Svetlo v temnote 2

18. března 2009 v 17:43 | Janhe |  Svetlo v temnote
Takže druhá časť je tu..dnes som domaturovala písomné maturity, prosím ani sa nepýtajte normálna hrôza hlavne nemčina... už mi z toho učenia šibe a už neviem pomaly ani čo je to PC a TV tak sa nehnevajte.... takže si prečítajte a potešte ma komentami.... venujem všetkým :)


Po asi tipujem dvoch hodinách cesty auto zastavilo a my sme vystúpili. To kde som sa ocitol nevyzeralo ako zvyčajné väzenia. Síce všade na okolo boli stráže a ohrotené ploty, ale tento areál mi skôr pripomína nejaký tábor. Otočil som sa na hlavnú bránu ktorou sme predpokladám vošli a nad ňou bolo veľmi nepríjemným ´´uvítacím´´ názvom napísane Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje). To nechápem, nemal som ísť do väzenia? Kde som sa to ocitol, v nejakom pracovnom tábore? Než som si stihol rozumne odpovedať, niekto do mňa surovo vrazil a skríkol na mňa.

,,Hýb sa, ty sukin syn.´´a znova do mňa strčil. No toto sú pomeri. Zažil som už všeliaké zaobchádzanie z ľudmi, ale toto už je na mňa privela. Ale toto bolo v porovnaní s tým čo ma ešte čakalo nič. Cestou kadial nás viedli na nejaké miesto som výdal hrozné veci. Starých aj mladých ľudi, hľadujúcich a tvrdo pracujúcich na pridelených miestach. Nad nimi stála stráž. Jeden už naozaj starý prešedivený dedúšik sa nachvílu zastavil od práce lebo potreboval polapiť dych a už nad ním stál strážnik, udrel ho hranou pištole do chrbta a nechutne mu vynadal. Dedko sa musel znova pustiť do ťažkej práce. O niečo daľej som videl hrajúce sa deti. Ak sa dajú nazvať deťmi. Do oči mi vyhŕkli slzy keď som videl ako tie chúdence vyzerajú. Vonku bola tuhá zima a oni boli oblečené len v nejakých handrách, ktoré by nezahriali ani dospelého človeka. Keby len o to, ale všetky tie handry čo mali na sabe na nich neuveritelne vyseli. Deti boli len kosť a koža, všetkým boli vidieť lícne kosti, rúčky mali ako paličky, tenké a stuhnuté od zimy.

Všetci, deti i dospelí keď videli našu prichádzajúcu skupinu, ako určite správne predpokladám z rovnakým osudom, na chvílu na nás zastavili pohľadom, ale nemohli na dlho pretože ich okamžite hnala stráž do práce. V ich očiach som zazrel strach a súcit keď nás videli. Dobre vedeli čo nás čaká a bolo vidieť, že to nikomu neprajú. Mňa začalo prepadať zúfalstvo už len po výstupe z auta, a keď vidím všetky tieto nemé, hladujúce a ustráchané tváre, k tomu si pripomeniem nepopísateľnú hrubosť stráži, začína sa mi robiť zle. Čo sú zač títo ľudia. Snažili sa zachrániť ľudstvo od utláčania tak isto ako ja a kôli tomu sme takto dopadli? Čo je vlastne zač tento tábor. Nikde sa o ňom nepísalo a nikto koho poznám o ňom nevie. Je to prísne utajené miesto? Predpokladám, že hej. Veď ako niekto z vonku by mohol dovoliť čo i len zákonom takéto zverstvo.

Po dlhých minútach chôdze sme prišli na veľkú trávnatú plochu. Tam nás čakalo zoskupenie nejakých chlapov. Vyzerali veľmi vážne a tvrdo. Určite sú to velitelia tohto tábora, pretože mali už na pohľad luxusnejšie uniformi než stráže a aj keď sa do toho nejako nevyznám mali tam viac odznakov. Všimol som si, že sú tam traja muži. Jeden mohol mať nad päťdesiat rokov a vyzeral, že je tu najhlavnejším šéfom. Druhý mohol mať tak okolo štyridsiatky a tretí nemôže byť starší odomňa o viac ako 3 roky.

Stráže nás postavili do radu vedľa seba a veliteľia chodili popred nás. Pochytil ma divný pocit, že sa na mňa niekto pozerá a tak som sa obzrel. Bol to ten tretí a najmladší veliteľ. Stále sa na mňa sústredene pozeral.

Spod šedej čiapky, ktorá patrila k šedej unifrome mu vytŕčali čierne vlasy a prehliadnuť sa nedali ani prenikavo zelené oči ktoré zo mňa neustále nespúštali pohľad.

Kabát uniformy bol na miestne pomeri veľmi pekný, aj keď na tomto mieste sa nedá nazvať pekné nič. Kabát bol dlhý niečo pod pás, na čiernom golieri mali vyšité písmená EE, na hrudi mali pripnuté odznaky a znak terajšiej ríše na pravom rukáve mali vyšité také zvláštne V. Spod kabáta vytŕčali šedé, na pohľad nafúknuté nohavice zastrčené do čiernych takmer po kolená vysokých kanád. Keď som sa mu znova pozrel do očí nadvihol obočie.

Pochopil som to tak, že sa zaujíma o to prečo si ho tak obhliadam. Stále som sa na neho pozeral. To čo urobil teraz mi odpojilo veškeré reálne vnímanie. On sa na mňa usmial, ale nebol to úsmev priateľský, bol to skôr úškrn. Mal niečo na pláne a pochybujem, že chcem zistiť čo sa mu premieta v hlave. Ja som mu úsmev neopätoval, podmienky ktoré tu vládli mi to nedovolili a znechutili mi všetkú radosť zo života.

Keď si všimol, že nereagujem na jeho výzvy v očiach mu zablýskal nebezpečný oheň, ktorý ma popravde naozaj vystrašil.

,,Ty!!!´´ ukázal na mňa a na tvári mu stále pohrával zlovestný úsmev.´´



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucia Lucia | Web | 18. března 2009 v 18:16 | Reagovat

ohooo...Geraard...určite:Dheheee.:D:D

2 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 19. března 2009 v 6:11 | Reagovat

aýýjo,to vypadá brutálně xD...jo,Waking the Demon je taky úžasná písnička:)

3 Piratka Piratka | Web | 19. března 2009 v 7:58 | Reagovat

Démon Way :D:D:D

a víš, že mi to vojenský prostředí už ani moc nevadí? :D:D:D

to sem zvědavá, jestli s ním má takový zaječí úmysly, jak si myslim..ale snad jo :D:D:D ty jo, ten se bude ještě divit, co důstojník v luxusní uniformě s pronikavýma zelenýma očima dokáže :D

4 Dee Dee | Web | 20. března 2009 v 15:53 | Reagovat

No tak toto som fakt nečakala! Koncentrák! Okay...Frank v koncentráku...tu už som začínala uvažovať že sa na to vykašlem, pretože takýto námet mi príde až príliš depresívny na moje POMER-Y-, a z takých ja mám blbé nálady. Ale to ýe Gerard bude, čo? Eh počkať...-Veliťel...hmmm, to je zaujímavé... ;D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama