Bolesť

5. září 2009 v 15:54 | Lucia |  One-shot
Neviem či si pamätáte, ale vravela som, že mám rozpísanú jednorázovku, tak tu ju máte:D Dopísala som ju už na začiatku týždňa, ale akosi som to sem nemohla dať, keďže som bola na týždeň u Janhe xD
Ale teraz to tu máte...a musím sa priznať, že túto jednorázovku asi milujem xD(tak dúfam, že sa vám bude páčiť:)
Inšpirovala som sa raz keď som čítala jednu knihu a bol tam ten citát, ktorý je hneď na začiatku a tak som ho sem musela dať, ale inak si ho nemusíte všímať:D:D
Musela som ju rozdeliť na dve časti, pretože sa mi zdala moc dlhá na jednu časť:D
Tak už vám len poprajem pekné čítanie:)


"Len vtedy vieš, že umieraš, keď umieraš škaredo... Keď sa tvoje utrpenie predlžuje..."

***

"Nemysli si, že ťa nechám len tak. Na toto som čakal tak dlho a teraz, keď tá chvíľa nastala, pekne si to užijem" hovoril a pritom na mňa škodoradostne hľadel a sledoval ako sa na zemi zvíjam od bolesti.
"F-Frank!" začal som hovoriť s veľkými bolesťami, ale len čo som dopovedal jeho meno, kopol ma do brucha a ja som nevládal viac rozprávať.
Pozrel sa na mňa a prešiel na druhú stranu izby, vzal si stoličku a potom si na ňu sadol hneď pri mňa, aby ma mohol naďalej pozorovať.


"Vieš o tom, že som ťa vždy miloval?" povedal, akoby tomu nemohol uveriť a na tvári sa mu zjavil divný úškrn, v ktorom som ale videl aj bolesť.
Neodpovedal som mu. Jednak som na to nemal síl a jednak som vedel, že bude ešte pokračovať.
"Hneď ako som ťa prvý krát uvidel... ´To je tá najkrajšia osoba na svete´povedal som si a vydal sa k tebe." Jeho zasnený pohľad sa skončil a svoj zrak uprel na mňa a s (bolestnou) nenávisťou hovoril ďalej. "Lenže tí tvoji kamaráti ma od teba odohnali. Ale ty si mi vtedy venoval aspoň pohľad - vieš ako ma to vtedy potešilo?" do očí sa mi nahrnuli slzy. Pamätal som si všetko, hlavne to, ako to vtedy začalo.
Keď som ho vtedy uvidel, zapáčil sa mi, ale ako som časom zistil, bola to osoba, ktorá nebola pre mňa. Ja som bol známy, obľúben a on bol môj opak...a bol šikanovaný - takými ako som ja... mojimi priateľmi. A neskôr aj mnou...

"Často som sa snažil s tebou skamarátiť, ale vždy prišli tí tvoji kamaráti a ty si ma vysmial, vždy si ma nejak ponížil" zatínal zuby a snažil sa zastaviť slzy, ktoré sa mu nahrnuli do očí.
Moje už mimovoľne stekali po tvári, vedel som, že som mu vždy ubližoval a vedel som aj to,že toto nemôže dopadnúť dobre.
Keby...keby som len vtedy vedel.
Ale nemohol som to vedieť. No nič mi nedávalo právo mu ubližovať, len preto, že to robili ľudia, ktorých som mal rád, ktorých som nazýval svojimi priateľmi...a oni ma v tom len podporovali.

"Vieš čo je na tom najsmiešnejšie?" znova odtrhol pohľad od steny oproti nemu a pozrel na mňa.
S potláčaním sĺz sa nahlas nútene zasmial. "Aj keď si ma ponižoval, urážal, občas aj šikanoval, moja láska k tebe sa nemenila. Bol som do teba naozaj slepo zamilovaný" sklonil hlavu a chvíľu pozoroval svoje topánky. Po líci mu stiekla slza.
"P-prepáč mi to" povedal som zachrípnutm hlasom a on na mňa znova uprel svoj zrak a jeho smútok sa v tej chvíli zmenil na hnev. V jeho očiach som videl toľko bolesti, ale ešte viac nenávisti.

"Prepáč?!" neveriacky skríkol a vstal. "Myslíš, že sa to dá len tak odpustiť?!" kričal a prechádzal sa po izbe sem a tam. "Myslíš, že to posraté prepáč vymaže moju bolesť a všetko bude okey?!" zastavil sa pri mne... a celou silou ma kopol do brucha "Nie! Neprepáčim ti to!" zvreskol a znova sa prechádzal, zatial čo som sa ja znova zvíjal od bolesti.

***

"Prečo? Prečo si mi to len urobil?!" prerušil dlhé - asi hodinové - ticho a sledoval ma.
"To, že si sa mi smial, nadával mi, urážal ma pred všetkými ľuďmi by som ešte prežil, ale … ale to, čo si mi urobil..." hlas sa mu zlomil a vetu nedokončil. No obaja sme vedeli, čo presne chcel povedať.
Ďalej na mňa hľadel a z očí sa mu valili slzy. Vedel som presne na čo myslí.

Nechcel som vidieť jeho bolesť. Bolelo ma vidieť ju a vedieť, že je to kvôli mne. Že to ja som mu spôsobil tú bolesť - svojou hlúposťou...Hlúposťou?! Myslím, že to je slabé a zlé slovo. Bol som taký idiot, že som urobil to, čo moji kamaráti považovali za vtipné. Urobil som to bez toho, aby som si uvedomil, čo vlastne robím...a aby som sa spamätal.


"Ahoj Gee" prišiel ku mne Frank keď sme s kamošmi sedeli pred autom a popíjali.
"Čaukoo" odpovedal som. Bol som už naozaj dosť nadratý - ako aj ostatní - a nejak mi bolo všetko jedno.

"Tak ja radšej pôjdem" povedal po chvíli ticha (a nepríjemných pohľadov mojich kamarátov)a so sklopenou hlavou sa otočil na odchod.
Spravil pár krokov, ale ďalej už nemohol. Zastavili ho chalani. Postavili sa okolo neho a so smiechom ho tam držali.
"Gee, čo takto ho odskúšať?" s úškrnom na mňa prehovoril Jimmy.
"Čo?"odpovedal som mu nechápavo, nijak sa mi to nepáčilo.
"No poď Gerard, je jasné, že by si ho dal"prehovoril s úsmevom Tom.
Chalani vedeli, že som gay, naozaj by som ho dal, ale vtedy to bola zlá situácia, aj keď dobrá príležitosť - vtedy si to môj opitý mozog myslel.
"Ak si nedáš ty, ja to kľudne urobím za teba" skríkol som smiechom Mike a už si začínal rozopínať nohavice.
"Nie,idem" rozhodol som sa - nemohol som dovoliť, aby môjho Frankieho ošukal niekto iný!
"Nechajte ma!" konečne si Frank uvedomil, čo sa bude diať a začal kričať, keď mu začali sťahovať nohavice a ja som sa k nemu priblížil.
Ťarchavou chôdzou som sa dostal až k nemu. Bol som taký ožratý a nadržaný, že som si hneď stiahol nohavice a po chvíli triafania som doňho vnikol. Skríkol od bolesti, a nielen raz.
Moje prírazy boli stále rýchlejšie, silnejšie a hlavne bezcitnejšie. Počul som ho ako kričí, ako plače, ale vtedy mi to bolo jedno. Dávalo mi to silu, aby som neprestával a prirážal ešte viac.
´Čo to robíš Gerard?´ hovoril jeden môj vnútorný hlas.
´ Len mu daj, zaslúži si to´prekrikoval ho druhý, ten, ktorý som počúvol.


Posledné, čo si pamätám bol jeho pohľad plný sĺz, bolesti a smútku. Ten pohľad sa mi vryl do pamäte a na ten nikdy nezabudnem...

"Ako si ma tam s nimi mohol nechať? Ako si mohol dovoliť, aby mi to urobili?..." so slzami znova prerušil dlhé ticho.
Čo mu urobili? Veď to ja som mu ublížil...aj keď s ich pomocou, ale bol som toja, je to len moja vina!
"Frank...je mi to naozaj ľúto. Keby som len mohol vrátiť čas..." už som mohol hovoriť, bolesť som potláčal a chcel som sa mu ospravedlníť. Potreboval som, aby mi odpustil, aj keď som vedel, že moje chabé ospravedlnenia určite nijak nepomôžu.
Pozrel na mňa a ja som znova čakal nejaký výbuch hnevu, že ma zas kopne, ale neurobil to - na moje prekvapenie.
Hľadel na mňa s očami plnými sĺz.
"Aj mne je to ľúto. Ľutujem chvíľu, keď som ťa uvidel a zamiloval som sa do teba.Ľutujem, že som v teba veril. Ľutujem, že som veril, že nie si taký, ako oni... Ale viem,...už viem, že si taký istý." Slzy mu znova stekali po tvári.
Tá jeho bolesť. Ubíjalo ma, keď som musel hľadieť na tú bolesť a nemohol som jej nijak zabrániť. Už bolo neskoro.


"Musím sa ti priznať. Aj tak už nebudeš dlho žiť." po prvý raz za celý čas sa mu na tvári zjavil úsmev, ale toto nebol obyčajný úsmev. Bol to úsmev škodoradostný, plný nenávisti a pritom slasti, plný bolesti a pritom šťastia. A tomu som nechápal...
"Zabil som ich" stále sa usmieval a nepozeral sa na mňa. Jeho tvár mala divný výraz a s tým úsmevom vyzerala naozaj hrôzostrašne. A keď povedal tieto slová, bolo to naozaj hrozné a začal som sa strašne báť.
Ale koho zabil?...
"Áno bol som to ja. Zaslúžili si to..všetci. A zašlúžiš si to aj ty" pohľad uprel na mňa a nahlas sa zasmial.
Asi by sa mal ísť liečiť...
"Zničili ste mi život a tak za to budete pykať. Niečo také by som nemohol nechať len tak. Zničili ste ma. Znásilnili ste ma...všetci!" to posledné slovo už skoro skríkol a mne to pomaly všetko dochádzalo.
Všetci!To slovo mi stále znelo v hlave a ja som už pochopil všetko očom hovoril.
Všetci! My všetci. Ja a moji kamaráti.
Znásilnili sme ho? Veď to ja som ho znásilnil, kurva!
"Ale...veď oni ti nič neurobili. To ja som ťa znásilnil!" vykríkol som to naňho, ale ako som zistil, vôbec to neznelo ako výkrik, skôr ako vzlyk.
Neveriacky na mňa pozrel a na tvári už nemal ten hrôzostrašný výraz, teraz ho vystiedal výraz plný zmätku.
"Ty? Vieš, že to tak nebolo. Vieš, že keď si skončil vrhli sa na mňa postupne aj všetci ostatní" na chvíľu sa domlčal a po tvári mu stiekol ďalší prúd sĺz. "Smiali sa, prirážali stále viac a bolo im jedno, ako veľmi to bolí. Uspokojili sa na mne a nechali ma tam len tak." na chvíľu zatvoril oči, ale slzy neprestávali tiecť.
"Ležal som tam celú noc. Celú noc som plakal, nechcel som sa už vrátiť. Nechcel som nikoho z vás nikdy viac vidieť. Chcel som zomrieť...to bolo jediné, čo som vtedy chcel a na čo som myslel... Ale nakoniec som sa rozhodol, že sa pomstím. Že to nenechám len tak." znova na mňa pozrel, očami plnými bolesti a sĺz.
Zatvoril som oči. Nedokázal som naňho pozerať. Nechcel som uveriť tomu, čo sa stalo. Čo mu urobili,...čo sme mu my urobili.
"T-to som nevedel" povedal som tak ticho, že som rozmýšlal, či to vôbec počul.
"Teraz to už vieš" povedal a odišiel z izby. A mňa tam nechal s myšlienkou len na to, čo mi povedal. Neustále som na to musel myslieť. Neustále som si premietal ten večer a ľutoval som všetko, čo sa stalo...aj to, o čom som nevedel. To hlavne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Klinki

Klik

Komentáře

1 Nathalie Nathalie | Web | 5. září 2009 v 21:37 | Reagovat

Jedno slovo.... páni!

Plus, tahle věta mě úplně odrovnala → "Myslíš, že to posraté prepáč vymaže moju bolesť a všetko bude okey?!" ←

Prostě.. páni!

2 Mrs.Lenusqa Wayofil-človek ktorý miluje story na tejto stránke :) Mrs.Lenusqa Wayofil-človek ktorý miluje story na tejto stránke :) | E-mail | Web | 5. září 2009 v 22:44 | Reagovat

bože..toto je tak mrte dobré,že keď rýchlo nedáš ďalšiu časť,tak mňa asi porazí..prosíím!!!

3 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | Web | 22. září 2009 v 21:32 | Reagovat

Wooow!
Kokos, to je aké... chudák Frank, ja mám pre neňho veľké pochopenie v takýchto príbehoch. Inak halus, v týchto psycho vidím Gerarda vždy ako zlého.. :P
Ale, úprimne, aj ja by som ho chcela zabiť, čiZě moc sa Frankiemu nečudujem..
Ale WOW, skvelé!

4 ChemicalVampire ChemicalVampire | Web | 30. září 2009 v 15:38 | Reagovat

Tedy Gee...
Co si mu to provedl?To se mi teda vůbec nelíbíš...xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama