Červen 2009

I have a pain...12

28. června 2009 v 11:10 | Lucia |  I have a pain
Dúfam, že to aj niekto ešte čítate a budete xDPráve to začína byť zaujímavé (myslím) a tak by som bola rada keby to čítate:D Tak prajem pekné čítanie a teším sa na komenty :)

My best friend

25. června 2009 v 11:34 | Lucia |  One-shot
Toto ma napadlo už dávnejšie (presnejšie, keď osm sa mala učiť na maturitu xD) a teraz som to aj dokončila a dám vám to sem. Hádam sa bude páčiť, ale neviem ten koniec...nejak ma nič lepšie nenapadlo:D
Heh prajem krásne čítanie a potešia ma komenty:)(A keď bude dostatok komentov, tak zverejním ďalšiu časť I have a pain- začína to tam byť už celkom zaujímavejšiexD)


Stál som pred dverami vlaku a čakal, kým všetci nastúpia. Predo mnou už o chvíľu nikto nebol, a tak som sa rozhliadol po oboch stranách, či ešte niekto niekde nastupuje. Zistil som, že nie.
Pozrel som na Berta a ten na mňa kývol, a tak som nastúpil do mojej časti vlaku, zavrel som dvere a cez okno sledoval, ako dáva výpravca súhlas na odchod (xD). Vlak sa pomaly pohol, zhlboka som sa nadýchol a prešiel dverami do vozňa, aby som začal pracovať. Som totižto sprievodca. Neznášam túto prácu, ale mám na výber? Nikde som dlho nevydržal, pretože ma to časom prestalo baviť a tak som niečo vyviedol a skončil som bez práce. No toto je jedna z mojich posledných možností, keďže som už vyskúšal asi naozaj všetko a v tomto zasratom malom meste toho na výber ani veľa nie je.
"Dobrý deň, poprosím lístok" nahodil som falošný úsmev a čakal, kým tá stará ženská - ktorá na mňa cerí tú svoju hnusnú protézu celú od nejakého fialového rúžu - dá konečne lístok, ja ho cvaknem a pohnem sa ďalej - za ďalšími takými, ak nie horšími.

"Lístok prosím" prešiel som už pár kupé a naozaj ma nebavilo hovoriť tú otravnú vetu a pritom mať na tvári úsmev, ale tak čo robiť...

Prešiel som k poslednému kúpé a otrávene vošiel dnu.
"Lístky" povedal som a ani som sa nepozrel na osobu sediace predo mnou. Už mi to naozaj všetko liezlo na nervy, občas mávam chuť vyskočiť z toho vlaku za jazdy - možno by to bolo lepšie.

Svetlo v temnote 3

19. června 2009 v 15:44 | Janhe |  Svetlo v temnote
Ahojky hojky, takže zasa prichádza svetlo v temnote.. je to tretia časť a tak predpokladám, že si to už nepamätáťe tak ak chcete si to prečítajte odznova :D no od teraz sa tam začne Gerard vyskytovať viac a viac :) takže si to užite

Frankie nám to nevyhral...

19. června 2009 v 15:24 | Lucia |  About

Tak, ako pozerám to hlasovanie o najsexi vegetariána skončilo a ako som aj zistila, Frankie to nevyhral...ale bol medzi tými prvými xD Pozrite si to TU

A vyhral to Milo Ventimiglia a zo žien Kellie Pickler...
No, myslím, že ani jedného z nich nepoznám, ale tak gratulujem xD

My love thanks letter...part7-The end

16. června 2009 v 16:16 | Lucia |  My love thanks letter
Nečakala som to, ale ako som to dnes písala došlo mi, že toto už bude koniec. Priznám sa, že tento mi bude chýbať, ale vždy to raz musí skončiť :)Tak, dúfam, že sa bude páčiť a že mi necháte nejaký ten koment, ktorý by ma potešil:)
Ešte vám to chcem všetkým venovať: Takže Vám všetkým, ktorí ste to čítali a komentovali. Ďakujem :) A prajem pekné čítanie:)
Znova mi začal zvoniť telefón a ja som si so spokojným úsmevom vypočul tú krásnu melódiu. Po skončení zvonenia som sa začal zahlbovať do nepodstatných myšlienok, no teraz ma z toho vyrušilo ďalšie zvonenie, ale toto zvonenie šlo od vchodových dverí.
´Kto to otravuje?´pomyslel som si otrávene a vôbec som neplánoval ísť otvoriť. Snažil som sa nevnímať to otravné zvonenie, ale keď sa mi zdalo, že to trvá už naozaj dlho, veľmi ťažko som vstal a vydal sa k dverám...

Meteorit 5

11. června 2009 v 12:55 | Janhe |  Meteorit
Ahoj všetci :D Máme tu dalšiu časť Meteoritu xD Frank má už zostavenú celú skupinu na expedíciu do Afriky :D... super nie? Hh no verím, že vás ten ptíbeh baví, teda podla komentárov asi hej xD A som rada, lebo aj mňa baví x) Neškodná expedícia do Afriky sa časom zmení na boj o život x) hahahaaaaa pomaly to začne byť už spomínaný sci-fi xD Myslím si, že tento príbeh je taký pre pobavenie, ale budem tam aj napätie, teda pokúsim sa o to :D.... juhúúú no som zvedavá...presne, som zvedavá ako tento príbeh bude pokračovať....ako som už asi vravela, tento príbeh je príbeh napísaný od mojich 14 rokov, a to je už veeeelmi dávno xD lenže tam boli iné mená a ja som ich len prepísala na naše... takže za to čo sa tam deje mohol môj mladý vek xDDD hehe, no nič už som ticho, čítajte :D

No tak dala som sem takýto obrázok aby sa nepovedalo, že tam nič nie je aj ked zrovna tento obrázok má len osobami spoločné niečo s príbehom, a ešte je to robené len cez kreslenie vo worde :D takže neni to dokonalé, ale to len pre potešenie pre vás trochu :) ale to len som sem dala dnes kedže som sa po ,,exile,, vrátila späť k literárnej činnosti :D Inak aby som nezabudla, dnešná časť nebude nejak so žiadným napätím tzv. relaxačná časť :) ale chápete dlho som nepísala a nemala som čas to napísať tak to bolo rýchlo rýchlo napísané, ale hádam sa vám aspom trochu bude páčiť :) dakujem... a veované všetkým ako vždy :)








You are my star...20

10. června 2009 v 15:28 | Lucia |  You are my star
Tak, znova to tu máme:D Taký nový začiatokxD Dúfam, že sa vám to bude páčiť, mám pocit akoby som miliony rokov nič nepisalaxD No, ale je to tu a hádam vás (aj Janhe) poteším:D Nebudem tu pisať blbosti, radšej choďte čítať:) Prajem pekné čítanie:)
For you, lásko má xD

"Zlato, mala by si konečne vyliezť z tej postele" hovoril Gerard Janhe ležiacel v posteli s nevnímajúcim výrazom v očiach plných sĺz. "Viem, že je to strašné, aj mňa to bolí, ale musíme ísť ďalej...ako hovorí aj Pán Haris... Asi by sme sa mali odsťahovať a začať nový život. Čo na to povieš? Už som nám našiel aj krásny dom" snažil sa ju presvedčiť s úsmevom, ale ona naňho ani len nepozrela, len kývla hlavou. Vzala si lieky, čo mala na posteli, otočila sa a tvárila, že spí. Odvtedy, čo prišla z nemocnice nič iné nerobí a Gerard sa tomu musí len smutne prizerať. Nech sa snaží ako chce, nejde mu to. Vie, že to nie je také lahké, veď aj on trpí, ale život ide ďalej...aj keď je plný bolesti, mali by sa posnažiť, nech je to aspoň trocha lepšie.
Gerard sa nad nu nahol, dal jej bozk a so sklopenou hlavou vyšiel z izby. Prešiel do kuchyne, sadol si za stôl a zložil si hlavu do dlaní. Bol už naozaj zúfalý. Prešli už 4 mesiace. Mesiace plné smútku, ktorý neprešiel a ani nikdy neprejde.
Ale...


New :D

8. června 2009 v 11:35 | Lucia |  About

Takže keďže sme už späť, chcelo to aj nový dizajn :D

Tentokrát to bude trocha dočervena xD Dúfam, že sa vám bude páčiť...:D

NO a už len treba začať písať a onedlho tu zas budú pokračovania a možno aj niečo nové...takže sa hádam môžete tešiť xD


Zatial sa teda majte krásne:)

Hurááááá

6. června 2009 v 15:09 | Janhe |  About
Takže aj tu napíšem, že hurááá zmaturovali sme :))) krásny a zároveň aj smutný pocit.

Aby sme prišli k našej stránke tak myslím, že od pondelka budem začínať písať dalšie dieli príbehov a lucy hádam tiež, takže v najbližšiej dobe tam budú už aj odomňa :)