Duben 2009

You are my star...18

30. dubna 2009 v 23:09 | Lucia |  You are my star
Janhe máš to tu:D Nemala som čo robiť, práve som to dopísala:) A len tak medzi nami-odpusť. nechcela som, ale veď ty vieš:) Inak, ak tam píšem niečo, čo sa tak nerobí, myslím nejaké tie doktorské a tak, tak si to nevšímajte, je to z mojej hlavy:D:Dhehe
No tak toto ti venujem lásko, lúbim:) Prajem pekné (aj keď neviem či bude zrovna penké) čítanie:)




Prišiel ďalší deň. Gerard skleslo sedel pred izbou svojej ženy a bol zahltený v myšlienkach. Jeho myšlienky smerovali len k jeho žene, ktorá je v kóme a nenarodenému dieťaťu, ktorému ide o život. Bál sa. Bál sa, že stratí osobu, ktorú nadovšetko miluje a s ňou aj svojho potomka. Slzy sa mu pri týchto myšlienkach tlačili do očí, ale on ich celou silou potláčal. Nemohol predsa plakať... i keď v jeho prípade by to nebolo nijak zlé. Každý by v takejto situácii plakal, nie je to nič normálne.


Meteorit 4

26. dubna 2009 v 2:16 | Janhe |  Meteorit
Vlastne v tomto príbehu hrajú hlavnú rolu každý z postáv, ale samozrejme úplne najdôležitejšiu tam hrá Lusy pretože je rozprávač. x) A viete čo idem teraz spraviť? HM? Áno presne tak idem vás upozorniť :D Lezie vám to na nervy? Smola, a to sa tešte ešte vám to bude liezť na nervy :D hahaha :D upozornenie : tento príbeh je nonsens-sci-fi-dráma takže príbeh čo? BERME Z REZERVOU :D hehe

,,Iste máme tu tím špecialistov pre takéto žiadosti .......´´ pyšne uznal Gerard.
,,Rád by som ich spoznal, budeme tam spolu približne mesiac, tak by som bol rád keby ste mi ich predstavili.´´ pri tejto vete vyzeral Frank veľmi dôležito. Musela som sa pre seba uchcechtnúť.
,,Áno, všetci naši pracovníci boli prijatý na základe súvisiacich podmienok aké ste zadali vy, lenže už takmer všetci majú termíny zajednané na pol roka vopred a vy si želáte urobiť výskumný výlet z celou zostavou ľudí už o dva dni. Pretože patríte na zoznam našich najdôležitejších zákazníkov, máme tu pre vás tím najlepších pracovníkov vôbec.´´ z úsmevom oznámil Gerard.
To som zvedavá, čo má zaľubom. Takže vraví, že všetci zamestnanci tejto firmy sú riadne vyškolený? to je dobre, aspoň tu budem pracovať s ľudmi na mojej úrovni.
Ja mám vyštudované dve vysoké školy cudzích jazykov, geografie a dejín a jeden kurz rovnakých odborov.
Ľudia nechápali ako som to všetko stíhala, ale moje tajomstvo úspechu bolo v tom, že ja som sa medzičasom nemusela učiť a všetko mi išlo samo od seba a tak som sa mohla venovať druhej škole a kurzu a pritom som mala ešte primerane času pre zábavu alebo odpočinok.
,,Vynikajúco, tak ich zavolajte s radosťou sa s nimi zoznámim.´´ Frank nezapieral nadšenie zo služieb firmy.
,,No ani ich nemusíme volať pretože všetci sedia pred vami.´´ v strede mňa a Berta sa na Franka usmieval Gerard a ja s Bertom sme vybúrane pozreli na Gerarda.
Ja mám ísť niekde do džungle? Medzi hnusné chrobáčie potvori? Bŕŕŕ.
Gerard pokračoval ,,ja ako riaditeľ firmy musím mať logické myslenie a tak som pre vás k službám a pritom budem mať pod dohľadom priebeh vašej spokojnosti s nami a našimi službami. Lusy je tu nová a tak môžem sledovať jej prácu v praxi. Bude naša tlmočníčka. A Bert má najlepšiu orientačnú schopnosť z našej firmy.´´ vysvetlil Gerard.
Frank vyzeral naozaj spokojný a ešte spokojnejší s tým, že tam budem aj ja.
,,Ospravedlnte ma, teraz si, ale musím zavolať a potom si môžeme ešte dokončiť podrobnosti.´´ ospravedlnil sa Gerard a odbehol niekam do rohu kancelárie.
Ja som zatial zostala s Bertom a s Frankom sama. Chcela som prerušiť to trápne ticho čo tam zostalo a tak som sa začala pýtať Franka na to čo ma v prvej chvíli napadlo.
,,Frankie, preboha ako si sa vypracoval na takúto pozíciu? Teda prepáč, že sa tak vyzvedám, ale pamätáme si na strednú.´´ trochu som sa zahambila, nechcela som sa ho na to takýmto spôsobom opýtať.
Bert sa sarkasticky zasmial a Frank ho prebodol pohľadom. Ach jaj to mám s oboma stráviť celý mesiac? Medzitým som započula kúsok Gerardovho rozhovoru.
,,Nie! Nemôžeš ísť so mnou, bolo by to pre teba nebezpečné, si tehotná. Ešte raz hovorím nie!´´ rozhadzoval rukami a potom chvíľu nič nehovoril, predpokladám, že zatial čo on bol ticho Janhe trvala na svojom.
,,Ach, dobre miláčik, dobre len sa nerozčuluj, teraz si musíš dať pozor na svoje zdravie. Ja to zatial vybavím.´´ povzdychol Gerard.
Ďalej som ho už nevnímala a začala som už vnímať Franka, ale ten už bol na konci vety.
,,.....a tak som zdedil celé dedičstvo.´´ dohovoril.
,,Oh, aha.´´ nevedela som čo povedať, nemohla som sa radovať pretože keď niekto niečo zdedí to znamená, že niekto musel zomrieť a potom tie peniaze neznamenajú veľa. Teda iba u takých, ktorým na známych záleží.
Ku stolu už prišiel Gerard a tak som nemusela nič viac hovoriť. Bol veľmi divný a v očiach sa mu zračili starosti.
,,Pán Iero, mám tu jeden menší problém. Viete, moja manželka je tehotná a nechce aby som od nej odišiel, alebo išiel niekam bez nej a kedže je ešte len v prvom mesiaci tehotenstva rada by išla na ten výskumný výlet s nami. Môžem vám zaručiť, že ona má ešte lepšie logické myslenie než ja, preto je aj naša právnička. A za akékoľvek zdravotné problémy čo by sa vyskytli ručím ja a postarám sa o to. Vy nebudete ničím zaťažovaný. Ale je naozaj malá pravdepodobnosť, že by sa niečo také udialo.´´ dokončil Gerard a hodil na Franka prosebný pohľad.
,,No kedže je len na žačiatku tehotenstva tak s tým súhlasím. Som za heslo - čím viac ľudí, tým väčšia zábava -, takže sa teším na vašu spoločnosť. Veľmi ma teší, že vás budem môcť spoznať. O dva dni sa tu zastavím a budeme môcť vyraziť. Ďakujem a dovidenia.´´ pozdravil Gerarda a potom aj mňa, Berta si ani nevšimol a odišiel.
Tesne po Frankovi sa Bert postavil, pozdravil a odišiel tiež preč a nezabudol riadne tresknúť dverami.
,,Ou,´´ začal Gee. ,,zdá sa, že u oboch chlapov si vyvolala vojnový konflikt.´´ zasmial sa Gee.
,,Ja?´´ nechápala som, ale začalo mi to pomaly dochádzať.
,,No, Bert nikdy nepozýva ženu do reštaurácie, vždy ju len zbalí na rečičky, ty si prvá ku ktorej sa správa gentlemansky a keď videl ako sa k tebe chová pán Iero začal žiarliť.´´ neveriacky pokrútil hlavou.
,,Ako sa ku mne choval Frank? Veď sa choval slušne.´´ je to pravda, nemal nejaké sladké rečičky, iba so mnou slušne komunikoval.
,,Lusy, Lusy, vy ženy ste všímavé, ale len na určité veci. Na iné veci sme všímavý zas mi chlapi. Verte mi. Bude to ťažký mesiac, len dúfame, že Bert nestratí zdravý rozum a nespravý nejakú hlúposť ktorá by uškodila Ierovi a tým aj firme.´´ pozrel sa na mňa pohľadom, v ktorom dúfal, že ani ja nebudem robiť hlúposti a odišiel.
Zostala som tam sama a uvažovala som nad tým čo mi práve Gerard povedal. Ale nemohla som tomu uveriť. Bert sa do mňa zamiloval? A Frank tiež? No je pravda, že si z Franka robili na strednej srandu aj kôli tomu, že taký bifloš ako on sa zabuchol do mňa, ale nechápem ako mu to mohlo vydržať až doteraz. Ale mám ešte jednú a ťažkú dilemu, ja chcem získať Gerarda. Berta mám rada ako kamaráta a Franka? Je veľa vecí ktoré ma na ňom pritahujú, ale na to teraz nemôžem myslieť.



My love thanks letter...part5

23. dubna 2009 v 17:11 | Lucia |  My love thanks letter
Zdravím:DKonečne, po dvoch dňoch bez netu som tu znova a dávam vám sem teda jednu časť tohto:D Musím priznať, že táto sa mi - z nejakého záhadného dôvodu- páči:D Tak dúfam, že aj vám sa bude. Čo k tomu ešte dodať? Samozrejme to venujem všetkým, ktorí ju čítajú, za čo som vám aj vďačnáXD Hehe no to je asi zatial vše, tak prajem pekné čítanie:)

Zobudil som sa až ráno s radostným úsmevom na perách a so spomienkou na dnešnú krásnu noc.
Keď som sa ale rozhliadol, zistil som, že Frank pri mne nie je a tak som vyšiel z postele, aby som za ním šiel, dal mu pusu a poprial mu krásne ráno. Myslel som si, že bude asi pozerať na telku alebo niečo také. No keď som prešiel cez všetky izby až po kuchyňu, došlo mi, že tu nieje.
´Kde je?´panicky som sa pýtal stále dokola vo svojej hlave. ´Nemohol len tak odísť. To nie!´
Začínal som pociťovať smútok a hnev, že len tak odišiel. Bez rozlúčky...


Hold me tight, lay by my side...2

18. dubna 2009 v 11:26 | Lucia |  Hold me tight, lay by my side
Ták, je tu druhá časť:)Heh, hádam ste radi:D No neviem, dnes jaksi nemám slov, tkaže to moc neokomentujem:D Len vám prajem pekné čítanie a potešia ma komenty:)


Trocha som sa zarazil, keď som uvidel ten nápis, ale došlo mi, že mi to môže byť jedno. Potrebujem predsa peniaze.

You are my star...17

16. dubna 2009 v 18:48 | Lucia |  You are my star
Tak mám tu dlhosľubované pokračovanie pre Janhe:DSorry, je to strašne krátke, ale potrebovala som to tak useknúť..veď všetci určite pochopia:D Janhe, má lásko, už to prišlo, tak odpusť:) Lúúbim:)Heh no dúfam, že sa bude páčiť a nikto ma nezabije...(heh možno až pri inej častiX) Ale no dobre, končím s týmto a prajem krásne čítanie:D
A ešte pre tých, ktorí čítaju Hold me tight,... a zaujíma ich to, tak zajtra pravdepodobne pridám pokračovanie:)


Na svadobnej hostine sa všetci dobre zabávali. Tancovalo sa, pilo sa a všetci sa tešili z nových manželov.
Janhe ešte s Gerardom urobila pár fotiek a niekoľko rozhovorov do novín a potom sa mohla konečne aj so svojim manželom tešiť z tohto nádherného dňa.
"Zatancujeme si?" spýtal sa jej nežne Gerard. Ona sa milo usmiala.
"Samozrejme zlato" odpovedala a hľadela mu do očí. On sa usmial, vzal ju za ruku a odviedol na tanečný parket. Všetky oči spočinuly len na nich dvoch a s obdivom ich všetci sledovali. Sledovali, ako na seba nežne a zamilovane hľadia a pritom tancujú. Videli tú lásku, ktorá ich spája a jediné čo mohli, bolo im ju závidieť a obdivovať to, čo medzi nimi je. Bol to naozaj nádherný pohľad. Sledovať dvoch ľudí a vidieť tú krásnu a úprimnú lásku medzi nimi...


Únosca 3 - The End

12. dubna 2009 v 13:46 | Janhe |  Únosca

Tak tu je posledná čaasť :) Dúfam, že sa Vám to aspom trochu páčilo :) HH, tak to venujemvšetkým ktorí to čítajú x)

Oslava Geeho narodiek-naša malá opekačkaxD

10. dubna 2009 v 13:03 | Lucy a JanhexD |  About
Heh rozhodla som sa, že vám sem musím ukázať ako sme včera oslavovali Gerardove narodeniny:D
Tak, myslím, že začnem od začiatku:D
S Janhe sme zašli nakúpiť jedlo a pitie, potom sme skočili k nej, aby sme vzali aj jej skvelú gitarku:


Nemôžte prísť o taký krásny pohľad:D:Dhehe

Happy B-day Gerard x)

9. dubna 2009 v 11:04 | Janhe a Lusy |  Visualization
Happy Birthday dear Gerard

(Nebudem sa rozpisovať pretože všetko čo ma napadlo som napísala na mojom blogu x) ) Ale tak čo mu budete chcieť zablahoželať napíšte do komentu x)

Ja len napíšem, že dnes 09. 04. má naša láska a môj manžel, (tí čo chodia na náš blog vedia :D) oslavuje 32. narodeniny.

Prajeme mu veľa úspechov, zdravia, štastia, lásky v rodine o chvíľu aj s bábätkom, medzi priatelmi (hlavne lásky od Frankieho), v skupine a celkovo v živote.

Toto všetko a určite aj viac želajú Janhe, Lusy a verní i neverní návštevníci blogu xDDDD

Hold me tight, lay by my side...1

7. dubna 2009 v 17:44 | Lucia |  Hold me tight, lay by my side
Tadá:DTak, došla som k záveru, že by som už mohla zverejniť prvú časť:D Dúfam, že sa vám bude táto moja nová story naozaj páčiť a že ma za ňu bude obdarovávať skvelými komentmi:D Heh, no čo ešte dodať? Zatial to nie je asi nejak zaujimavé, ale myslím, že ku všetkému sa dostanem:D Je to trochu kratšie, ale tak pre začiatok:D Takže, ešte to chce venovanie:D začnem mojou láskou Janhe, ktorá už kúsok čítala a povedala, že sa jej páči (dúfam, že neklamalaxD), venujem to aj mojmu oblúbenému SB (ale nie že by som ostatných nemala rada:)Chemical Barbie...aa ešte to nakoniec venujem všetkým, ktorí si to prečítajú a nechajú koment:) Dobre, rozkecávam sa, tak končím:D Prajem pekné čítanie ateším sa na komenty:)



"Tu máte svoje veci" podpísal som papier, vzal si veci a vyšiel von.
Konečne som prešiel bránou veznice, pred ňou som zastal na mieste a zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu. Vonku bola strašná zima. Padali malé vločky snehu a všetko naokolo už bolo zabielené. Z úst mi vychádzali jemné obláčiky pary zo zimy. Poobzeral som sa po okolí, ešte raz som sa zhlboka nadýchol studeného vzduchu a vykročil vpred. Preč od tohto miesta, nevedno kam.
Bol to nádherný pocit byť znova vonku, medzi normálnymi ľuďmi, nie len v jednej malej miestnosti s posteľou, hajzlom a odporným spoluväzňom, aj keď vlastne ten môj nebol práve najhorší.
Užíval som si každú jednu chvíľu, každý pohľad na okoloidúcich, čerstvý vzduch, sneh praskajúci pod mojimi nohami po každom kroku.
Rozmýšlal som, kam by som mohol ísť. Nemám nikoho, nikto ma za celý čas, čo som sedel neprišiel pozrieť.

I have a pain...11

4. dubna 2009 v 12:00 | Lucia |  I have a pain
Ešte predtým, ako začnem zverejňovať mojú new story:)Sem musím dať toto pokračovanie. Mám ho napísané už strašne dlho (ani neviem od kedy:)) a tak teraz som si nato spomenula. Došlo mi, že už je 11. časť a nič nenaznačuje tomu (ani moje plány ako ďalej), že by sa už mal blížiť koniec:) Takže, ja viem, že to moc ľudí nečíta, ale dajme tomu, že sa nemusíte tešiť na skorý koniec:P Heh, no myslím, že je to vše. Tak si užite čítanie a komenty ma určite potešia:)



Hľadel som mu stále do očí a pomaly som začínal tušiť čo mu asi odpoviem. Len som tú vetu musel sformovať tak, aby vyznela normálne.