I have a pain...16

2. října 2009 v 19:43 | Lucia |  I have a pain
Zdravím :)Máte to tu zas....nečítala som to po sebe, len som to napísala ešte na začiatku týždňa :D
Musím sa vám ospravedlniť, že nechodím na vaše blogy, ale nemám na to čas.:/ Začala mi škola, bývam neviem koľko kilometrov od domu a nemám tam internet :( Ale aspoň sa nudím (zatial) a môžem písať :D:D- ak vás to teda poteší :D
Ak budem mať ešte čas, možno vám sem do konca víkendu pridám jednu jednorázovku, aby to tu neupadalo :D Tak uvidíme. Prajem krásne čítanie a dúfam, že zanecháte nejaký koment :)



"Ty idiot!" skríkol na mňa a jednu mi strelil.
Chytil som si miesto, kam ma udrel, odsunul som sa od neho a s očakávaním, čobude ďalej som naňho neisto hľadel.
Vstal. Pozeral na mňa, znechutene a pritom tak, akoby som bol preňho niečo dôležité.
"Doniesol som ti veci. Pôjdeš sa okúpať, aby si tu nepáchol. Večer budeš mať spoločnosť" poslednú vetu povedal s nadšením a divným úškrnom. Došlo mi čo tým myslí a hneď som sa striasol pri predstave toho, čo sa môže diať.
Hodil po mne nejaké veci a odišiel. Dvere za sebou zabuchol a počul som aj ako zamyká.
Keď som zostal sám, prezrel som si "svoju" izbu. Ešte som nemal čas si ju prezrieť- a dúfam, že v nej už dlho nezostanem.
Izba nebola veľmi veľká, taká obyčajná izba s posteľou, stolíkom, skrinkou kúpeľnou- ktorú som si všimol až teraz.
Nie že by som počúval Berta, ale naozaj som už potreboval kúpeľ. Cítil som aký som špinavý, a to nie len z tej stránky, že som sa dlho nekúpal, ale spomenul som si na tých chlapov. Určite tu pri mne len tak nesedeli - pri tejto spomienke ma znova striaslo. Kde som sa to len dostal?!
Nakoniec som si vzal veci a šiel som sa okúpať.

Sedel som na posteli, hľadel len tak do blba a rozmýšlal nad všetkým. Nad svojim životom, ktorý bol teraz taký úbohý a plný nechutností (a to bol ešte len začiatok). A myslel som na Gerarda. Na jeho krásnu bledú pleť, na jeho neskutočne nádherné oči, jeho pery - ktoré by som tak rád bozkával. Na jeho objatie, ktoré mi teraz chýbalo asi najviac. Keby je tu so mnou, pritúlil by som sa k nemu a plakal by som mu do ramena. Je mi za ním tak smutno. Prečo sa to muselo stať? Prečo som bol idiot a nerozmýšlal som kým som k niekomu nastúpil do auta? Prečo?...

A čo moja mama? Určite sa o mňa bojí...možno ma aj hľadá, ale...ale určite je to márne. Neviem kde som, ale to určite nevie nikto okrem ľudí, ktorí sú tu tiež.
Chcem ísť domov. Chcem ísť k Gerardovi, do jeho teplého a láskyplného náručia.
Slzy mi stekali po tvári, neunúval som sa ich utierať. Chcel som plakať, dúfal som, že mi to nejak pomôže, ale nič. Cítil som sa stále horšie.

Začul som ako niekto odomyká. Do dverí vošiel Bert aj s nejakým jedlom. Položil mi ho na stôl.
"Najedz sa" povedal a v jeho hlase som nepočul žiadnu nechuť. Pripadalo mi to dokonca milé?
Odišiel a ja som chvíľu hľadel na to jedlo. Ale keď sa už ozval môj prázdny žalúdok, pustil som sa do toho.
Nebola to žiadna sláva, ale bolo mi to jedno - hlavne že osm sa konečne najedol.

Neskôr prišiel Bert...a nie sám. Znova priviedol nejakého hnusného chlapa. Hneď ako vošiel,s úsmevom pozrel k prázdnemu tanieru.
"Len poď ďalej" oznámil neznámemu mužovi a on vošiel. Bert len vzal prázdny tanier a odišiel.
Chlap, ktorý prišiel s ním, ostal stáť na svojom mieste. Len som naňho zmätene hľadel a vedel, čo bude následovať. No dúfal som, že možno si to rozmyslí...
Pomaly sa mi začala točiť hlava. Všetko som videl dvojmo. Videl som dvoch chlapov - ktorí vyzerali ako ten jeden čo tu stál -, ako sa ku mne približujú.
Chcel som niečo urobiť na svoju obranu, ale nemohol som. Všetko sa mi točilo ajediné, na čo som sa zmohol bolo si ľahnúť.
Schúlil som sa na posteli a dúfal, že ten divný stav prejde, no ono sa to len zhoršovalo.
Ucítil som na svojom ramene niečiu ruku. Pozrel som smerom odkiaľ to šlo,a uvidel som jeho vráskavú tvár.
Nemohol som naňho dlho hľadieť. Zatvoril som oči. Točenie už bolo neznesiteľné .
Oči som už neotvoril. Nevládal som, len som cítil stále viac dotykov na svojom tele.
Cítil som, ako ma tie ruky vyzliekajú. Potom len tma, nič. Neskôr som sa na chvíľu prebral a počul som vzdychy. Ale hneď som znova upadol do spánku a všetko mi bolo jedno. Aj keď podvedome som si stále kládol otázku, čo sa to deje. No nevládal som si na ňu ani len odpovedať, nie ešte urobiť niečo na svoju obranu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Aká si veková kategória???

0-10
11-14
15-17
18-21
22+

Komentáře

1 Mrs.Lenusqa Wayofil-človek ktorý miluje story na tejto stránke :) Mrs.Lenusqa Wayofil-človek ktorý miluje story na tejto stránke :) | E-mail | Web | 3. října 2009 v 21:07 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeeeej!po ticís osemsto dvadsiatich rokoch!!!!no,možno trochu preháňam,ale ticho....:P aaach nemože sa už vrátiť????bože mne je ho tak strašne ľúto!!!!!prosíííííííííííííííííím

2 ChemicalBarbie ChemicalBarbie | Web | 31. října 2009 v 14:06 | Reagovat

chudák, nejalý starý ho prefikol.. :( chudáčik frankie... inak boh vie či gerard vie že sa frank vobec stratil :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama