My love thanks letter...part5

23. dubna 2009 v 17:11 | Lucia |  My love thanks letter
Zdravím:DKonečne, po dvoch dňoch bez netu som tu znova a dávam vám sem teda jednu časť tohto:D Musím priznať, že táto sa mi - z nejakého záhadného dôvodu- páči:D Tak dúfam, že aj vám sa bude. Čo k tomu ešte dodať? Samozrejme to venujem všetkým, ktorí ju čítajú, za čo som vám aj vďačnáXD Hehe no to je asi zatial vše, tak prajem pekné čítanie:)

Zobudil som sa až ráno s radostným úsmevom na perách a so spomienkou na dnešnú krásnu noc.
Keď som sa ale rozhliadol, zistil som, že Frank pri mne nie je a tak som vyšiel z postele, aby som za ním šiel, dal mu pusu a poprial mu krásne ráno. Myslel som si, že bude asi pozerať na telku alebo niečo také. No keď som prešiel cez všetky izby až po kuchyňu, došlo mi, že tu nieje.
´Kde je?´panicky som sa pýtal stále dokola vo svojej hlave. ´Nemohol len tak odísť. To nie!´
Začínal som pociťovať smútok a hnev, že len tak odišiel. Bez rozlúčky...


Nakoniec som si ale všimol malý lístok na stole.
Dobré ráno miláčik. Šiel som do obchodu o chvíľu sa vrátim. Pa milujem ťa
Keď som si to prečítal, môj hnev a smútok hneď pominul a znova som sa cítil krásne. Urobil som si zatial kávu, sadol si za stôl a čakal kým príde.
Keď sa po hodine ešte stále nevracal, začínal som mať strach. Čo ak sa mu niečo stalo? Alebo sa ku mne už nechce vrátiť? Nie,to by mi neurobil. Možno sa tam len trocha zdržal. Utešoval som sa a popritom som si musel zapáliť.
Fajčil som už asi piatu cigaretu a jediné myšlienky v mojej hlave boli na Franka. ´Kde je?´ neustále som sa pýtal, ale odpoveď som samozrejme nedostával.
Postupne som už počítal každú sekundu, každé pohnutie hodinovej ručičky, škatuľka cigariet už bola prázdna a mne to už všetko začalo ísť na nervy.
Nakoniec som to nevydržal. Vyletel som z kuchyne, rýchlo som sa obliekol a vyšiel von.
Pred domom som zastal a začal rozmýšlať, kam by som ho asi tak mal ísť hľadať. Spomenul som si na ten odkaz a napadlo ma, že možno teda bude v tom obchode- ak ma neklamal. A keďže je tu na blízku len jeden väčší obchod, vydal som sa hneď tam.
Konečne som uvidel tú budovu, v ktorej som tušil, že by mal byť Frank. Prešiel som sklenými dverami a vnútri sa rozhliadol po chodbe. Bol to celkom veľký obchodný dom a tak som vedel, že asi nebude jednoduché ho tu len tak nájsť. Rozhliadol som sa po každom obchodíku, ktorý som mal na dohľad, ale jeho som tam neuvidel. Vykročil som teda ďalej dnu a celou cestou som sa obzeral všade naokolo, či ho niekde neuvidím.


Prešiel som už hádam celú budovu, ale jeho som nikde nenašiel. Začínal som sa cítiť hrozne. Nevedel som, ako sa mám cítiť. ´Oklamal ma? Šiel vôbec do obchodu? Čo ak sa na mňa nakoniec vykašlal a šiel niekam preč? Alebo sa mu niečo stalo?´pri poslednej možnosti ma striaslo. Nikdy by som neprežil, ak by sa mu niečo stalo.
Sadol som si na lavičku a začal riešiť moju vnútornú dilemu, ktorá bola ale momentálne nevyriešiteľná, keďže som nevedel čo si mám myslieť.
Nakoniec som teda vstal, že sa pôjdem pozrieť k nemu domov. Ešte naposledy som sa rozhliadol a až teraz som si uvedomil, že je tu malá kaviareň, v ktorej som ho nehľadal. Hneď ako som sa pohol o krok a celý čas pohľadom sliedil po kaviarni, uvidel som ho. Zastal som. Sedel tam, skoro vzadu za stolom a s veľkým úsmevom sa rozprával s nejakým chlapom - pekným chlapom!
Chvíľu mi trvalo, než mi došlo čo to tam asi tak robí. ´On ma podvádza!´kričal som neveriacky v hlave. Toto, to nemôže byť pravda. Veď spolu ešte vlastne ani poriadne nechodíme a on už má niekoho iného. Možno ho mal skôr ako mňa, len mi to nepovedal. Bol som plný hnevu a chcel som tam vletieť a všetko, čo som cítil mu vykričať do ksichtu. Mal som chuť ho zabiť zato, že ma takto klame, ale nakoniec som sa ovládol a so sklonenou hlavou a očami plniacimi sa slzami odišiel. Kráčal som smerom domov a nič som si nevšímal. Chcel som plakať, kričať od bolesti, ktorú mi spôsobil. Ale nemohol som.
Hneď ako som za sebou zatvoril dvere, slzy, ktoré sa mi celou cestou hromadili v očiach som konečne nechal výjsť von. Vzal som si fľašu vodky a umorene som si sadol na sedačku. Otvoril som fľašu a s plačom som začal piť.
,,On ma nemiluje" vravel som si sám pre seba pomedzi plač a pritom som si poriadne odpil.
,,Klamal ma!" neveriacky a s plačom som stále opakoval rôzne - pohoršené- vety a pritom stále pil.
Nakoniec som už skoro nevidel- nie len pre slzy- a zistil, že fľaša je už prázdna. Nahnevane som ju hodil niekam v byte a môj plač sa ešte zhoršil. Mal som chuť vypiť všetok alkohol na svete, aby som zahnal ten smútok a bolesť, ktorá ma strašne sužovala. ´Ako som mu len mohol tak ľahko uveriť?´pýtal som sa sám seba, kým som ešte trocha vnímal.
Po chvíli som chcel vstať a ísť si ešte vziať ostatný alkohol, ktorý mám doma. Moje vstávanie bolo neskutočne ťažké, keďže ma to vždy hodilo naspäť a tak som myslel, že svoj smútok sa mi asi nepodarí vôbec zahnať. No nakoniec som konečne nejak vstal. Stál som v izbe, trochu sa to so mnou točilo, ale ja som bol rozhodnutý vziať si svoju fľašu. Pohol som sa vpred a hneď narazil do nejakej skrine.
,,Au, kurva" zvreskol som napitým hlasom a snažil som sa pozrieť na skriňu veľmi výhražným a naštvaným pohľadom, ale akosi sa mi to nedarilo, tak som sa na to vykašlal a začal kráčať vpred. Stále ma to hádzalo zo strany na stranu, ale nakoniec som mal konečne svoju fľašu v ruke. Dospel som k záveru, že do izby sa mi vrátiť nechce a tak som sa na mieste zosunul na zem. Oprel som sa o stenu a nejak veľmi ťažko otvoril faľšu. Znova som začal piť a mrmlať si popod nos rôzne naštvané veci.
,,Kto mi to vypil?!" skríkol som, keď som zistil, že moja fľaša je prázdna a nevedel som, kto to vypil. Naozaj ma to vytočilo. Pokúsil som sa teda vstať a ísť si to vybaviť s tým, kto mi to urobil. Akosi som už nevládal. Všetko sa mi točilo. Veci, ktoré som doma mal sa nejak rozmnožili a ja som to už ani nevládal vnímať. Zostal som teda na zemi a postupne som vnímal stále menej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klinki

Klik

Komentáře

1 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | Web | 24. dubna 2009 v 16:53 | Reagovat

kto mi to vypil? :-D ježíš, ale ten Frank sa naňho pekne vysral teda... ale dúfam ,že to bol len omyl, že Frank sa naňho ale nevykašlal, len stretol starého známeho kamoša.. xD Ale keby bol Frank hajzel tak by to bolo tiež možno zaujímavé.. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama