutia našej firmy.´´ zatváril sa naoko vážne.
,,S radosťou´´ pravdivo som súhlasila. No kto by odmietol takú skvelú ponuku od takého fešáka.
Keď už sme sedeli v reštaurácii a mali sme už objednané Bert sa začal zaujímať o mňa, môj život a moje záľuby, bolo to príjemné, pretože sme sa perfektne zabávali a spoznali sme sa bližšie. Neskôr som, ale zmenila tému a začala som sa pýtať na Janhe a Gerarda.
,,Bert, aká je tá Gerardova manželka? Vieš nechcem vyzerať, že si vytváram názori na ľudí predtým nech ich spoznám, ale pri Janhe som to urobila, vieš.....´´ nestihla som dokončiť a začal hovoriť on.
,,Áno viem, zdá sa ti, že Janhe pozná každého chlapa z firmy bližšie než je len priateľstvo, že?´´ s úsmevom ma doplnil.
,,No áno, ale prosím ťa nehovor to ani Gerardovi ani Janhe, nechcem si uškodiť hneď takto na začiatku.´´ poprosila som ho.
,,Vieš Lusy, ide o to, že Janhe na teba tak pôsobí preto, lebo sa jej páči pozornosť mužov, zbožnuje byť obdivovaná. Ale poznám ju už dlho, je to predsa manželka môjho najlepšieho kamaráta a som si stopercentne istý, že nech s chlapmi flirtuje koľko chce v živote by Gerarda nepodviedla, miluje ho aj keď je to ťažko uveriteľné pripíšuc jej povahu..´´ hovoril veľmi vážne a ešte dodal hovoriac už trocha veselšie ,,neboj sa neprezradím čo si si myslela.´´ a príťažlivo sa na mňa usmial.
,,A Gerard?´´ nedalo mi. Teraz sa Bert s chuťou zasmial.
,,Gerard? No to je ťažké vysvetliť. Predtým než sa spoznal s Janhe bol rád v ženskej spoločnosti a ešte radšej také vyhľadával. Ale ako si si stihla asi všimnúť tak Janhe ho drží nakrátko, čiže teraz sa radšej iba po ženách pozerá. Ale ktovie, možno raz príde žena ktorej neodolá a on sa neudrží.´´ znova sa rozosmial. Ja som sa ale nezasmiala. Rozmýšlala som nad tým, že či by som mohla byť ja tá žena ktorej neodolá.
,,Stalo sa niečo?´´ vytrhol ma z rozmýšlania.
,,Ehm nie, prepáč, len som sa zamyslela.´´usmiala som sa na neho, ale stále som mala v hlave tú myšlienku.
,,Pozri, ak máš na Gerarda zálusk, tak pre tvoje dobro ťa varujem, nechaj ho tak. Janhe by ti spravila zo života peklo.´´ teraz sa, ale ani neusmieval ani sa na mňa nepozeral. Mal smutný pohľad, alebo sklamaný? Ale z čoho? Uhádol na čo som myslela, ale žeby bol z toho sklamaný? Ťažká dilema, ale dalej som neriešila, lebo Bert zaplatil a pobrali sme sa preč z reštaurácie. Po ceste do firmy bolo trápne ticho. Mali sme ešte 15 minút čas dokedy sme sa mali stretnúť so zákazníkom .
Len čo sme vošli hlavnými dvermi do firmy čakal nás tam Gerard s flašou šampanského v ruke.
,,Ľudia kde ste boli? Celý čas vás tu zháňam a vás nikde.´´ žiaril radosťou tak, že keby som mu do úst vopchala žiarovku tak ešte aj tá by žiarila od štastia.
,,Čo sa deje Gerard, vyhral si v športke, alebo čo?´´ už aj Bert mal na tvári úsmev. To je tá Gerardova radosť tak nákazlivá? Netrvalo dlho a aj ja som sa usmievala. Mala som odpoveď. Áno je nákazlivá. Aj keď zatial neviem z čoho sa tak teší. Nebodaj fakt vyhral v tej športke.
,,No hovor Gerard.!´´ prehovorili sme rovnako netrpezlivo a naraz s Bertom.
,,Ja .............



Kde bolo, tam bolo

10. března 2009 v 18:37 | J + L |  One-shot

Takže máme tu pre vás jednu jednorázovku. Pracovala som na nej ja Janhe s Lusy. Totiž to v škole sme sa mooooc nudili a niekde padlo slovo vlasy a tak vznikol príbeh. Je to strašná hovadina :D Ale tak na zahnanie nudy je to dobré a predsa smiech je zdravý :) Takže prajeme príjemné čítanie :D


Kde bolo, tam bolo, žil v malom mestečku švárny junák, ktorý ešte nenašiel svoju pravú lásku. Bol známy ako "nepopísaný papier"(panic:D).

Za čias, keď ešte pomaly rástlo jeho už teraz vysoko vyvinuté nádobíčko, mu stará mama- ktorá je teraz v psychiatrickom ústave,- rozprávala príbeh o zakliatej panne.

Jedného daždivého dňa, keď ako každé ráno sa mu v nohaviciach začal prebúdzať jeho "malý" priateľ si uvedomil, že je posledný svojho druhu. Rozhodol sa teda, že nastal čas "počmárať čistý papier"(XD), a tak sa vybral za svojou starou mamou do ústavu, aby sa dozvedel, kde je tá zakliata panna.

Rýchlo vybehol zo svojej kadibúdky (sedel totižto na záchode, lebo ho chytila hnačka), nemal po ruke lopúchy , tak sa ani neutrel a vyskočil na svojho trojnohého tátoša. Celá Gerardova (junák) váha sa preniesla na stranu, kde mal kôň len jednu nohu a kôň sa prekotil. Gerard sa nasrane postavil a ako vždy, kopol koňa do zadku, aby znova naskočil.

Po úmornej ceste plnej pádov sa konečne dostal do ústavu. Na recepcii si vypýtal svoju starú mamu, aby sa jej spýtal, kde nájde tú pannu.

"Ahoj starká" vošiel Gerard do izby a pozdravil.

"Ja som marka" odpovedala mu.

"To som ja, Gerard"

"Jéé, ahoj Edward"

"Ale ja som Gerard, tvoj vnuk"

"Buď ticho Frerard, ty puk"

"Nevieš kde je zakliatá panna?" spýtal sa jej.

"To je tá škaredá Anna?"pýtala sa babka.

"Nie je ona panna?"

"Takže tá Anna je panna?"

"Takže tá zakliatá panna je Anna?" pýtal sa ďalej Gerard.

"Nie, Alžbetka je panna" odpovedala mu psychicky narušená babka.

"Ja to serem" naštvane sa postavil Gerard a kopol babku do riti.

"Ja ti neoperem" zakričala babka na odchádzajúceho Gerarda ešte ďalšiu odpoveď.

Gerard vyšiel z ústavu, vyskočil na svojho vznešeného tátoša a ten sa hneď prevalil a prilahol Gerardovi nohu.

Gerard sa vyslobodil z pod koňa a začal poskakovať na jednej nohe.

"Už ma sereš, asi ťa dám zošrotovať, podľa zákona za to dostanem 2000 zlotých" povedal mu výhražne Gerard a šiel ho kopnúť do zadku, lenže zabudol, že má poranenú nohu a skončil s hlavou tam, kde ho chcel kopnúť.

Po nejakej dobe okolo prechádzal šuster a pomohol Gerardovi vymaniť hlavu z miesta, kde by ju naozaj nikto nechcel mať .

Gerard šusterovi poďakoval a znova vyskočil na svojho tátoša. Po ceste sa pýtal starých ľudí, kde by našiel zakliatu pannu, ale nikto mu nevedel pomôcť, a tak sa riadil svojim inštinktom, ktorý ho po dvoch dňoch a dvoch nociach doviedol k vysokej veži s okienkom úplne hore.

"Fiú, fiúú" oznámil svoj príchod švárny junák.

"Nemôžeš ma zachrániť. Stráži ma zlý netvor" spoza okna sa ozval tenký hlások.

Skôr než sa Gee stihol uvedomiť, spoza rohu sa vyrútil netvor- veľký netopier. Gerard nebol ozbrojený a bojácne sa rukami zakryl tvár. Necítil žiadnu bolesť a tak začal pomaly odkrývať svoju tvár.

Obzrel sa naokolo a zrazu zbadal, ako mu netopier šuká tátoša. Pohoršene chvíľu sledoval túto (preňho) hrôzostrašnú vec, ale uvedomil si svoju šancu a znova sa ozval zakliatej panne. Z okna sa zrazu vyrútila kopa tmavých vlasov.

"Vylez hore" ozval sa znova jemný hlások a Gerard teda začal liezť. Cesta bola dlhá a namáhavá.

Keď konečne preliezol oknom dnu, zazrel postavu sediacu chrbtom k nemu.

"Ehm, ehm" snažil sa zaujať pozornosť.

"Vzácna slečna, čo ste zač?" spýtal sa nebojácne Gerard. Ona sa na neho prudko otočila a obzrela si ho skúmavým pohľadom.

"Pozri sa na mňa, mám krásny náhrdelník a korunku...Ja som ku*va princezna!"

"A môžem vedieť vaše ctené meno?" spýtal sa zasneným pohľadom.

"Frank, je jméno mé"

"Ó, Frank, aké to krásne jméno máš" povedal už zamilovaný Gerard.

"Môžem vedieť meno môjho záchrancu?" spýtal sa Frank tenkým hláskom a pritom sladko zažmurkal očičkami.

"Gerard" hrdo oznámil svoje meno.

Frank sa milo pousmial a Gerard k nemu podišiel a poklakol. Vzal Franka za ruku a spýtal sa najromantickejšiu vetu pod slnkom:

"Počmáraš môj nepopísaný papier?"

"Vo co go?" spýtal sa Frank a vybúrane na Gerarda pozrel.

"Odpaníš ma?" s nádejou sa ho znova spýtal Gerard.

"Yeaah, baby" odpovedal Frank s úchylným úsmevom a pohľadom si ho premeral....


A tak nepopísané papiere sa stali popísanými a homosexualita zvíťazila nad heterosexuálnou láskou.

END




You are my star...15

4. března 2009 v 14:31 | Lucia |  You are my star
Už mi táto story asi moc dobre nejde...
Nepáči sa mi to, je to krátke, ale aj tak to sem dám, lebo by som to asi lepšie ani nenapísala:D:D Zaujímavá je tam asi len tá jedna vec, inak hrôza:D No čo, tak si to prečítajte a dúfam, že to pre vás nebude až tak hrozné, ako pre mňa:D






Po 6 mesiacoch:

Odkedy sa Janhe stala tá nehoda, mala od koncertovania trocha pauzu. Gerard sa k nej nasťahoval a zatial si spolu krásne žijú.

"Ahoj miláčik" pozdravila Janhe a vošla do obývačky, kde na ňu už Gerard netrpezlivo čakal.
"Ahoj, tak ako?" spýtal sa, vstal a šiel k nej, aby jej dal pusu. Potom už len čakal, aký je výsledok. Janhe bola totiž u doktora, lebo jej v posledné dni nebolo veľmi dobre a Gerard sa, samozrejme, o ňu bál. Dúfal ale, že to nebude nič vážne.
"No, mám pre teba zaujímavú správu" povedala s výrazom akoby to bolo niečo strašné.
"Čo sa deje?" s vystrašeným pohľadom ju chytil za ruku a čakal čo povie.


Únosca 1

4. března 2009 v 11:32 | Janhe |  Únosca
No Ahojte tak je tu prvá časť môjho druhého príbehu. Je to trochu odľahčujúci príbeh oproti Svetlo v temnote, lebo Pirátka sa sťažovala na vojnu :D tak toto sice bude taký príbeh, síce zas psychopatický ako vždy ked ja niečo napíšem, ale nebude to také tvrdé. Kto pozná vyjednávačov tak môžem povedať, že to bude na ten spôsob. Neviem na koľko častí mi to výjde, možno na tri. Uvidím ako sa posnažím :D Ale tak dúfam, že sa Vám to bude ľúbiť. Prosím komentujte. :)

,,Čo tu robíte pane, tu nemáte čo hladať.´´ upozornil som nižšieho chlapíka s dlhšími hnedými vlasmi a potetovanými rukami keď bez slušnosti vtrhol do našej pilotnej kabíny.
,,Zavri hubu, toto je únos.´´ vykríkol na mňa a keď som si všimol, že v ruke drží pištol okamžite mi sklaplo.
,,Ok, v poriadku, budte v kľude len nám povedzte či sú cestujúci a ostatný pesonál v poriadku a povedzte čo máme robiť.´´ snažil sa ho ukľudniť Mike. Mike je druhý pilot a má základy psychológie, tak asi vie čo má robiť. Ja som len v tichosti sedel a nedokázal som zo seba vydať ani hláska.
,,Cestujúci sú v poriadku, ale okamžite ma spojte z vežou v New Yorku.´´ prikázal nám. Videl som na ňom niečo divné, bol to strach? Zúfalstvo? Hocičo to bolo, ale som si istý, že v jeho očiach nevidím ani náznak túžby zabiť nevinných ľudí a nenávisť.
,,Veža New York, to boeing 767, let New York - Paríž, hlavný pilot Gerard Way, prosím o spojenie.´´ snažil som sa spojiť z vežou ako si ten nízky chlapík želal.
,,Tu kontrolná veža New York, o čo sa jedná boeing 767.´´ nevedel som čo im na to odpovedať. Mám začať kričať, že je tu nejaký psychopat z pištolou a snaží sa uniesť lietadlo? Alebo mám povedať,že tu máme núdzový prípad. Vybral som si druhú možnosť.
,,Tu boeing 767, jedná sa o núdzový prípad, horzí nebezpečenstvo.´´ začal sa mi trásť hlas.
,,Hlavný pilot, popíšte situáciu podrobnejšie.´´ ježiš, to sú fakt taký neschopný a nedokážu rozoznať moje zvukové náznaky nebezpečenstva? Keď som im išiel odpovedať krpatý únosca mi vytrhol z ruky vysielačku a pri hlave mi stále držal pištol. Predtým než sa ozval do vysielačky stihol dodať : ,,Jeden pokus o moje zneškodnenie a tento krásavec padne.´´ oznámil Mikovi mysliac na mňa. Stále som presvedčený o tom, že nehovorí rozhodne a nekoná z vlastnej vôle. Hlas sa mu trase a v očiach mu priam vyžaruje číre zúfalstvo.
Začal hovoriť do vysielačky ,,tu únosca boeingu 767, okamžite ma spojte s FBI inak tu niekoho odbachnem.´´
,,Áno, prosím pokoj, zamestnankiňa už volá.´´ten chlapík v New Yorskej veži bol viac vydesený ako ja v priamom dejstve.
,,A-ako sa voláš?´´ spýtal som sa únoscu, pretože vyzeral byť o niečo mladší odomňa a pretože som chcel naviazať nejaký rozhovor dokedy sa FBI dostane k vysielačke.
,,Sklapni, neviem na čo to chceš vedieť, keď aj tak tu všetci zdochneme.´´ vykríkol na mňa a začínal byť nervózny. Pozrel som sa na Mika a ten mi rukami naznačil aby som bol kludný. Pred tým než som znova prehovoril som sa zhlboka nadýchol aby bol môj hlas pevný, ale pritom priateľský. Aj ked som nechcel aby môj hlas vyznel priateľsky, ale keby som náhodou začal na neho kričať, mohlo by byť už skôr po nás.
,,Vieš, ty už vieš moje meno a tvoje chcem vedieť preto ........, lebo určite tu strávime spolu ešte dalších predpokladám aj 5 hodín a paliva máme ešte na 6 hodín.´´ ťažko som domyslel vetu, ale pravdou by bolo skôr to, že chcem vedieť jeho meno preto aby som vedel komu mám po smrti nakopať zadok.
,,Som Frank, ale viac sa nedozvieš, a kde je ku*va tá FBI.´´pozrel na vysielačku ako keby ju chcel prepichnúť pohľadom.
,,Vydrž Frank, prešlo ešte len pár minút, verím, že onedlho sa ozvú.´´ snažil som sa ho uchlácholiť. Čo som aj povedal, to sa aj stalo. Hned ako som to dopovedal zapípalo spojenie a z vysielačky sa ozval hlas, skôr príjemný hlas nejakej ženy.
,,Ako sa voláte?´´ spýtala sa ho žena cez vysielačku.
,,A vy ste kto keď vás to zaujíma.´´vyprskol na ňu Frank.
,,Ja som vyjednávačka z FBI, volám sa Lina a vy?´´ veľmi kľudne a priateľsky sa ho spýtala. Frank nevedel ako na takýto rozhovro zareagovať. Jej príjemnosť hlasu a slušnosť ho takpovediac vyradila z hry.
,,S-som Frank, priezvisko vám nepoviem.´´ vyzeral byť trochu zmätený.
,,Dobre Frank, podla hlasu predpokladám, že si mladý, môžeme si tykať. Povedz mi prosím ťa čo je príčinou tvojho únosu a čo od nás žiadaš.´´ stále kľudne komunikovala Lina. Na odpoveď som bol sám zvedavý. Chcem zistiť prečo vidím v jeho pohľade to zúfalstvo a prečo toto všetko robí, prečo ohrozuje ľudské životy.
,,Chcem a-aby ste prepustili z väzenia Al-Jamala, inak odbachnem pilotov, porozbýjam prístroje a lietadlo nechám padnúť k zemi.´´ hlas sa mu neuveriteľne trásol. Nechápem ako mú Lina dokázala rozumieť keď ja čo som sedel vedľa neho som len veľmi ťažko rozumel čo povedal.
,,Ale Frank, Al-Jamal, spáchal neodpustiteľný trest, zabil desiatky ľudí. Prečo chceš aby ho prepustili?´´ spýtala sa ho. To veru aj mňa zaujímalo.
,,Lina nestaraj sa, máte hodinu na to aby ste vybavili jeho prepustenie inak zdochne jeden z pilotov.´´ pištolov namieril na mňa a potom na Mika. Bolo to len pre upozorňenie, že to naozaj urobí.
,,Dobre Frank, niečo vymyslíme, za hodinu ti zavoláme. Zatial neurob žiadnu hlúposť ktorú by si mohol neskôr ešte viac ľutovať´´ chcela zložiť, ale Frank ju ešte zastavil.
,,Lina počkaj, ak by ste ma chceli oklamať a povedali by ste mi, že ho prepustili a pritom by ho v skutočnosti neprepustili dozviem sa to.´´ v jeho očiach som po tejto vete zazrel strach.
,,Dobre Frank slubujem, že urobím čo bude v mojich silách.´´ slúbila mu.
,,Lina, prosím.´´ poprosil ju a zrušil spojenie. Tak toto nechápem, čo malo znamenať to prosím a čo majú znamenať tie náznaky sĺz v oočiach? Aj Mike to všetko vydeľ a nedalo mi aby sa neopýtal. Keby to neurobil Mike, urobil by som to ja.
,,Frank, vidím na tebe, že to nerobíš z vlastnej vôle, prečo nič nepovieš FBI, môžno by to vyriešili a nikomu sa nebude musieť nič stať.´´
,,Zavri hubu, nestaraj sa, to nepochopia a nepochopí to nikto, ja to musím spraviť a nestaraj sa lebo ťa odbachnem.´´ odpovedal, sadolol si na zem, oprel sa o stenu a objal si kolená. Prešla hodina a Lina sa ozvala.
,,Počuj Frank, poprosím ťa ostaň kľudný, ale hodina nám nestačila, je to málo, Al-Jamal je veľmi tvrdo potrestaný na to aby sme jeho prepustenie vybavili za hodinu. Prosím povedz mi prečo to robíš, robíš to z vlastnej vôle? tomu neverím. Vydiera ťa niekto? Ak hej dokážeme ti pomôcť, len musíš s nami spolupracovať, nechceš aby zomrelo 60 nevinných ľudí. Pomôžeme ti len nám povedz, prečo, kto je za tým, kto je ešte okrem cestujúcich v nebezpečí. Tvoja žena? Rodina? Rodičia? Priateľia? Frank nemôžeš sa báť to prezradiť.´´stále rozprávala.
,,Prestaň, prestaň, nič nedokážete, vy to nepochopíte, nezachrániťe, nepomôžete. Presiahli ste môj daný hodinový limit, a preto jeden zomrie.´´ celý sa trásol a už aj plakal. Pri tejto vete mi pripomínal psychicky narušeného psychopata. Čo dokáže strách a manipulácia urobiť s človekom. Veď ani mne nebolo všetko jedno v tomto momente. Frank sa chystal zabiť jedného z nás.
,,Frank počúvaj, nerob hlúposti, robíme čo môžeme.´´ pokračovala Lina.
,,Zavri hubu.´´ zakričal do vysielačky Frank a pustil vysielačku z ruky. Rukou si zakryl uplakané oči a vystrelil.



Meteorit 1

1. března 2009 v 14:41 | Janhe |  Meteorit
Takže je tu odo mňa další príbeh. Je založený čisto na fantázii pretože to bude sci-fi príbeh... takže tam neriešte detaili ktoré by v skutočnosti boli inak ako v príbehu a také podobné veci. Nechajte sa len unášať príbehom a jednoducho neriešte :) Ako iste viete Lusy píše príbeh o mne a Gerardovi tak ja jej to oplácam podobným príbehom o nej a tým druhým sa nechajte prkvapiť :) Takže Lusy toto je pre teba a naše vzťahy v príbehu nerieš :) Loobim ťa a uži si prvý diel :)



,,Další, kto je na rade?´´ povolil vstup šéf istej cestovnej kancelárie. Hladám si prácu a preto musím podstupovať aj rôzne pohovori. Bola som na rade a tak som pristúpila k dverám, chytila som zlatú klučku a pozrela som sa na menovku na dverách. Stálo na nich Gerard Way. Way, Way to priezvisko mi niečo pripomína, určite to bude nejaký starý úchylný dedko. Pri pomyslení na mojou fantáziou vytvoreného starčeka ma silno stráslo a tak som sa zhlboka nadýchla a vstúpila dnu. Na moje prekvapenie to nebol žiadny starček, ale mladý, krásny čiernovlasý chalan, s bledou pokožkou a s nádherne zelenými prenikavými očami. Pri pohľade na neho som zostala stáť ako prikovaná.

,,Slečna prosím sadnite si.´´ ponúkol ma. Až keď prehovoril som sa spamätala, poslušne som si sadla a čakala som čo sa bude diať.

,,Takže ako čítam vo vašom životopise voláte sa Lusy Dense. Je to správne?´´ spýtal sa ma so záujmom.

,,Áno.´´ sucho som odpovedala. Príťažlivo sa na mňa usmial.

,,Milujete cestovanie a spoznávanie nových vecí, to je veľmi dobre a k tejto prácu sa to hodí veľmi.´´ uznal.

,,Áno, cestovanie bolo vždy môj veľký sen.´´ bola to pravda, už ako malá som túžila cestovať po celom svete a objavovať nové veci.

,,A ako vidím ste slobodná, to je dobre.´´ povedal a v jeho úsmeve som zachytila náznak úchylnosti.

,,Ako to myslíte?´´ hádam si nemyslí, že aby som získala tu prácu mu tu budem robiť ,,istý druh letnej obuvy´´. Aj keď z tou jeho tváričkou, očami a sexi telom by za ten hriech veru stál. Znovu sa tak sexisticky usmial, určite vedel na čo práve myslím a ako som tú vetu pochopila.

,,No kebyže máte manželský záväzok a deti, bolo by veľmi zložité, teda hlavne pre vás opúštať rodinu na tak dlho a cestovať. Takto vás tu snád nič nedrží.´´ stále sa usmieval úsmevom z ktorého som sa rozlievala.

,,Iste chápem a máte pravdu nič závažne ma tu nedrží.´´ a bola to pravda, priateľa som nemala a s rodičmi sa výdavám už len zriedka. Rada žijem na voľnej nohe a užívam si života pokial som mladá.

,,Dobre Lusy, teda ak dovolíte aby som Vás takto volal, ste prijatá.´´ postavil sa a podával mi ruku. Tak som sa postavila aj ja celá nadšená.

,,Samozrejme, že ma tak môžete volať a strašne moc Vám ďakujem.´´ nevedela som inak vyjadriť svoju radosť. Potriasli sme si rukou a keď som sa mala na odchode ešte ma zastavil.

,,A Lusy, prosím tykaj mi, nie som od teba o moc starší.´´ povedal mi s úsmevom a znova mi podával ruku. Sčervenala som a súhlasila som. Teraz mi, ale hned po potrasení nepustil ruku, ale zapozeral sa mi do očí. Mne to zamozrejme nevadilo, bol krásny. Nech by bol aj zadaný tak mne to nevadí keď to nevadí aj jemu. Stále sme sa pozerali na seba a usmievali sa. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vtrhla nejaká malá čiernovlasá histerická ženská.

,,Gerard Arthur Way, to čo má toto znamenať, toto je tvoj pohovor?´´ začala na neho kričať a ako najväčšia sa postavila vedľa mňa a obzrela si ma od hlavy po päty nenávistným pohľadom. Gerard na ňu pozeral so strachom v očiach. V duchu som sa začala smiať. Od je snád pod papučou, hhaha, to nie je možné, ale zase na druhej strane ho chápem. Hneď na prvý pohľad je tá malá ženská ako Hitler.

,,J-janhe, ja som len jej gratuloval ku novej práci, ona bude naša nová spievodkiňa.´´ ťažo sa vykoktal. A ona si ma znovu nenávistne obhliadla.

,,Aha, no teší ma ja som firemná právnička a manželka tuto riaditeľa Gerarda. Volám sa Janhe Way.´´ namyslene mi povedala. ....Volám sa Janhe Way a nie som firemná právnička, ale firemná štetka..... ironicky som v duchu napodobnila hlas Janhe a pre seba som sa uchechtla.

,,Je ti niečo smiešne?´´ spýtala sa ma Janhe.

,,Ale nič, nič. Len som si na niečo spomenula.´´ zaklamala som stále z úsmevom na tvári. Janhe obišla stôl a prišla k Gerardovi.

,,Gerard, zlatko mám pre teba dôležitú správu a potrebujem s tebou hovoriť osamote, mohol by si sa už rozlúčiť z našou novou zamestnankiňou a venovať sa mňe?´´ usmiala sa na neho a prstom mu prešla po špičke nosu. Kks to je, ale mrcha. Tak ona ma bude nazývať obyčajnou zamestnankiňou a pozerať sa na mňa povrchnými pohľadmi. Tak to ma asi ešte nepozná. Gerard je fakt sexi a a pekne si ho omotám okolo prsta. Do toho sa znova otvorili dvere.

,,Haló, haló čo sa tu deje.´´ vtrhol do dverí na pohľad veselí hnedovlasý a dlhovlasý chalan.