You are my star...18

30. dubna 2009 v 23:09 | Lucia |  You are my star
Janhe máš to tu:D Nemala som čo robiť, práve som to dopísala:) A len tak medzi nami-odpusť. nechcela som, ale veď ty vieš:) Inak, ak tam píšem niečo, čo sa tak nerobí, myslím nejaké tie doktorské a tak, tak si to nevšímajte, je to z mojej hlavy:D:Dhehe
No tak toto ti venujem lásko, lúbim:) Prajem pekné (aj keď neviem či bude zrovna penké) čítanie:)




Prišiel ďalší deň. Gerard skleslo sedel pred izbou svojej ženy a bol zahltený v myšlienkach. Jeho myšlienky smerovali len k jeho žene, ktorá je v kóme a nenarodenému dieťaťu, ktorému ide o život. Bál sa. Bál sa, že stratí osobu, ktorú nadovšetko miluje a s ňou aj svojho potomka. Slzy sa mu pri týchto myšlienkach tlačili do očí, ale on ich celou silou potláčal. Nemohol predsa plakať... i keď v jeho prípade by to nebolo nijak zlé. Každý by v takejto situácii plakal, nie je to nič normálne.




"Pán Way?" konečne k nemu prišiel jeden z doktorov, na ktorého už čakal, ale pritom sa jeho príchodu aj veľmi obával. Dvihol k nemu hlavu a snažil sa z jeho výrazu vyčítať, akú správu mu povie, no nič v nej nevyčítal. Vstal a s obavami čakal, čo mu doktor povie.
"Vašej žene sme spravili ultrazvuk, aby sme zistili, ako je na tom dieťa" na chvíľu sa zastavil a nadýchol. Práve v tej chvíli Janhe prevážali späť do jej izby a obaja sa na ňu pozreli.
"Je mi ľúto, ale dieťa to neprežilo" oznámil doktor Gerardovi , ktorému sa v tej chvíli zatočila hlava a jediné čo potom ucítil, bol tvrdý pád.
"Pán Way, pán Way?!" kričal doktor na Gerarda a pritom sa ho pokúšal prebrať. Po chvíli otvoril oči a neprítomne pozrel na doktora. Slzy, ktoré doteraz potláčal už dávno tiekli prúdom po jeho lícach. Cítil sa tak...tak prázdne, skleslo...
Práve sa dozvedel, že jeho dieťa,...že zomrelo. Nič takéto by nikdy nečakal a nikdy by nepovedal, že sa mu raz niečo takéto stane.
"Je mi to ľúto" povedal doktor, ktorý naňho hľadel s ľútostivým pohľadom plným smútku.
Gerard sa naňho ani nepozrel. Hľadel neurčito pred seba a v hlave mu stále znela veta, ktorá ho položila.

´Ale čo Janhe? Veď ona to nezvládne, keď sa dozvie, čo sa stalo jej dieťaťu!´prešlo mu hlavou. No v tejto chvíli sa na nič nezmohol. Chcel niečo urobiť. Chcel zachrániť svoje dieťa, svoju ženu, ale nemohol. Bol úplne bezmocný.

O chvíľu ho prerušil doktor z myšlienok, ktorý mu začal pomáhať na nohy. Gerard sa s neprítomným pohľadom postavil a hneď to nasmeroval do izby, kde ležala Janhe. Sadol si k jej posteli, chytil ju za ruku a začal plakať. Vlastne on ani plakať neprestal, ale teraz to bolo ešte horšie. Keď hľadel na ženu, ktorú miluje, ležiacu v kóme a s predstavou, že prišla aj o dieťa, na ktoré sa obaja tak veľmi tešili...

Neskôr odviezli Janhe na nejaké vyšetrenia a Gerard zostal sedieť v jej izbe úplne sám. Stále premýšlal nad tým, čo sa deje...nechcel na to myslieť, ale nemohol na to ani zabudnúť, nemohol svoje myšlienky nijak zahnať.
Nakoniec vstal a vyšiel von, kde si zapálil cigaretu. Nikdy nefajčil. Neznášal cigarety, cigaretový dym. Vždy odsudzoval fajčenie, veď sa tým každý len pomaly zabíja, a nikdy s tým ani nechcel začať. No teraz tu stál, pred nemocnicou, s očami plnými sĺz a ťahal do seba veľké dúšky toho škodlivého dymu.
Zapálil si ešte jednu a rozhodol sa vrátiť späť. Musel byť pri Janhe, veď čo ak sa náhodou preberie?

Sadol si k jej posteli, pobozkal ju na čelo, chytil ju za ruku a znova na ňu hľadel. Ako veľmi ho bolel tento pohľad. Ako veľmi sa už viac nechcel prizerať, ako len leží a nereaguje. Ako veľmi chcel, aby sa prebrala. Túžil znova vidieť jej nádherný úsmev, i keď na úsmev sa asi tak skoro nezmôže ani on. Túžil počuť jej nádherný hlas, hľadieť jej do očí a šepkať krásne, zamilované slová.


***

Prešiel mesiac, Gerard stále sedával pri jej posteli, držal ju za ruku a s nádejou čakal, že sa konečne prebudí. No nestalo sa tak. Za celý mesiac sa nič nezmenilo. Jeho nádej, že sa znova prebudí a budu ďalej spolu žiť sa pomaly vytrácala, ale on sa jej nechcel úplne vzať. Stále tam bola aspoň malá nádej...

Práve chcel vstať a ísť si von zapáliť - tak, ako to už robil pravidelne veľmi často -, no zrazu ucítil, ako mu Janhe stisla ruku. Neveriacky pozrel na ruku a hneď na to na Janhe.
Ležala bez pohnutia. Myslel si, že sa mu to len zdalo, no keď ucítil ďalší stisk, bol si istý, že sa niečo deje. Že sa mu konečne napĺňajú sny. Janhe sa preberá!
"Doktor!!!" kričal stále najhlasnejšie ako vedel, lebo z izby odísť nechcel. Chcel cítiť každý stisk, každý pohyb, ktorý Janhe urobí a nechcel sa toho vzdať.

Po chvíli otvorila oči a Gerard znova uvidel jej veľké hnedé oči, ktoré hľadeli rovno naňho.
"Janhe" vzdychol s úľavou, šťastne a rýchlo sa nahol kúsok nad ňu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janhe Janhe | 1. května 2009 v 15:31 | Reagovat

oh krásne... dojemné, aj slzy mi veru išli... odpúštam ti to dieťa aj ked moje dieťa preboha.... :(((( som zvedavá ako zareagujem dalej... je to krásne ale

2 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | Web | 6. května 2009 v 15:21 | Reagovat

Jejdáá´, ona prišla o bábo.. :-( jejdáá.. mne je to tak ale lutoo..
ale aspoň Že sa preberáá.. :-D

3 Piratka Piratka | Web | 11. května 2009 v 15:29 | Reagovat

kurňa, to sú nervy!
no, tak aspoň, že se probrala, ale teď jí to říct...achjo...chudinka...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama