My love thanks letter...part6

13. května 2009 v 15:30 | Lucia |  My love thanks letter
No mám tu ešte toto...Jaksi som si myslela, že je toho viac, ale akosi mám len toto. Možno ešte v nedelu niečo napíšem a tiež prednastavím, ale neviem. Uvidím:) Takže zatial prajem pekné čítanie:)


Cítil som, ako mi svetlo svieti do tváre, ale oči som otvoriť nemohol. Cítil som neskutočnú bolesť hlavy, sucho v ústach a mal som pociť, že každú chvíľu sa povraciam. No nemal som silu pohnúť sa a tak som ležal a snažil sa spomenúť si, prečo mi je asi takto zle.
Cítil som, ako sa všetko vo mne chce dostať von. Myslím, že som to včera poriadne prehnal. Nevydržal som to a tak som sa rýchlo naklonil z postele a vypustil to všetko von.(xD)
Myslel som, že to nikdy neprestane, ale nakoniec to skončilo a ja som sa horko- ťažko vrátil do svojej predošlej polohy. Celý čas som neotvoril oči, na to som ešte nemal toľko síl.
,,Nechceš vodu?" začul som veľmi známy hlas. To ma donútilo pokúsiť sa otvoriť oči a rozhliadnuť sa. Pomaly som otváral oči, lebo som vedel, že ak by som to urobil rýchlo, nedopadlo by to dobre - mám s tým už svoje skúsenosti.



Konečne som otvoril oči. Hneď ma oslepilo silné svetlo, ale akosi som to zvládol a nakoniec som ho uvidel. Frank. Stál hneď nado mnou a v ruke držal pohár s vodou.
Neviem prečo, ale mal som pocit, že sa naňho hnevám, len som si nevedel spomenúť prečo. Pozrel som naňho s nepríjemným pohľadom a mal som v pláne odmietnuť vodu, ale môj smäd mi to nedovolil. Vzal som si vodu a pri tom som sa stále tváril nahnevane.
´Keby som si len vedel spomenúť prečo sa naňho hnevám´opakoval som si stále v hlave.
Podal som mu prázdny pohár a až teraz, keď som sa konečne pozrel niekam inam, než na Franka som si uvedomil, že niesom doma, ale v nemocnici. Chvíľu som sa nechápavo rozhliadal po miestnosti a nakoniec som sa musel pozrieť na Franka, aby mi to vysvetlil.
,,Ty si nič nepamätáš?" nechápavo sa spýtal. Pokrútil som hlavou a čakal na vysvetlenie.
,,Ráno som od teba odišiel, aby som niečo nakúpil. Trocha som sa tam zdržal a keď som sa vrátil, našiel som ťa v kuchyni ležať na zemi totálne na mol. Vypil si dve fľaše vodky!" poslednú vetu na mňa už kričal - ak sa mi to tak teda nezdalo - a moja hlava to veľmi dobre neznášala.
,,ššš" naznačil som mu, že nemusí kričať, lebo trpím a on už zostal ticho. Konečne som si to mohol všetko premyslieť. ´Opil som sa. Prečo som sa to opil?´dumal som v hlave. Často sa len tak sám opíjam, ale keď mám Franka, už som myslel, že sa to viac nebude diať...
Nakoniec mi to doplo. Veď ja som ho videl s niekym iným! Ako som na to mohol zabudnúť? Tresol som sa po hlave, ale hneď som to oľutoval. Ako som si všimol, on ma sledoval a teraz nechápal.
,,Ty- ty...bol si s niekým iným! Vypadni z mojej izby a už ťa nechcem viac vidieť!" kričal som naňho nahnevane, aj keď mi to dosť ubližovalo a pomaly sa mi do očí tlačili slzy. Tak hlasno som asi kričať nemal,- nemalo to dobré následky na moju hlavu - ale v tej chvíli to bolo potrebné a tak som to musel prežiť.
Celý čas stál na mieste a šokovane na mňa hľadel. Jasné, ešte sa bude tváriť, že nevie o čom hovorím. Iste!
,,Čo?" spýtal sa nechápavo, keď som konečne dokričal.
,,Nepočul si ma? Vypadni!" znova som to naňho zakričal a otočil som sa mu chrbtom, aby vedel, že ho budem ignorovať.
Počul som, ako za ním buchli dvere. Vtedy sa mi z očí dostali von všetky slzy, ktoré som potláčal. Áno, plakal som. Bolo mi ľúto, že sa to muselo stať. Veril som mu a on má niekoho iného.
So slzami v očiach som tam ležal ešte dosť dlho, kým ma niekto nevyrušil. Bol to doktor. Povedal, že už je to ok a môžem ísť domov. Potom ho zaskočila moja tyčka, znechutene na ňu pozrel, potom na mňa a ja som hodil nevinný pohľad. Veď mi bolo zle, tak čo som s tým mal urobiť?!
O chvíľu odišiel a ja som sa začal chystať domov.
Neviem ako, ale nejak som kráčal a zrazu som sa ocitol pred svojim domom. Ani som si tú cestu neuvedomil. Kráčal som a nič naokolo nevnímal. Stále som myslel na Franka. Prečo mi to len urobil? Myslel som, že on je úžasný, že by mi nikdy neublížil a on hneď zničí moju dôveru...
Doma som sa zvalil pred telku a nevnímajúc ju som na ňu hladel. Nemal som chuť na nič, dokonca som dnes už ani opiť sa nemal chuť. (čím to asi budexD).


Takto som pred tou telkou ležal asi celý týždeň. Dvihol som sa z nej vždy len z nevyhnutnosti - na záchod, po pitie, jedlo a pod. -, ale aj to som sa musel naozaj premáhať. Bol som skleslý, sklamaný z človeka, o ktorom som si nikdy nemyslel nič zlé. Nechcel som ho viac vidieť, nenávidel som ho, ale pritom mi tak strašne chýbal a ja som ho nedokázal prestať milovať a už vôbec som nemohol zabudnúť...
Prvých pár dní som skôr celé dni preplakal, ale potom som už ani na to nemal chuť. Nijak ma to neupokojilo- no dobre, možno trocha- a tak som radšej len nevnímajúc hľadel na telku, ktorá bola asi stále zapnutá, i keď som na ňu skoro vôbec nepozeral. Občas mi zvonil telefón - netuším kto by mi volal-,ale nachádzal sa tak ďaleko od gauča, že som sa ani po niekoľkých telefonátoch nedonútil dvihnúť sa k nemu. Mal som tušenie, že to bude asi Frank, aj keď som nevedel kvôli čomu by mi volal, keď má niekoho iného a mňa nepotrebuje. A aj to, že som si myslel, že mi volá Frank ma donútilo nepremáhať sa k tomu, aby som poň došiel a dvihol to. Vždy som si pokojne vypočul moju oblúbenú pieseň nastavenú ako zvonenie a potom som sa zas ponoril do pozorovania steny alebo telky.


Jedlo mi pomaly začalo dochádzať, ale ja som aj tak nezačal rozmýšlať, že by som mal ísť nakúpiť. Načo mám jesť? Môžem umrieť na pohodlnom gauči od hladu - krásne ukončenie môjho úbohého života.


Znova mi začal zvoniť telefón a ja som si so spokojným úsmevom vypočul tú krásnu melódiu. Po skončení zvonenia som sa začal zahlbovať do nepodstatných myšlienok, no teraz ma z toho vyrušilo ďalšie zvonenie, ale toto zvonenie šlo od vchodových dverí.
´Kto to otravuje?´pomyslel som si otrávene a vôbec som neplánoval ísť otvoriť. Snažil som sa nevnímať to otravné zvonenie, ale keď sa mi zdalo, že to trvá už naozaj dlho, veľmi ťažko som vstal a vydal sa k dverám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klinki

Klik

Komentáře

1 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | Web | 14. května 2009 v 14:04 | Reagovat

jejdáá. Gerard je  z toho taký zmordovaný.. až mi ho príde ľúto..
ale on je inak zrazu strašný lenivec.. :-D ale podla mňa to s tým Frankom je nejaký omyl. Aspoň dúfam, a dúfam že to on zvoní :-D

2 Janhe Janhe | 14. května 2009 v 19:31 | Reagovat

lol... eeeeh ked si pomyslím a predstavím to ako tam Gerard leží neosprchovaný iba v takom tom sedláckom špinavom bielom tielku a trenkov volných, neoholený a zarastený, smradlavý s mastnou hlavou a po tom dlhom čase prejedania sa a lenošenia tak aj s veľkým bruchom tak ma ide roztrhnúť od smiechu..., som teda zvedava kto to bude... koho tam vymyslíš :D pochybujem, že to bude Frankie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama